Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 2, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210202265
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2210202265.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu MARM, s.r.o., Hamuliakovo
119, proti žalovanému D. D., Q. XXX, zastúpenému advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, Riečna 2,
Bratislava, o zaplatenie 270,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/63/2010-110 zo dňa 10.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
270,58 eur potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 10.11.2014 Okresný súd Dunajská Streda žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 270,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % od 21.02.2009 do zaplatenia, všetko do
troch dní. Súčasne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo
výške zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa žalobca v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 270,58 eur
s príslušenstvom ako odplaty (prepravného) za prepravy tovaru realizované na základe objednávok

číslo VO 235/08, číslo VO 242/08, číslo VO 244/08. Poukazoval na to, že napriek riadnemu vykonaniu
prepravy v čase od 05.12.2008 do 12.12.2008 mu žalovaný prepravné vyfakturované faktúrami číslo
508345 (493,76 eur), číslo 508346 (1.106,02 eur) a číslo 508347 (1.106,02 eur) splatnými dňa
20.02.2009 doposiaľ neuhradil v celej výške, neuhradených ostalo 270,58 eur.

Žalovaný v odpore proti vo veci vydanému platobnému rozkazu označil žalobu za neopodstatnenú v
žalovanej výške. Namietal, že od žalobcu mu neboli v dohodnutej lehote (v lehote 7 dní od vykonania

prepravy) doručené faktúry a vzhľadom na dojednané „penále“ za oneskorené doručenie faktúr ( 10 % z
fakturovanej sumy) nesúhlasil s výškou fakturovaných súm. Žalobcom uplatnený nárok v časti úrokov z
omeškania považoval za zmätočný, nakoľko tento nevedel špecifikovať počiatok omeškania s úhradou
dlhu a ani preukázať doručenie faktúr.

Súd rozsudkom zo dňa 08.04.2013 s opravným uznesením zo dňa 15.05.2013 žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 270,58 eur s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 49,34 eur od

21.02.2009 do zaplatenia, s 10 % ročným úrokom z omeškania z sumy 110,62 eur od 21.02.2009 do
zaplatenia, s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 110,62 eur od 21.02.2009 do zaplatenia a
na náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd právny vzťah účastníkov posudzoval(podľa § 610 Obchodného zákonníka) ako vzťah založený zmluvou o preprave veci, pričom vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že žalobca na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému
plnenie, za ktoré mu patrí odplata v dohodnutej výške, ktorú mu však žalovaný krátil o 10 % v

dôsledku dojednanej zmluvnej pokuty. Konštatoval, že z celkovej výšky vyúčtovaného prepravného v
prospech žalovaného si žalovaný započítal sumu 270,58 eur, čo predstavuje 10 % zmluvnej pokuty za
žalobcom oneskorené doručenie faktúr žalovanému. Keďže zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi
platne dohodnutá, nemá žalovaný právo prepravné krátiť. Žalobcovi súčasne priznal nárok na úrok z
omeškania vo výške určenej podľa § 369 Obchodného zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny
rozhodnutia súdu prvého stupňa a zamietnutia žaloby. Namietal, že prvostupňový súd nevykonal
dostatok dôkazov, dospel k nesprávnemu právnemu záveru, dopustil sa procesných pochybení.

Odvolací súd dňa 21.08.2014 prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania,

preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel
k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného.

Súd bez bližšieho zdôvodnenia a vyhodnotenia obsahu objednávok konštatoval nepreukázanie dohody
účastníkov o splatnosti faktúr a súčasne pri posudzovaní uplatneného príslušenstva pohľadávky

(zrejme) vychádzal z predpokladu, že ani fakturácia samotná nebola medzi účastníkmi dohodnutá.
Neuviedol, ako podľa jeho zistenia právny vzťah účastníkov vznikol a aký bol jeho konkrétny obsah, aký
význam pre rozhodnutie mal výsledok konania 11Cb/130/2009, do skončenia ktorého bolo konanie vo
veci prerušené, ani podľa ktorého konkrétneho právneho predpisu nárok žalobcu posudzoval (okrem
posúdenia príslušenstva a platnosti dojednania zmluvnej pokuty, v súvislosti s ktorým sa nezaoberal

otázkou, či v objednávke uvádzané zníženie ceny -10 % nespĺňa náležitosti iného dojednania).

