Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Cb/63/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210202265
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2210202265.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: MARM, s.r.o., Hamuliakovo 119, IČO: 35 804 874 proti žalovanému: Roman Rabb - Double R,
IČO: 34 249 702, Bodíky 173, zast.: Mgr. Alica Mendlová, advokát, Riečna 2, Bratislava, o zaplatenie
príslušenstva k pohľadávke takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi ročné úroky z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 270,58
eur, počnúc od 05.05.2009 až do úplného zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Čo do zvyšku, teda čo do zaplatenia ročných úrokov z omeškania vo výške 10% zo sumy 49,34 eur

od 21.02.2009 do 04.05.2009, zo sumy 110,62 eur od 21.02.2009 do 04.05.2009 a zo sumy 110,62 eur
od 21.02.2009 do 04.05.2009, žalobu z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní návrhom, doručeným súdu dňa 22.02.2010, domáhal voči žalovanému zaplatenia
270,58 eur s príslušenstvom ako odplaty (prepravného) za prepravy tovaru realizované na základe
objednávok číslo F. XXX/XX, číslo F. XXX/XX, číslo F. XXX/XX. Poukazoval na to, že napriek riadnemu
vykonaniu prepravy v čase od 05.12.2008 do 12.12.2008 mu žalovaný prepravné vyfakturované

faktúrami číslo XXXXXX (493,76 eur), číslo XXXXXX (1.106,02 eur) a číslo XXXXXX (1.106,02 eur)
splatnými dňa 20.02.2009 doposiaľ neuhradil v celej výške, neuhradených ostalo 270,58 eur.
Žalovaný v odpore proti vo veci vydanému platobnému rozkazu označil žalobu za neopodstatnenú v
žalovanej výške. Namietal, že od žalobcu mu neboli v dohodnutej lehote (v lehote 7 dní od vykonania
prepravy) doručené faktúry a vzhľadom na dojednané „penále“ za oneskorené doručenie faktúr ( 10 % z
fakturovanej sumy) nesúhlasil s výškou fakturovaných súm. Žalobcom uplatnený nárok v časti úrokov z
omeškania považoval za zmätočný, nakoľko tento nevedel špecifikovať počiatok omeškania s úhradou

dlhu a ani preukázať doručenie faktúr.

Rozsudkom zo dňa 10.11.2014, č.k. 11Cb/63/2010-110, súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy
270,58 eur, úroku z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 49,34 eur od 21.02.2009 do zaplatenia,
zo sumy 110,62 eur od 21.02.2009 do zaplatenia a zo sumy 110,62 eur od 21.02.2009 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.
Rozsudok napadol žalovaný odvolaním. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 02.02.2016, č.k.

21Cob/20/2015-143, prvostupňový rozsudok v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 270,58
eur potvrdil, rozsudok sa stal dňa 08.04.2016 právoplatným, dňa 12.04.2016 vykonateľným. Vo zvyšnej
časti, teda čo do úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 49,34 eur od 21.02.2009 do
zaplatenia, zo sumy 110,62 eur od 21.02.2009 do zaplatenia a zo sumy 110,62 eur od 21.02.2009do zaplatenia, prvostupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému
súdu uložil vysporiadať sa s námietkou žalovaného týkajúcou sa doby doručenia príslušných faktúr a
dohody účastníkov o dobe ich splatnosti, kedy je potrebné zaoberať sa otázkou konkrétnych zmluvných

dojednaní účastníkov týkajúcich sa splatnosti faktúr a fakturácie samotnej. Odvolací súd uviedol, že
prvostupňový súd bez bližšieho zdôvodnenia konštatoval, že dohoda účastníkov o splatnosti faktúr
nebola preukázaná, ďalej položil otázku, či bola preukázaná dohoda účastníkov o potrebe fakturácie
samotnej. Odvolací súd súdu vytkol, že neozrejmil zrozumiteľne, ako v tejto súvislosti posudzoval
obsah objednávok žalovaného, či (a prečo) vychádzal zo záveru, že podmienky stanovené žalovaným

