Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214202464
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214202464.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou v právnej veci navrhovateľa: T. H., nar.

X.X.XXXX, bytom v K., P. 2, proti odporkyni: B. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., D. 5, v konaní o určenie
manželského výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.1.2014 domáhal, aby súd uložil odporkyni
povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 180 eur mesačne vždy do 10. dňa toho - ktorého mesiaca.
Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril manželstvo dňa 15.5.2010 a z manželstva pochádza

mal. X., nar. XX.X.XXXX. Odporkyňa dňa 15.1.2012 opustila spoločnú domácnosť a od 16.1.2013 žije u
svojhobývaléhomanželaK.B.,sktorýmobnovilapartnerskývzťah.Vmáji2013podalaodporkyňanávrh
na rozvod manželstva. Od 16.5.2006 do 31.12.2013 navrhovateľ pracoval ako samostatne zárobkovo
činná osoba v oblasti stavebníctva. Z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí na pokrytie bežných
výdavkov a neustále zvyšovanie nákladov na podnikanie, bol nútený podnikanie ukončiť. V súčasnosti je
zapísaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.
Jeho žiadosť o podporu v nezamestnanosti bola sociálnou poisťovňou zamietnutá. V súčasnosti nemá

žiaden príjem, s bežnými výdavkami mu vypomáha matka, ktorej jediným zdrojom príjmu je starobný
dôchodok. Pokiaľ s odporkyňou žili v spoločnej domácnosti on pracoval a zabezpečoval všetky výdavky
rodiny. Odporkyňa dlhodobo nepracovala, neprispievala na domácnosť, odmietala nájsť si prácu,
psychicky a finančne navrhovateľa vydierala, čo spôsobilo, že prišli o vlastné bývanie, keďže peniaze,
ktoré mal odložené na splácanie hypotéky, odporkyňa užívala pre vlastnú potrebu. Nezodpovedné
správanie odporkyne spôsobilo, že sa dostali do značných finančných ťažkostí a dlhov. Finančné
záväzky sú vedené výlučne pod jeho menom a je povinný ich splácať. Z uvedeného dôvodu je odkázaný

nadočasnúfinančnúpomocodporkyne,nakoľkonemážiadenzdrojpríjmu,nemáúsporyanidisponibilný
majetok ani finančné prostriedky na základné životné potreby. V súčasnosti žije v byte u svojej matky,
ktorej ničím na domácnosť neprispieva. Odporkyňa žije v spoločnej domácnosti u svojho bývalého
manžela, ktorý pracuje v zahraničí a má veľmi dobré príjmy. Navrhovateľ nemá vedomosť o tom, že
by odporkyňa v súčasnosti pracovala. Podľa dostupných informácií má vedomosť, že odporkyňa v
súčasnosti výlučne užíva motorové vozidlo zn. Peugeot 4008, zakúpené v novembri 2013, ktorého
obstarávacia cena v základnej výbave je cca 26.000 eur. Je zrejmé, že odporkyňa má dostatok

finančných prostriedkov, preto sa domáha, aby súd zaviazal odporkyňu prispievať mu na výživu sumou
180 eur mesačne.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 18C/172/2013, 27P/6/2014, priestupkovým spisom

Okresného úradu Košice, pričom ďalšie návrhy a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi
konania v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., neboli a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 15.5.2010, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Košice II 27P/6/2014 zo dňa 12.8.2015 právoplatným dňa 27.8.2015.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 9.1.2014 vyplynulo, že navrhovateľ
bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 31.12.2013.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.2.2014 vyplynulo, že navrhovateľ
je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur.

Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 27P/6/2014 vyplynulo, že navrhovateľ bol naposledy v evidencii
uchádzačov o zamestnanie evidovaný od 31.12.2013 do 5.5.2014. Dňa 6.5.2014 bol z evidencie
vyradený na vlastnú žiadosť. Poberá dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi od 1.1.2014 do doby
trvania podmienok v sume 61,60 eur.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 15.1.2014 vyplynulo, že navrhovateľ nemá nárok na dávku
v nezamestnanosti z dôvodu, že v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, t.j. v období od 31.12.2010 do 30.12.2013, nepreukázal žiadnu dobu poistenia v
nezamestnanosti, čím nesplnil podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 28.10.2014 vyplynulo, že odporkyňa
nie je v súčasnosti vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v evidencii uchádzačov o
zamestnanie bola naposledy vedená v období od 25.7.2013 do 24.6.2014. Z úradu práce pomoc v
hmotnej núdzi a rodičovský príspevok nepoberá. Poberá prídavok na dieťa od 1.4.2000 do doby trvania

podmienok, aktuálne mesačne v sume 47,04 eur.
Z oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 3.11.2014 vyplynulo, že odporkyňa nepoberá dávky v
nezamestnanosti a nemocenské dávky.

Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 vyplynulo, že základ dane u

navrhovateľa z podnikateľskej činnosti bol vo výške 6.240,94 eur a daň na úhradu vo výške 345,21 eur,
z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 vyplynul základ dane 9,74 eur, daň na
úhradu 0 eur a z daňového priznania za rok 2011 základ dane 1.152,45 eur, daň na úhradu 0 eur.

V písomnom vyjadrení zo dňa 12.1.2015 navrhovateľ uviedol, že počas spolužitia v spoločnej

domácnosti s odporkyňou a viac ako rok pred uzatvorením manželstva on výlučne zabezpečoval
finančné prostriedky pre potreby rodiny a domácnosti. Od roku 2006 do roku 2013 pracoval ako SZČO,
počas roku 2011 sa mu v podnikaní prestalo dariť. V tom čase sa ocitol v zlej finančnej situácii, z
ktorého dôvodu odporkyňa opustila spoločnú domácnosť. Odporkyňa sa nikdy nesnažila prispievať
rovnocenne na domácnosť, o domácnosť sa starala len sporadicky, odmietala pracovať a vynucovala

si finančné prostriedky. V prípade ich nedostatku ho tlačila do rôznych malých spotrebných úverov,
ktoré bol pod jej psychickým tlakom a finančným vydieraním nútený vyberať na svoje meno. Tiež
zabezpečoval potreby syna odporkyne F. B., na ktorého jej bývalý manžel výživné počas viac ako
2 rokov ich spolužitia neplatil. Dňa 15.1.2012 sa odporkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti
k bývalému manželovi K. B., s ktorým žije do dnešného dňa a ktorý od toho času nadštandardne

zabezpečuje všetky výdavky odporkyne a svojho syna F.. K. B. má dostatok finančných prostriedkov
pochádzajúcich z výhry v lotérii, čo je dôvodom, prečo s ním odporkyňa žije v spoločnej domácnosti.
Odporkyňa má značne vyššiu životnú úroveň na základe spolužitia s bývalým manželom, býva v
zrekonštruovanom rodinnom dome, kde nijakým spôsobom finančne neprispieva a získava finančné
prostriedky od bývalého manžela. Tieto finančné prostriedky využíva na nadštandardného kaderníka,

predlžovanie vlasov, dovolenku, palivo do nového auta, ktoré užíva a bolo zakúpené pre ňu, kupuje
si značkové oblečenie a obuv, pričom navrhovateľ nemá finančné prostriedky ani na základné životné
potreby. Navrhovateľ nemá vedomosť o tom, že by odporkyňa pracovala a tieto skutočnosti svedčia
o tom, že odporkyňa pracovať nepotrebuje, pretože má zreteľne dostatok finančných prostriedkov.Uviedol ďalej, že na základe odmietania odporkyne pracovať, neprimeranému postoju k hospodáreniu
rodiny počas ich spolužitia a vyžadovania si finančných prostriedkov, sa pričinila o značné zadlženie
navrhovateľa, ktorý má pohľadávky voči veriteľom vo výške viac ako 80.000 eur. Svojim správaním a