Vyššie uvádzané nedostatky odôvodnenia rozhodnutia spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť a súčasne
napĺňajú znaky postupu súdu odnímajúceho účastníkom možnosť konať pred súdom tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Predmetom konania je suma 270,58 eur s prísl., súd vec prejednal ako drobný spor, oznámenie o
vyhlásení rozsudku zo dňa 24.10.2014 bolo v zmysle § 156 ods. 3 O. s. p. dňa 24.10.2014 vyvesené na
úradnej tabuli súdu. S účinnosťou od 01.01.2013 platí, že takúto vec možno prejednať bez nariadenia
pojednávania.

Skutkovo a právne obdobnú vec súd prejednal a rozhodol pod sp.zn. 11Cb/130/2009, jeho rozsudok
č.k. 11Cb/130/2009-182 zo dňa 15.05.2013 napadol žalovaný odvolaním, pričom odvolací súd dňa
29.04.2014 pod č.k. 21Cob/200/2013-207, rozsudok potvrdil. Vec je právoplatne skončená. Súd preto
v záujme právnej istoty účastníkov konania vychádzal z obsahu spisu sp.zn. 11Cb/130/2009, ktorý si k

spisu 11Cb/63/2010 pripojil.

Vychádzajúc z č.l. 157 pripojeného spisu vyzval súd účastníkov, aby záznam na jednotlivých faktúrach
vyšpecifikovali, teda uviedli, či takýto záznam zohľadňuje zmluvné dojednanie účastníkov, alebo či bol
tento záznam na faktúre uvedený na základe svojvoľného rozmyslu vystaviteľa. Ak išlo o zmluvné

dojednanie, bude treba vyhodnotiť, či ide
o dojednanie zmluvnej pokuty alebo iného právneho režimu. Žalobca uviedol, že neprišlo k platobnému
dojednaniu zmluvnej pokuty, táto bola uvedená len na objednávke zo strany žalovaného, bez písomnej
akceptácie žalobcu, nebol dodržaný § 544 ods. 2 v spojení s § 40 Obč. zák. Žalovaný uviedol, že
zmluvná pokuta bola dohodnutá v objednávke, predstavuje 10 % finančný postih z hodnoty faktúry v

prípade oneskoreného dodania faktúry.

Súd skutkovo a právne uzatvára:

Je nesporné, a preto túto skutočnosť netreba dokazovať (§ 120 ods. 2 O. s. p.), že žalobca na základe

objednávok vykonal v prospech žalovaného prepravy, prepravné však žalovaný uhradil len čiastočne,
nezaplatil sumu 270,58 eur, splatnú do 20.02.2009. Dôvodom bol zápočet tejto sumy titulom zmluvnej
pokuty za oneskorené predloženie faktúr vo výške 10 %. Právnym titulom zápočtu sú podľa žalovaného
objednávky č. VO 235/08, VO 242/08 a VO 244/08 (č.l. 8,13,19 spisu) čo sú jeho formuláre obsahujúcetext: „Dopravca bude znášať prípadné finančné zaťaženie (penále), ktoré vznikne počas...oneskoreného
predloženia faktúry (- 10 %)“.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Ako to z citovaného ustanovenia vyplýva, zmluvná pokuta musí byť písomne dohodnutá oboma stranami
záväzkového vzťahu. Objednávky č, VO 235/08, VO 242/08, VO 244/08 síce majú písomnú formu,
nejedná sa však čo do zmluvnej pokuty o vzájomnú dohodu. V tejto časti súd uzatvára, že k dohode
o zmluvnej pokute nedošlo a preto pohľadávka žalovaného vo výške 270,58 eur nie je spôsobilá na

započítanie. Žalovaný je preto povinný zvyšok prepravného v sume 270,58 eur žalobcovi zaplatiť.