v objednávke boli žalobcom akceptované iba čiastočne alebo neboli akceptované vôbec.
Súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyzval žalobcu, aby sa k týmto relevantným
skutočnostiam vyjadril, preukázal dohodu účastníkov o splatnosti faktúr, dohodu účastníkov o potrebe
fakturácie, ďalej ho vyzval, aby uviedol, aký doklad dostal dlžník skôr, ako tovar alebo službu, prípadne
či vôbec nejaký doklad dostal dlžník skôr, ako tovar alebo službu. Súd žalobcu upozornil, že inak nebude
možné zrozumiteľne ozrejmiť a posúdiť obsah objednávok žalovaného. Ďalej súd žalobcu vyzval, aby

sa vyjadril, či podmienky stanovené žalovaným v objednávkach akceptoval celkom alebo iba čiastočne,
v prípade, že ich akceptoval iba čiastočne, aby opísal túto čiastočnú akceptáciu, prípadne či došlo k
dohode o preprave, jej parametroch a cene, teda, či vôbec boli akceptované podmienky, ako ich v
objednávkach žalovaný stanovil. Žalobca však ostal k tejto výzve nečinný.
Predmetom konania je zaplatenie príslušenstva k pohľadávke. Ide o čiastku do 1.000,- eur. Podľa ust.

§ 200eaods. 1) O.s.p. ide o drobný spor. Podľa ust. § 115a ods. 2) O.s.p. v takomto prípade nie je
potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Oznámenie o vyhlásení rozsudku bez nariadenia
pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 07.06.2016, na webovej stránke MS SR bolo
zverejnené dňa 08.06.2016.
Súd skutkovo a právne uzatvára:

Je nesporné, a preto túto skutočnosť netreba dokazovať (§ 120 ods. 2 O. s. p.), že žalobca na základe
objednávok vykonal v prospech žalovaného prepravy, prepravné spolu vo výške 2.705,80 eur však
žalovaný dňa 04.05.2009 uhradil len čiastočne, a to vo výške 2.435,22 eur, nezaplatil sumu 270,58
eur. Dôvodom jej nezaplatenia mal byť zápočet tejto sumy titulom zmluvnej pokuty za oneskorené
predloženie faktúr vo výške 10 %. Právnym titulom zápočtu sú podľa žalovaného objednávky č. F. XXX/

XX, F. XXX/XX J. F. XXX/XX (č.l. 8,13,19 spisu) čo sú jeho formuláre obsahujúce text: „Dopravca bude
znášať prípadné finančné zaťaženie (penále), ktoré vznikne počas...oneskoreného predloženia faktúry
(- 10 %)“.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.
Pokiaľ ide o právo veriteľa na úroky z omeškania a o povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania,
poukazuje súd na komentár k Obchodnému zákonníku, Oľga Ovečková a kolektív, nasledovne:
„Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z

omeškania nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok
z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade
priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môže postih
za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť
dohodou. Omeškania dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok

zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania
s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne
povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie
požadovať od dlžníka popri plnení peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úrokuz omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k
porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní
sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v

dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným,
lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich
výpočtu upravuje ods. 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje dohodou strán. Len ak výška úrokov z
omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov stanovená zákonom.“
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že dátum splatnosti záväzku nebol účastníkmi konania

dohodnutý, preto je na daný prípad potrebné aplikovať úpravu uvedenú v § 340 Obchodného zákonníka,
t.j. žalovanému vznikla povinnosť svoj záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ
o plnenie požiadal. Zo strany žalobcu sa nepreukázala dohoda o fakturácii, ani dátum doručenia
faktúr, ani výzva na plnenie záväzku. Súd preto dospel k záveru, že žalobca požiadal o zaplatenie
prepravného najneskôr dňa 04.05.2009, kedy žalovaný v jeho prospech realizoval čiastočnú úhradu
tohto prepravného vo výške 2.435,22 eur, nesprávne sa domnievajúc, že zvyšok pohľadávky 270,58

