Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215201055
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215201055.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Quantum Credit a.s., so sídlom Tomášikova 23/C,

Bratislava, IČO: 47248980, v konaní zastúpený PERPECTA Legal s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C,
Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanej: N. Y., I.. X.X.XXXX, G. Z. M.H. XXX/XX, W., o zaplatenie
324,61 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 75,66 Eur s úrokom z omeškania
vo výške % ročne zo sumy 16,76 Eur od 26.02.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 58,90 Eur od 26.3.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 4.2.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie 324,61 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16,76 Eur od 26.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,90
Eur od 26.3.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75% ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia
a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil
tým, že Slovak Telekom a.s. uzavrela so žalovanou podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 5.1.2012 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo

poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Podľa seba 3 NAJ a Dodatok k tejto Zmluve,
predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby a mobilný telefón Samsung Galaxy Y
S5360 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe Zmluvy poskytovala Slovak Telekom a.s. účastníkovi
plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaná faktúry neuhradila. Nakoľko
si svoj zmluvný záväzok nesplnila, porušila zmluvnú povinnosť, z čoho jej následne vyplýva povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Zmluvnou pokutou bola zabezpečená suma 479,76 Eur,
čo predstavuje mesačný poplatok za paušál Podľa seba 3 N vo výške 19,99 Eur počas lehoty viazanosti

24 mesiacov. Nedodržaním lehoty viazanosti sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v
podobe marže z tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu
so žalovanou za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo úplne korešponduje
s obsahom jeho podnikateľskej činnosti. Navyše bol žalovanej poskytnutý mobilný telefón Samsung
S5360 Galaxy Y v zľavnenej cene 9,- Eur, pričom skutočná cena telefónu predstavuje sumu 129,- Eur.
Túto pohľadávku voči žalovanej nadobudol od Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.11.2013, ktorá skutočnosť bola oznámená žalovanej listom postupcu. Pre omeškanie s plnením

peňažného dlhu uplatňuje si voči žalovanej aj zákonný úrok z omeškania.

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu
a žalovanej, ktorá písomné vyjadrenie k žalobe nepodala. Vykonal vo veci dokazovanie okrem Zmluvouo pripojení uzavretej medzi Slovak Telekom a.s. a žalovanou, Dodatkom k tejto zmluve, Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom a.s. (ďalej len VP), oznámením postupcu o

postúpení pohľadávky z 27.11.2013 a faktúrami Slovak Telekom a.s. Vykonaným dokazovaním ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci :

Slovak Telekom a.s. a žalovaná uzatvorili Zmluvu o pripojení podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ako aj Dodatok k tejto Zmluve. V bode 1.

písm.b) a v bodoch 2,3 Dodatku sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov,
po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky, nedopustiť sa takého konania a ani
umožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením
od nej, alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka. Zároveň
vzala na vedomie a súhlasila s tým, že v prípade porušenia vyššie uvedených zmluvných podmienok
je povinná uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku, t.j. sumu 248,95 Eur.

Slovak Telekom a.s. cenu poskytnutých služieb fakturovala žalovanej nasledovne:
- fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.2.2012 sumu 16,76 Eur splatnú 25.2.2012 za obdobie od
8.1.2012 do 7.2.2012,
- fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.3.2012 sumu 58,90 Eur splatnú 25.3.2012 za obdobie od

8.2.2012 do 7.3.2012,
- fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.1.2013 zmluvnú pokutu 248,95 Eur splatnú 25.1.2013.
Tvrdenie žalobcu, že fakturované sumy žalovaná neuhradila, vykonaným dokazovaním vyvrátené
nebolo. Slovak Telekom a.s. svoju pohľadávku voči žalovanej vo výške 324,61 Eur postúpila žalobcovi
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené

listom postupcu zo dňa 27.11.2013.

Podľa § 44 ods.1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať

všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b) a od. 12 citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení
uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez
súhlasu druhej strany.
Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2011 spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 2 písm. a) a e) Zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti. Dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal

predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku,
Podľa § 3 ods.3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 544 ods.1-3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú

dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny.

Súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia na právny vzťah založený Zmluvou o pripojení
aplikoval Občiansky zákonník nakoľko zmluvu posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu podľa Zákona č.
250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavspojenísustanovením§52Občianskehozákonníka. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že Slovak Telekom a.s. a žalovaná uzatvorili platnú Zmluvu o pripojení,
ako aj Dodatok k nej z ktorých pre obe zmluvné strany vyplývajú práva a povinnosti. Spoločnosti Slovak

Telekom a.s. poskytovať žalovanej dohodnuté služby, tieto vyfakturovať a žalovanej riadne a včas
uhradiť faktúry. Žalobca v návrhu na začatie konanie uviedol, že Zmluva o pripojení ako aj Dodatok k nej
boli uzatvorené dňa 5.1.2012, avšak ani jedna z týchto zmlúv neobsahuje tento údaj. Nakoľko žalovaná
nespochybnila pravdivosť tohto tvrdenia žalobcu, súd pri posudzovaní zmluvného vzťahu vychádzal z
toho, že Zmluva, aj Dodatok k nej boli uzatvorené 5.1.2012. Nakoľko súdu nebol predložený dôkaz o

uhradení ceny služieb fakturovaných žalovanej, súd právny nárok žalobcu v sume 75,66 Eur (16,76 Eur
+ 58,9 Eur) považoval za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel.

Tretia faktúra vystavená dňa 7.1.2013 na sumu 248,95 Eur predstavuje zmluvnú pokutu uplatnenú v
zmysle článku 4 Dodatku k zmluve pre porušenie záväzku žalovanej riadne a včas platiť za poskytované

služby. Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie
o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou
je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky
pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník,

ako aj obchodný zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej
výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými
požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho
úkonu s dobrými mravmi. V Dodatku k Zmluve o pripojení dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje žalovanú
na zaplatenie pokuty v prípade porušenia zmluvných povinností počas celej doby viazanosti, teda po

dobu 24 mesiacov, a to aj v prípade, že by si plnila svoju povinnosť odoberať služby dodávateľa, riadne
platila ich úhradu a k ukončeniu zmluvy by došlo iba pár mesiacov pred uplynutím doby viazanosti. To
znamená, že aj v prípade nezaplatenia čo len poslednej úhrady má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v
plnej výške. Právny predchodca žalobcu pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišoval medzi prípadmi, keď
spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď na jej začiatku. V oboch

prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné
považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko nezahrňuje intenzitu porušenia povinností a vyvoláva
značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán. Navyše podľa článku 4 Dodatku
zmluvnú pokutu je oprávnený dodávateľ služieb požadovať od spotrebiteľa za porušenie ktoréhokoľvek
záväzku uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2. alebo v bode 3. Dodatku, čiže nevylučuje sa

uloženie zmluvnej pokuty za každé porušenie osobitne, čo tiež je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca
vo svojom vyjadrení zo dňa 28.7.2015 poukazuje aj na to, že žalovanej bol poskytnutý mobilný telefón za
zľavnenú cenu 9,- Eur, pričom predajná cena telekomunikačného prístroja bola 129,- Eur. Rozdiel medzi
skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu je výsledkom obchodnej politiky právneho predchodcužalobcu. Zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany dodávateľa služby reparovaný prehodnotením jeho
rozhodnutia predať telekomunikačné zariadenie za zľavnenú kúpnu cenu ak sa nesplní jeho očakávanie,
ktoré do zmluvného vzťahu so spotrebiteľom vkladal. Aj z tohto pohľadu sa preto uplatnenie žalovanej

sumy titulom zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi a takýto výkon práva nemôže požívať
súdnu ochranu. Pre uvedené súd nárok žalobcu na zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom zamietol.
Neprijateľnosť dohody o zmluvnej pokute vo výroku rozsudku nevyslovil, nakoľko všeobecné súdy SR už
v obdobných veciach rozhodovali a vyslovili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky spoločnosti
Slovak Telekom a.s o zmluvnej pokute (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov 4C/164/2011 zo dňa

7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov 16Co/31/2012 zo dňa 15.3.2012 , Okresný
súd Rožňava vo veci 10C 16/2014, Okresný súd Piešťany vo veci 5C39/2013).

Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení platnom od
1.1.2009) je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. %).

Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB. Predmetom tohto konania sú aj úroky z omeškania. Nakoľko žalovaná faktúry
splatné dňa 25.2.2012 a 25.3.2013 neuhradila, od prvého dňa márneho uplynutia lehoty ich splatnosti je

v omeškaní a žalobca má nárok na úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške
stanovenej § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/2005 Z.z. Základná úroková sadzba ECB od 14.12.2011
do 10.7.2012 bol 1%, preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 9% ročne odo
dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

Podľa § 142 ods. 1,2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o
zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo

veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia O.s.p. musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých
výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,

t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania ( súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej
z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%).Úspešnosť žalobcu tútohranicu nedosiahla, nakoľko mal vo veci 23,31%-ný úspech, žalovaná 76,69%-ný. Preto súd o trovách
konaniarozhodolpodľa§142ods.2Os.p.tak,žežiadnemuzúčastníkovnáhradutrovkonanianepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne vo
dvoch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa osobitného zákona.