Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/306/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204406
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113204406.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 16C/177/2013-108 zo dňa 27.3.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd dovolacie konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov náhradu

trov konania nepriznal. Rozhodnutie s poukazom na § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1
a 3 Zákona o súdnych poplatkoch odôvodnil tým, že žalobca v súdom stanovenej lehote nezaplatil
súdny poplatok za dovolanie, ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, hoci o následkoch
nesplnenia poplatkovej povinnosti bol riadne poučený.

Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia

odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o zastavení konania
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že podľa položky č.
7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, z
čohovyplýva,žekspoplatneniupodliehalenpodaniežalobynanáhraduškodyanieďalšieúkonyvoveci
samej, ako sú odvolanie, dovolanie a podobne, ako je tomu pri položke 1 sadzobníka. Podľa dôvodovej

správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 145/1995 Z.z. žaloby sa majú
spoplatňovať podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Odvolateľ poukázal tiež na odôvodnenie
pozmeňujúcehoadoplňujúcehoposlaneckéhonávrhuktomutozákonu,zktoréhozdôraznil,žepritýchto
žalobách sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok vo výške 20,- Eur, takže sa nebude vyberať
poplatok podľa percentuálnej sadzby (pol. 1). Žalobca pritom podal dovolanie a nie žalobu a súd nie je
oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, žalobca preto nemôže

byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Tieto závery žalobca označil za súladné
spublikovanýmrozsudkomNSSRsp.zn.4Cdo39/2007,zktoréhozdôraznil,žezasúdnekonania,ktoré
nie sú uvedené v sadzobníku, sa súdne poplatky nevyberajú; v takom prípade poplatková povinnosť
nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. V prílohe Zákona o
súdnych poplatkoch pritom nie je jasne jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi tak bola v rozpore so Zákonom o súdnych poplatkoch
uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. V § 1 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch jevyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl. 9 ods. 2 Ústavy podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať
zákonom alebo na základe zákona. Použitie analógie legis je v prípade vyrubenia súdneho poplatku
vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy vylúčené. Ak je potom účastníkovi konania v rozpore so zákonom o

súdnych poplatkoch ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, ide o zásah do základného práva
na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy, ale aj o porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods.
1 písm. a) Ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Súd je
pritom pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2, teda platí, že môže konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Naviac podľa § 18ca

Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012 i keď sa stanú splatnými po tomto dátume. V danom
prípade bola žaloba podaná pred 1.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012,
preto je v súvislosti s podaným dovolaním potrebné aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, kedy
bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci od
poplatku vecne oslobodené. Záverom odvolateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Komárno,

ktorého kópiu k odvolaniu pripojil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má

zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech,
keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od
žalovaného zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy majúcej mu byť spôsobenej
pri výkone verejnej moci. Prvostupňový súd vo veci vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal žalobca

odvolanie, v ktorom žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd
odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil. Proti tomuto rozsudku
podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia podaním doručeným Okresnému súdu
Trnava osobne dňa 26.2.2015 dovolanie. Nadväzne výzvou č.k. 16C/177/2013-99 zo dňa 3.3.2015
prvostupňový súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40,- Eur s

poukazom na položku 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a § 2 ods. 1 písm. a), § 4, § 5 ods. 1, § 6 ods.
2, § 7 ods. 10 v spojení s položkou 7a Zákona o súdnych poplatkoch. Keďže žalobca predmetný súdny
poplatok za dovolanie neuhradil, prvostupňový súd odvolaním napadnutým uznesením predmetné
dovolacie konanie zastavil.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, je posúdiť,
či žalobcovi vznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaním dovolania v danej veci.

Úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov. Výpočet poplatkových úkonov a bližšie podmienky ich platenia sú obsiahnuté

v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona. Keďže dovolacie konanie na
základe dovolania žalobcu bolo začaté podaním jeho dovolania dňom 31.7.2014, na vyrubenie súdneho
poplatku za dovolanie je potrebné aplikovať Zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení účinnom
v čase začatia dovolacieho konania, teda v znení zákona č. 286/2012 Z.z. účinného od 1.10.2012 (ďalej
len cit. zák.).

V zmysle § 2 ods. 4 cit. zákona v dovolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal dovolanie. Podľa
§ 5 ods. 1 písm. a) cit. zákona poplatková povinnosť vzniká podaním dovolania, ak je poplatníkom
dovolateľ a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit zák.). Sadzba poplatku je
pritom uvedená v sadzobníku buď percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1).

