Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Er/3236/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211232582
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7211232582.4

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti povinnej: C. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v T., K. XX, o vymoženie uloženej povinnosti vypratať byt vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Mgr. Andrejom Dembickým

r o z h o d o l :

Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.12.2011 vydal Okresný súd Košice II poverenie č. 5803 126086* pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 17.12.1996, č.k. 29C
387/96-9.
Dňa 19.1.2012 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. Ex 3213/2011, pričom
následne povinná podala proti exekúcii a proti trovám exekúcie v zákonnej lehote námietky. O týchto

námietkach rozhodol Okresný súd Košice II vyššou súdnou úradníčkou uznesením zo dňa 1.2.2012, č.k.
35Er 3236/2011-23 tak, že námietky povinnej proti exekúcii a trovám exekúcie zamietol. Proti tomuto
uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote odvolanie.
Podľa ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo
námietkam, je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Vzhľadom na to, že v zmysle ust. § 50 ods. 4 EP v spojení s ust. § 374 ods. 4 O.s.p., ide o rozhodnutie
vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, podaním odvolania zo strany
povinnej sa rozhodnutie Okresného súdu Košice II č.k. 35Er 3636/2011-23 zrušilo.
Povinná vo svojich námietkach proti exekúcii a proti trovám exekúcie uviedla, že rozsudkom Okresného
súdu Košice II zo dňa 17.12.1996, č.k. 29C 387/96-9 jej bola uložená povinnosť vypratať byt, ktorá
sa viazala na splnenie podmienky - zabezpečenie náhradného bytu oprávneným, avšak oprávnený

podmienku sám nesplnil, ani splnenie podmienky nezabezpečil v stanovenej lehote a tiež ani v 10-
ročnej premlčacej lehote. Rovnako uviedla, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a tým
aj jej povinnosť vypratať byt. Posledný deň na zabezpečenie vhodného náhradného bytu uplynul dňa
31.3.2007, a teda týmto dňom zanikol aj vymáhaný nárok.
Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 4.5.2012, č.k. 35Er 3636/2011-30 vyhovel námietkam povinnej
proti exekúcii, pričom v odôvodnení konštatoval, že predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a

súčasne sa stal vykonateľným dňa 11.6.1998. V odôvodnení vyslovil názor, že 10-ročná premlčacia
lehota podľa ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 11.6.1998 a jej koniec pripadolna deň 11.6.2008. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dňa 7.11.2011, teda po uplynutí 10-
ročnej premlčacej lehoty. Zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia o námietkach.

Proti predmetnému uzneseniu podali odvolanie oprávnený aj povinná. Na základe týchto skutočností
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd v prvom výroku uznesenia zo dňa 28.3.2013, č.k.13CoE
135/2012-42 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotožnil s
presvedčivou argumentáciou súdu prvého stupňa, pričom opätovne zdôraznil, že oprávnený mal uplatniť
návrh na výkon rozhodnutia do 11.6.2008 napriek tomu, že v tom čase nemal zabezpečený náhradný

byt pre povinnú.
V druhom výroku predmetného uznesenia odvolanie povinnej odmietol, poukazujúc na skutočnosť, že
keďže súd prvého stupňa námietkam povinnej vyhovel, nebola jej spôsobená žiadna ujma, či uložená
povinnosť, a teda nie je oprávnená na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu súdu prvého
stupňa.
Na podnet oprávneného podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho

súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Poznamenal, že súd prvého
stupňa ako aj odvolací súd nesprávne právne posúdili danú právnu vec, keďže povinnosť plnenia
(povinnosť povinnej vypratať byt) v tomto prípade nie je možné viazať na právoplatnosť rozhodnutia,
ale až na splnenie povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu zo strany oprávneného. Ďalej uviedol, že
písomné vyhlásenie oprávneného o zabezpečení bytovej náhrady pre povinnú spolu so zmluvou o

nájme náhradného bytu prevzala povinná dňa 8.8.2011, pričom podľa exekučného titulu mala povinná
povinnosť vypratať byt do 15 dní od zabezpečenia bytovej náhrady oprávneným, t.j. do 23.8.2011.
Exekučný titul teda nadobudol vykonateľnosť až dňa 24.8.2011, márnym uplynutím lehoty určenej podľa
rozhodnutia na plnenie. Ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 7.11.2011, podal ho včas.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 2 EM Cdo 3/2013 zrušil