konaním ho odporkyňa uviedla do veľmi zložitej situácie a sťažila mu možnosť obnoviť životnú úroveň
pred uzatvorením manželstva, sťažuje mu pracovné uplatnenie na trhu práce, úmyselne ho kriminalizuje
a do dnešného dňa naňho podala 7 oznámení, pričom ani v jednom prípade sa nepreukázali skutky, z
ktorých ho obviňovala.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že o manželské výživné žiada z dôvodu, že je
nezamestnaný, nakoľko bol nútený ukončiť živnosť k 31.12.2013, keďže sa mu v podnikaní prestalo
dariť. Podniká v oblasti, kde sa zákazky získavajú sezónne, v súčasnosti prácu nemá ani si ju nehľadá z
dôvodu, že manželka ho kriminalizuje a podstupuje procesné vyšetrovacie úkony. Uviedol ďalej, že bol
podaný návrh na rozvod manželstva a zároveň návrh na úpravu styku k mal. dcére účastníkov konania,
bolo vydané predbežné opatrenie a nariadená dočasná úprava práv a povinností k mal. dieťaťu, ktoré

bolo do času rozvodu zverené matke, jemu bol upravený styk s dieťaťom. Od podania návrhu na začatie
konania sa veci zmenili, odporkyňa začala získavať finančné prostriedky od svojho bývalého manžela, u
ktoréhožijeod15.1.2012vspoločnejdomácnostiaužívaauto,ktoréjejbývalýmanželkúpil.Poukázalna
to, že pred uzatvorením manželstva, asi 1,5 roka a aj počas manželstva, všetko do spoločnej domácnosti
zabezpečoval on, pretože jedine on pracoval. Odporkyňa 20 rokov nikde nepracovala, okrem roku 2008

a začiatku roka 2009, kedy uzatvárala poistné zmluvy pre zdravotnú poisťovňu.

Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 16.3.2015 uviedla, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí,
stará sa o deti, navrhovateľ neprispieva ani na ich spoločné dieťa (mal. X.), resp. prispieva veľmi
nepravidelne, pričom mal určené minimálne výživné 30 eur, s čím ona súhlasila, aby bol pokoj. K

podaniam navrhovateľa sa vyjadrovať nechcela, pretože tieto nie sú pravdivé. Uviedla, že žije sama v
rodinnom dome, v ktorom ich nechal bývať jej bývalý manžel, ktorý býva v inom rodinnom dome a má
vzťah s inou ženou. Bývalý manžel jej pomáha s nakupovaním vecí, a to aj pre dcéru navrhovateľa.
Pokiaľ ide o auto, toto je jej sestry, ktorá jej ho dáva k užívaniu, pretože nemá vodičský preukaz.
Uviedla, že navrhovateľ bol rozhodnutím súdu zaviazaný prispievať jej manželským výživným v sume

360 eur, ktorú sumu mal uhradiť, avšak neuhradil, proti rozhodnutiu podal odvolanie. Nie je tiež pravdou
tvrdenie o jeho kriminalizácii, naopak, kriminalizuje on ju, podáva na ňu rôzne oznámenia na políciu,
na „sociálku“, sleduje ju, napádal ju na ulici a z tohto dôvodu je aj odsúdený. Uviedla, že v súčasnosti
je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce, zamestná sa, keď sa všetko skončí. Privyrába si
galvanizáciou (žehlenie vrások), na čo má potrebné doklady, robí to doma. Uviedla, že s navrhovateľom

predali3-izbovýbytvjejvlastníctve,ktorýjejdarovalirodičiaakúpilarozostavanýdom,ktorýprepísalana
navrhovateľazdôvodu,žejejrodičiapodalinaňužalobukvôlipredajubytu.Navrhovateľzobralhypotéku
nadostavburodinnéhodomu,niekdevšakukrylpeniaze,domsanedostaval,hypotékasaneplatilaaona
ostala s deťmi na ulici. Uviedla, že navrhovateľ sa stal závislým na alkohole, je neliečeným alkoholikom,
kvôli čomu prišiel aj o prácu, nikto ho nechcel zamestnať. Svoje výdavky uhrádza z príležitostnej

galvanizácie a zároveň bývalý manžel prispieva na výživu syna sumou 100 eur, nakupuje deťom veci,
čím jej veľmi pomáha. Za rodinný dom mesačne platí 230 eur.