Pokiaľ ide o v odpore žalovaným namietanú bezdôvodnosť nároku žalobcu na úroky z omeškania,
súd udáva, že veriteľ má právo na úroky z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
V konaní sa dohoda o dobe splatnosti faktúr nepreukázala. Vtedy platí ust. § 369 ods. 2 písm. c/

Obchodného zákonníka.

Podľa § 369 ods. 2 písm. c/ úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú
v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku
nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od odovzdania tovaru

alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu.

Ako to z citovaného ustanovenia vyplýva, plnenia nastali termínom vykládky, tzn.: 1/ dňa 08.12.2008
- úroky splatné dňa 07.01.2009 - žalobca ich žiada od 21.02.2009, 2/ dňa 12.12.2008 - úroky splatné
dňa 11.01.2009 - žalobca ich žiada od 21.02.2009, 3/ dňa 16.12.2008- úroky splatné dňa 15.01.2009

- žalobca ich žiada od 21.02.2009.

V tejto časti teda súd uzatvára, že žalobca žiada menej ako mu patrí - úroky až od 21.02.2009. Žalovaný
preto je povinný úroky z omeškania zaplatiť tak ako ich žiada žalobca, a to zo sumy 49,34 eur od
21.02.2009 do zaplatenia tejto sumy, zo sumy 110,62 eur od 21.02.2009 do zaplatenia.

Záverom súd na podporu svojich skutkových a právnych záverov cituje z už vyššie uvedeného rozsudku
odvolacieho súdu zo dňa 29.04.2014, č.k. 21Cob/200/2013-207, pripojený spis sp.zn. 11Cb/130/2009:

„Súd prvého stupňa správne uzavrel, že 10 % zníženie prepravného navrhnuté žalovaným v texte

objednávky a bez akceptácie žalobcom nie je platným dojednaním zmluvnej pokuty pre prípad
oneskoreného doručenia faktúry, keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná v písomnej forme oboma
zmluvnými stranami podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. a objednávku nemožno považovať za doklad o
zmluvnom dojednaní, pretože je iba jednostranným prejavom žalovaného a neobsahuje dôkaz o tom,
že by žalobca v nej uvedené podmienky žalovaného prijal a túto skutočnosť potvrdil svojim podpisom.

Medzi účastníkmi konania tak nedošlo k uzatvoreniu dohody o zmluvnej pokute podľa podmienok a
náležitostí vyžadovaných zákonom a tak i prípadne nedodržanie lehoty na vystavovanie faktúr nemôže
byť sankcionované. Súčasne z rovnakých dôvodov v tejto súvislosti nemožno ako zmluvne dohodnutú
posudzovať ani žalovaným navrhnutú lehotu na vystavovanie faktúr a z toho dôvodu nie je kompenzačná
námietka žalovaného opodstatnená.

Žalovaný sa so splnením povinnosti zaplatiť dostal do omeškania (§365 Obchod. zák.) a tak i nárok
na úroky z omeškania požadované žalobcom je dôvodný. Súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou
správne vysporiadal, v dostatočnom rozsahu ju odôvodnil a právne posúdil, keď aplikoval § 369 ods.2
písm.c/ Obchod. zák. v znení platnej právnej úpravy v čase vzniku omeškania, ktoré vzniklo pred 15.
januárom 2009, preto platí právna úprava v znení do 14.1.2009.“

