Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/306/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614221869
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614221869.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci mal. detí N.: U. S..

XX.XX.XXXX L. X. S.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, Kúpeľná 9, deti rodičov: matky X.
N.X., S.. XX.XX.XXXX, C.. XX.XX.XXXX a otca F. X., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Z., V.Á. X. XXX/X, N..Č..
X. XX, na návrh Z.S. A., S.. XX.XX.XXXX L. X. A., S.. XX.XX.XXXX, J. M. P., Š. XX, o zverenie mal.
detí do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súdnávrhnavrhovateľovvčastizvereniamal.X.N.S..XX.XX.XXXXdoichspoločnejnáhradnejosobnej
starostlivosti z a m i e t a .

Súd z v e r u j e mal. U. N. S.. XX.XX.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov,
ktorí sú oprávnení o maloletého osobne sa starať, zastupovať ho a v bežných veciach spravovať jeho
majetok.

Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. U. výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30 %
zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto

rozsudku, k rukám navrhovateľov, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovatelia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť trovy štátu - znaleckého dokazovania
na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves vo výške 551,12 EUR, ktoré im súd povoľuje splácať v
splátkach po 50,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného splatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom tohto konania bolo rozhodovanie o návrhu navrhovateľov, ktorým žiadali súd, aby zveril

maloletého U. L. X. X. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a otca zaviazal výživným vo
výške 40,- € mesačne na každé dieťa.

Otec detí súhlasil so zverením maloletého U. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov,
prihliadajúc na jeho rozhodnutie, ako i jeho vek blízky dospelosti, avšak nesúhlasil so zverením maloletej
X..
X. X. sa pri pohovore vykonanom kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že chce zostať v starostlivosti otca.

Súd ustanovil vo veci na posúdenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, súdneho znalca
Q.. Z. Š.. So záverov znaleckého posudku č. 30/2015 vyplýva, že znalec neodporučil vyňať maloletédieťa z výlučnej osobnej starostlivosti otca. Znalec v závere odporučil návštevy u detského klinického
psychológa, kde by maloletá X. absolvovala individuálnu psychoterapiu.

Uznesením zo dňa 14.04.2015, č.k. 5P/306/2014-93 súd priznal znalcovi za podaný znalecký posudok
z odboru psychológia odmenu vo výške 551,12 €.

Kolízny opatrovník maloletých detí doporučil súdu, aby zveril maloletého U. do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľov a maloletú X. ponechal v osobnej starostlivosti otca.

V zmysle ust. § 44 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“) v prípade, ak rodičia nezabezpečujú
alebonemôžuzabezpečiťosobnústarostlivosťomaloletédieťa,rozhodnesúdonáhradnejstarostlivosti.
Jednou z foriem náhradnej starostlivosti je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej
fyzickej osoby než rodiča (náhradnej osobnej starostlivosti).

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú

starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v

akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému

dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal,

nakoľko v danom prípade išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V súlade s ustanovením § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zaviazal navrhovateľov
povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania štátu za vyhotovený znalecký posudok podaný Q.. Z. Š.N.,
znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, za podanie ktorého
súd priznal znalkyni odmenu vo výške 551,12 € a táto bola vyplatená znalkyni zo štátnych prostriedkov.

Vychádzajúc z osobných, majetkových a zárobkových pomerov navrhovateľov, v súlade s ust. § 160 ods.
1 O.s.p., súd povolil navrhovateľom splácať náhradu trov konania štátu v 50,- € mesačných splátkach
až do úplného splatenia.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení účastníci konania prehlásili, že sa práva na podanie

odvolania vzdávajú, preto súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. vyhotovil rozsudok, v odôvodnení ktorého
sa uvádza iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.