Navrhovateľ na tomto pojednávaní uviedol, že tvrdenia odporkyne nie sú pravdivé, nie je odsúdený,
prebieha trestné konanie, bol vydaný trestný rozkaz, proti ktorému podal odpor a trestný rozkaz bol

zrušený. Pokiaľ ide o úhradu nájomného za dom je zjavné, že ak odporkyňa nepracuje nie je možné,
aby dokázala uživiť deti, seba a tiež platiť nájomné. Pokiaľ ide o auto mal za to, že toto bolo kúpené
pre odporkyňu z peňazí jej bývalého manžela a bolo napísané na jej sestru z dôvodu, aby sa vyhla
majetkovému vyrovnaniu. Uviedol, že on zabezpečoval starostlivosť o domácnosť, o deti v čase, keď žili
v spoločnej domácnosti. Prácu si odporkyňa hľadať nebude, nakoľko je finančne dobre zabezpečená,

financuje ju jej bývalý manžel. Z výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že bývalý manžel odporkyne
kupuje nehnuteľnosti, kúpil jej auto, odporkyňa strávila 2 týždne na dovolenke v Chorvátsku, dáva si
predlžovať vlasy. Je pravdou, že na svoju maloletú dcéru platí nepravidelne, čo je spôsobené tým, že
odporkyňa ho nemravným a poľutovaniahodným konaním kriminalizuje. Musí chodiť nahliadať do spisov,
robiť si výpisy, za ktoré platí sám, preto nemôže zaplatiť výživné včas. S finančnými prostriedkami mu

pomáhajú sestry a jeho mama.

Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 17.9.2015 uviedla, že naďalej je nezamestnaná, nie je
evidovaná na úrade práce, nepoberá žiadne dávky okrem rodičovského príspevku vo výške 47,50 eur.Nevykonáva už ani galvanizáciu, pretože sa jej pokazil prístroj a jeho oprava je drahá. S úhradou
nákladov na bývanie, stravu a ostatných nákladov jej veľmi pomáha bývalý manžel, ktorého je aj dom,
bývalý manžel platí celé nájomné, oblieka deti a pomáhajú jej aj rodičia. V súčasnosti sa stará o dve

maloleté deti, žiaden iný príjem nemá. Má nedoplatok za odpad, a to aj za dieťa navrhovateľa. Škôlka
ju v mesiaci september stála 100 eur a nevie, z čoho uhradí školu pre F.. Celé leto nikde neboli, ani
na kúpalisku. Navrhovateľ neplatí ani minimálne výživné, ktoré bolo určené súdom. Mala za to, že
navrhovateľbychcelžiťzpríjmujejbývaléhomanžela,účelovosanezamestná,pretožemáveľaexekúcií
a boli by mu vykonávané zrážky z príjmu. Podáva na ňu šikanózne návrhy, takmer každý mesiac jej

niečo príde zo súdu, či je to zverenie detí do opatery alebo návrh na striedavú starostlivosť. Pokiaľ
ide o manželské výživné zo strany navrhovateľa na odporkyňu (rozsudkom Okresného súdu Košice
II č. k. 18C/172/2013 zo dňa 10.12.2014, bol nárok odporkyne v postavení navrhovateľky na určenie
výživného za obdobie od 1.1.2014 do budúcna zamietnutý a dlžné výživné za obdobie od 12.9.2013 do
31.12.2013 vo výške 363,27 eur, bol navrhovateľ (v postavení odporcu) povinný zaplatiť odporkyni (v
postavení navrhovateľky) v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia), uviedla, že dlžné výživné v

sume 363,27 eur jej navrhovateľ doposiaľ neuhradil a neuhrádza ani výživné na maloletú dcéru.