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny
rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bola žaloba zamietnutá. Namietal, že sa súd vecou dostatočne
nezaoberal a nevykonal dostatok dôkazov, resp. nevykonal žiadne dôkazy, ani výsluchy účastníkov,keď síce zástupkyňu žalobcu zaviazal k zabezpečeniu prítomnosti konateľa (?) žalobcu, avšak jeho
prítomnosť zabezpečená nebola a žalobca nedoložil ani súdom požadované právne posúdenie veci a
vysporiadanie sa s obranou žalovaného. Poukazoval na to, že na faktúry č. 508345, 508346 a 508347

bolo poskytnuté plnenie znížené o 10 % z dôvodu, že žalobca nedodržal lehotu pre vystavenie faktúr, v
súvislosti s čím bola účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta uvedená na objednávkach. Za nedôvodne
uplatnený považuje aj úrok z omeškania, nakoľko žalobca nepreukázal, kedy boli faktúry doručené,
pričom splatnosť úrokov z omeškania sa viaže na deň obdržania dokladu - faktúry alebo výzvy na úhradu
tovaru alebo služby. Faktúry boli žalovanému doručené dňa 05.03.2009, ako to vyplýva z obálky, ktorú

má k dispozícii, preto mu nie je jasné, prečo je v žalobe uvádzaný počiatok omeškania 21.02.2009.
Súčasne poukazoval na to, že účastníkmi bola dohodnutá 60 dňová splatnosť faktúr.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o iba čiastočnej dôvodnosti odvolania žalovaného.

S prihliadnutím na skutočnosť, že výška prepravného a jeho fakturácia, ako aj riadne realizovanie
dohodnutej prepravy tovaru neboli medzi účastníkmi sporné, súd prvého stupňa správne rozhodol o
nároku žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 270,58 eur. Objednávka vystavená žalovaným nie je
písomnou zmluvou účastníkov, preto ani v nej uvedené ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 10 %
prepravného nie je možné považovať za písomné dojednanie zmluvnej pokuty tak, ako to pre platnosť

dojednania zmluvnej pokuty predpokladá ustanovenie § 544 ods. 2 Obč. zák.

Súd prvého stupňa správne uzavrel, že pohľadávka žalovaného spôsobilá na započítanie s nárokom
žalobcu nevznikla nakoľko k platnej dohode účastníkov o zmluvnej pokute nedošlo.

Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 270,58
eur podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Naproti tomu v súvislosti s rozhodovaním o príslušenstve pohľadávky žalobcu - úrokoch z omeškania,
sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovaného týkajúcou sa doby

doručenia príslušných faktúr a dohody účastníkov o dobe ich splatnosti, a to napriek tomu, že podľa
právneho názoru odvolacieho súdu vyslovenému v uznesení zo dňa 21.08.2014, ktorým bolo zrušené
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie vo veci, bolo potrebné sa v konaní zaoberať otázkou
konkrétnych zmluvných dojednaní účastníkov týkajúcich sa splatnosti faktúr a fakturácie samotnej.

Súdbezbližšiehozdôvodneniakonštatoval,žedohodaúčastníkovosplatnostifaktúrnebolapreukázaná
(o potrebe fakturácie samotnej áno?) a že v takomto prípade platí ustanovenie § 369 ods. 2 písm.
c) Obch. zák., spôsob aplikácie ktorého taktiež nevysvetlil (aký doklad dostal dlžník skôr ako tovar
alebo službu?). Neozrejmil zrozumiteľne, ako to urobil v prípade zmluvnej pokuty, ako v tejto súvislosti
posudzoval obsah objednávok žalovaného, či (a prečo) vychádzal zo záveru, že podmienky stanovené

žalovaným v objednávke boli žalobcom akceptované iba čiastočne (ako podľa súdu došlo k dohode o
preprave, jej parametroch a cene?) alebo neboli akceptované vôbec.

Z uvádzaných dôvodov ani v poradí druhé rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia
o príslušenstve pohľadávky nespĺňa kritéria ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., pričom nedostatky

odôvodnenia spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia a súčasne napĺňajú znaky postupu súdu
odnímajúceho účastníkom možnosť konať pred súdom, tak, ako to predpokladá ustanovenie § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

v naznačenom smere.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.