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok za
dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. (§ 6 ods. 2).Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012 zo žaloby na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.

V preskúmavanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak
žalobcovi za podané dovolanie vyrubil súdny poplatok vo výške 40,- Eur a to v zmysle položky 7a
sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 286/2012
Z.z. účinného od 1.10.2012. Zákonodarca podľa vyššie citovaných ustanovení rozlišuje medzi konaním

na prvom stupni a konaním odvolacím a dovolacím. Poplatková povinnosť za dovolanie sa posudzuje
podľa stavu platného v čase začatia dovolacieho konania. Odvolací súd zastáva názor, že poplatková
povinnosť žalobcu za podané dovolanie sa neviaže na znenie zákona č. 71/1992 Zb. účinného ku
dňu podania žaloby na súd, ale na znenie zákona účinného v čase, kedy vznikla poplatková povinnosť
t.j. kedy žalobca podal dovolanie, čím začalo dovolacie konanie a to s poukazom na znenie ust. § 5
ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. V danom prípade sa tak stalo za účinnosti zákona č. 286/2012

Z.z., ktorým bola založená poplatková povinnosť zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 20,- Eur a preto
jepotrebnéaplikovaťtotozákonnéustanovenie.Neobstojípretonámietkažalobcu,žesúdprvéhostupňa
vyrubením tohto súdneho poplatku určil tento súdny poplatok nad rámec zákona.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej žalobca podal dovolanie proti rozsudku a nie žalobu,
len ktorá je podľa znenia položky 7a sadzobníka poplatkov predmetom spoplatnenia a súd nie je
oprávnenýsvojvoľnerozširovaťokruhúkonovpodliehajúcichsúdnemupoplatku,pretoodvolateľnemôže
byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie, odvolací súd uzatvára nasledovné:
Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak

sa tieto vykonávajú na návrh účastníkov konania a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Pritom treba dôrazne rozlišovať úkony,
ktoré sa spoplatňujú, od konaní súdov.
Konaním na návrh (resp. na základe žaloby) sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho

súdneho poriadku. Za konanie sa pre účely platenia súdnych poplatkov považuje nielen konanie pred
súdom prvého stupňa, ale rovnako i odvolacie konanie a dovolacie konanie (§ 6 ods. 1 cit. zák.). Cit.
ust. § 6 ods. 2 pritom výslovne zakotvuje, že poplatok vo výške dvojnásobku základnej sadzby ako za
návrh sa vyberá i v dovolacom konaní.
Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené, predpokladajú ich výslovné zaradenie do sadzobníka

súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Sadzobník súdnych poplatkov sa s touto problematikou
vysporiadal tak, že vytvoril štyri časti, z ktorých I. časť upravuje poplatky vyberané v občianskom súdnom
konaní, II. časť poplatky za úkony súdov, III. časť sa zaoberá poplatkami orgánov štátnej správy súdov,
no a posledná IV. časť je venovaná poplatkom za úkony prokuratúry.
Poplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním (§ 8 ods. 1 cit. zák.). Pod pojem návrh treba

subsumovať aj dovolanie, ako návrh na dovolacie konanie. Je to spôsobené tým, že zákon síce pri
vymedzení pojmov nie je dôsledný, avšak vychádzajúc z celkovej konštrukcie úpravy súdnych poplatkov
v sadzobníku tvoriacom prílohu zákona č. 71/1992 Zb. nemožno spochybniť to, že poplatková povinnosť
stanovená položkou 7a sadzobníka sa vzťahuje na celé konanie o žalobe na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom

dovolacie konanie je konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku. K obdobným záverom dospel už
i Najvyšší súd SR vo veci 3 Cdo 408/2015.

Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že ak žalobca napadol predmetný potvrdzujúci rozsudok odvolacieho
súdu vo veci samej v zákonnej lehote dovolaním, súd prvého stupňa ho správne vyzval na zaplatenie

súdneho poplatku za podané dovolanie v správnej výške 40,- Eur s poučením, že následkom
nezaplatenia súdneho poplatku bude zastavenie dovolacieho konania. Keďže ale žalobca súdny
poplatokzapodanédovolanienezaplatil,čonebolosporné,prvostupňovýsúdpotomsprávnepredmetné
dovolacie konanie preskúmavaným uznesením pre nezaplatenie súdneho poplatku s použitím § 10 ods.
1, § 12 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch zastavil.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako v
celom rozsahu vecne správne, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.