eur zanikol započítaním so zmluvnou pokutou. Z uvedeného vyplýva, že od 05.05.2009 je žalovaný v
omeškaní so splnením peňažného záväzku.
Žalobca si uplatnil úroky z omeškania stanovené zákonom v zmysle Novely § 369 ods. 1 Obch. zákona v
spojitosti s Novelou Obč. zákona, nariadenia 586/2008 Zb., kde výška úrokov z omeškania je stanovená
o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému

dňu omeškania s plnením dlhu. Novela nadobudla účinnosť dňa 01.01.2009. Podľa verejne dostupného
Historického časového radu sadzieb ECB bola základná úroková sadzba v čase omeškania, t.j. od
05.05.2009, vo výške 1,25 %. To znamená, pripočítajúc 8 percentuálnych bodov, predstavovala výška
úrokov z omeškania 9,25 %. Súd preto uzatvára, že určenie času plnenia je dvojstranným právnym
úkonom a zmluvné strany sa teda na jeho plnení majú pri uzatváraní dohodnúť. Ak sa nedohodnú,

veriteľ je oprávnený dlžníka požiadať o splnenie záväzku a dlžník je povinný tento záväzok splniť bez
zbytočného odkladu. Keďže čas plnenia záväzku vyplývajúci zo zmluvy o preprave nebol dohodnutý,
mal veriteľ požiadať dlžníka o splnenie záväzku. Podľa názoru súdu je týmto požiadaním bez pochýb
najneskôr deň úhrady časti prepravného, t.j. 04.05.2009. O tomto závere svedčí obsah podaného
odporu, v ktorom žalovaný udáva, že faktúra č. 508345 znejúca na 493,80 eur (správne 493,76 eur)

bola v sume 444,42 eur uhradená dňa 04.05.2009 priamym vkladom na účet navrhovateľa, že faktúra č.
508346 znejúca na 1.106,- eur (správne 1.106,02 eur) bola v sume 995,40 eur uhradená dňa 04.05.2009
priamym vkladom na účet navrhovateľa, a že faktúra č. 508347 znejúca na 1.106,- eur (správne 1.106,02
eur) bola v sume 995,40 eur uhradená dňa 04.05.2009 priamym vkladom na účet navrhovateľa. Tieto
úhrady nevykonal žalovaný na základe vlastného popudu, avšak na základe citovaných faktúr, čo

má súd za požiadanie o splnenie záväzku žalobcom dňom 4.5.2009, nakoľko fakturácia a doručenie
faktúr sa žalobcovi v tomto konaní nepodarilo preukázať. Čiže ak žalovaný ako objednávateľ prepravy
poprel dohodu o fakturácii, prevzatie alebo doručenie faktúr, ale ich čiastočne uhradil, bolo povinnosťou
žalobcu, ak tvrdil opak - teda, že fakturáciu ako formu platby si účastníci zmluvy o preprave dohodli, že
faktúry doručil a žalovaný ich prevzal - aby uniesol dôkazné bremeno o tejto skutočnosti. Napriek výzve

súdu toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol, nepreukázal opak. Keďže však má vždy veriteľ právo
na zákonné úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku a to bez ohľadu na to, kto omeškanie
spôsobil, ustálil súd, že dátumom omeškania je deň nasledujúci po platbe časti prepravného. Deň platby
časti prepravného 04.05.2009 je súčasne dňom, kedy bol žalovaný o plnenie požiadaný a ktorej žiadosti
aj týmto dňom vyhovel. Žalovaný je v omeškaní od 05.05.2009. Súd preto zaviazal žalovaného na

zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy 270,58 eur, počnúc od
05.05.2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.
Akojevyššieuvedené,rozsudokč.k.11Cb/63/2010-110,nadobudolčodopovinnostižalovanéhozaplatiť
žalobcovi 270,58 eur, právoplatnosť i vykonateľnosť. V tejto časti nároku bol teda žalobca plne úspešný.
Predmetom tohto konania ostal už iba nárok predstavujúci príslušenstvo k pohľadávke 270,58 eur. V

tejto časti nároku bol žalobca úspešný čiastočne. Súd preto o náhrade trov konania vo výroku II rozsudku
rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., ( „ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo“) výrokom,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.