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a v
rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, argumentujúc, že ak vykonateľné
rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť
náhradu, exekútor vykoná exekúciu až po tom, čo oprávnený preukáže zabezpečenie bytovej náhrady
pre povinného určenej v rozhodnutí, ktoré je podkladom na exekúciu. Pre posúdenie momentu

vykonateľnosti rozhodnutia je v tomto prípade rozhodujúce splnenie podmienky - naplnenie bytovej
náhrady tak, ako je špecifikovaná vo vykonávanom rozhodnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako
dovolací súd vyslovil názor, že ak vykonateľné rozhodnutie ukladá povinnosť vypratať byt, za ktorý je
potrebné zabezpečiť bytovú náhradu, toto rozhodnutie sa stane formálne vykonateľným až uplynutím
lehoty na plnenie, ktorá začne plynúť odo dňa zabezpečenia bytovej náhrady. Z obsahu spisu je zrejmé,

že písomné vyhlásenie oprávneného o zabezpečení náhradného bytu v Košiciach na ul. G. XX prevzala
povinná dňa X.X.XXXX, pričom povinnosť vypratať byt mala do 15 dní odo dňa zabezpečenia bytovej
náhrady, t.j. do 23.8.2011. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť až 24.8.2011, márnym uplynutím
lehoty určenej na plnenie, teda ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 7.11.2011, podal
ho včas.

Vzhľadom na predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd prvého stupňa, v
zmysleust.§226vspojenísust.§243bods.3vetaprváO.s.p.viazanýprávnymnázoromsúduvyššieho
stupňa, o námietkach povinnej proti exekúcii opätovne rozhodol.
Podľa ust. § 161 O.s.p., rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.
Podľa ust. § 160 ods. 3 O.s.p., ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú

náhradu, nie je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne
náhradné ubytovanie tam, kde podľa ustanovení Občianskeho zákonníka náhradné ubytovanie postačí.
Podľa ust. § 41 ods. 1 EP, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa ust. § 185 ods. 1 EP, ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, ukladá, aby

povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt, alebo náhradné ubytovanie, exekútor
vykoná exekúciu až vtedy, keď oprávnený preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová
náhrada, aká je určená v rozhodnutí, ktoré je podkladom na exekúciu.
V intenciách predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd prvého stupňa
konštatuje, že keďže v rozsudku, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie súd privolil k výpovedi

z nájmu bytu, určil skončenie nájomného pomeru a uložil povinnej povinnosť vypratať byt a odovzdať
ho oprávnenému do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu zo strany oprávneného, pre posúdenie
vykonateľnosti rozsudku je rozhodujúci moment zabezpečenia bytovej náhrady zo strany oprávneného.
Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že oprávnený písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovejnáhrady pre povinnú spolu so zmluvou o nájme náhradného bytu doručil povinnej dňa 8.8.2011.
Nakoľko (podľa uvedeného exekučného titulu) mala povinná vypratať byt do 15 dní od zabezpečenia
bytovej náhrady oprávneným, t.j. do 23.1.8.2011, vykonateľnosť predmetného rozsudku nastala dňa

24.8.2011, márnym uplynutím lehoty určenej na plnenie. Ak oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie 7.11.2011, podal ho včas. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neuplynula 10-ročná premlčacia
lehota, a preto súd námietky povinnej zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom uznesením súdu prvého stupňa uložil aj povinnosť
rozhodnúť o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania, k čomu súd prvého stupňa

poznamenáva, že o trovách konania bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci, a to vzhľadom
na skutočnosť, že v tomto štádiu konania ešte nie je známy jeho výsledok.