Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 5, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216496
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712216496.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09
Bratislava,Pribinovaulicač.25,IČO:35807598,právnezastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouFridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 813 11 Bratislava,
Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/298/2012-147 zo dňa 13. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa §
109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. Mal za to, že v danom prípade navrhovateľ
návrh na prerušenie konania odôvodnil podaním ústavnej sťažnosti pre porušenie základného práva

na súdnu ochranu, keď podľa jeho názoru krajský súd nesprávne rozhodol o nevylúčení sudcov
Okresného súdu Zvolen z prejednania predmetnej právnej veci. Podanie sťažnosti na ústavný súd však
navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal (napr. dokladom preukazujúcim odoslanie takej sťažnosti,
resp. potvrdením o prijatí takej sťažnosti ústavným súdom, keď iba zo samotnej fotokópie sťažnosti
nevyplynulo, že taká sťažnosť bola skutočne na ústavný súd podaná, pričom je na účastníkovi, ktorý
podáva určitý procesný návrh, aby svoje tvrdenia odôvodňujúce podanie takého návrhu aj riadne a

hodnoverne preukázal. Súd sa navyše nestotožnil s názorom navrhovateľa, že prebieha konanie, v
ktorom sa rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu, keďže v danom prípade ide o otázku
procesného charakteru, ktorá nemá priamy dopad na posúdenie nároku navrhovateľa, t. j. nemá priamy
súvis s vyriešením sporu vo veci samej, a teda nejde o prejudiciálnu otázku, od vyriešenia ktorej
priamo závisí výsledok sporu. V predmetnej veci navrhovateľa zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec
prejednáva, namietal už v podaných návrhoch na začatie konania, o jeho námietke bolo postupom podľa

§ 16 ods. 1 O. s. p. rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdom nadriadeným,
ktorý rozhodol, že sudca Mgr. Dalibor Miľan, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania týchto vecí,
keďže v dotknutých exekučných veciach nerozhodoval.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.)
odvolanie navrhovateľ. Mal za to, že dôvod na prerušenie konania preukázal. Namietal porušenie
základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom, keď už v žalobe upovedomil

súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd v označených skutočnostiach
nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v
očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Podľa neho sudca Okresného súdu
Zvolen má pomer k veci. K takémuto názoru dospeli aj iné krajské súdy v Slovenskej republike, ktoré
v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli, že súd musí konať nestranne a

musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Navrhovateľ práve s vedomím, že názor krajského súdu vo
veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskejrepubliky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre
porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.
Namietal, že nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo,

a aby tento naďalej vykonával úkony, a aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Navrhol preto napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust.
§ 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. napadnuté
uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom len
poukazuje. Aj podľa názoru okresného súdu navrhovateľ nepreukázal, že na ústavnom súde prebieha
konanie, ktoré by malo vplyv na rozhodnutie v súdenej veci, resp., že ide o prejudiciálnu otázku, od
vyriešenia ktorej priamo závisí výsledok sporu. Navrhovateľ síce v žiadosti o prerušení konania poukázal

na sťažnosť, ktorú podal na ústavnom súde. Z tejto sťažnosti, ale ani z obsahu celého spisu nevyplýva,
že navrhovateľ takúto sťažnosť na ústavnom súde skutočne aj podal, a že o tejto sťažnosti ústavný
súd aj koná. Navyše, na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd len
dodáva, že otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v
riadnom inštančnom postupe, na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný

súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných práv, ako je
uvedené vyššie a ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu SR, skutkovo a právne totožnej veci,
napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti
obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania

veci, na návrh navrhovateľa odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie
a rozhodnutie. V súdenej veci teda neprebieha žiadne konanie, v ktorom by s riešila otázka majúca
význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žiadna z odvolacích námietok
navrhovateľanebolauplatnenádôvodne,odvolacísúdnapadnutéuzneseniepotvrdilakovecnesprávne.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.