Navrhovateľ v reakcii na výpoveď odporkyne uviedol, že to, čo odporkyňa uviedla nie je pravda,
galvanizovanie je len zástierka, pretože odporkyňa získava príjem od bývalého manžela. Podľa jeho
názoru má odporkyňa dostatočný príjem, pretože z rodičovského príspevku vo výške 47 eur, by nemohla

uživiť dve deti a seba. Mal za to, že manželské výživné má vychádzať nie z výšky príjmu, ale zo životnej
úrovne, ktorá je na jeho strane neporovnateľne nižšia ako na strane odporkyne. Kriminalizácia jeho
osoby mu spôsobuje veľké problémy v obvyklom spôsobe života. Neustále podstupuje procesné úkony,
doposiaľ naňho bolo podaných 7 oznámení, čím mu odporkyňa spôsobila značnú ujmu.

Podľa ust. § 72 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na
návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ust. § 72 ods. 2 cit. zákona, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretí manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu) je viazaná na

právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie
poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Rozsah vyživovacej
povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak, ako iné druhy vyživovacích povinností,
všetkých potrebných osobných potrieb t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia.
Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň

obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého
množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a
iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia zákona o rodine súd

konštatuje, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 15.5.2010, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Košice II, č.k. 27P/6/2014 zo dňa 12.8.2015 právoplatným dňa 27.8.2015. Odporkyňa
dňa 15.1.2012 opustila spoločnú domácnosť a od 16.1.2013 žije v dome bývalého manžela K.. Súd
skúmal pomery účastníkov konania za obdobie od 29.1.2014, teda od podania návrhu na začatie
konania a zistil, že obaja účastníci sú nezamestnaní, navrhovateľ bol evidovaný v evidencii uchádzačov

o zamestnanie od 31.12.2013 do 5.5.2014, dňa 6.5.2014 bol z evidencie vyradený na vlastnú žiadosť a
poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur. Odporkyňa bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie
naposledy vedená v období od 25.7.2013 do 24.6.2014, v súčasnosti v evidencii uchádzačov vedená nie
je a nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi, je poberateľkou prídavku na dieťa od 1.4.2000 do doby trvaniapodmienok v sume 47,04 eur. Odporkyňa nepoberá ani žiadne sociálne dávky, nebolo preukázané, že
by bola zamestnaná a teda, že by mala akýkoľvek príjem.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že životná úroveň odporkyne je neporovnateľne vyššia z dôvodu,
že býva v rodinnom dome bývalého manžela, kde nijakým spôsobom finančne neprispieva, a ktorý
výdavky odporkyne zabezpečuje nadštandardne, nakoľko má dostatok finančných prostriedkov súd
poukazuje na to, že v danom prípade nešlo o posudzovanie majetkových pomerov a finančných
možností bývalého manžela odporkyne, keďže bývalému manželovi odporkyne v žiadnom prípade

nie je možné určiť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Skutočnosť, že bývalý manžel umožnil
odporkyni bývať v jeho rodinnom dome a finančne prispieva na chod domácnosti a osobných potrieb
jej i jej dvoch maloletých detí (a to aj mal. dieťaťa navrhovateľa), či už platením výživného na ich
spoločného maloletého syna alebo nákupom rôznych vecí (aj pre mal. dieťa navrhovateľa), nezakladá
jeho povinnosť prispievať za odporkyňu na výživu navrhovateľovi. Súd poukazuje tiež na tú skutočnosť,
že pokiaľ bývalý manžel umožnil odporkyni užívať jeho rodinný dom ako aj jeho finančná výpomoc, je

na jeho dobrej vôli a tiež to nie je jeho povinnosťou. Navyše navrhovateľka sa stará o dve maloleté
deti, z ktorých jedno je spoločným dieťaťom účastníkov konania, na ktoré navrhovateľ neprispieva,
resp. nepravidelne prispieva minimálnym výživným. Nebolo by teda zákonné, správne a spravodlivé,
aby súd zaviazal odporkyňu, ktorá je tak ako navrhovateľ, nezamestnaná, prispievať navrhovateľovi
výživným z finančných prostriedkov, ktoré odporkyni poskytuje jej bývalý manžel, a takýmto spôsobom

presúvať ekonomickú zodpovednosť za životnú úroveň navrhovateľa na bývalého manžela odporkyne,
pričom navrhovateľovi nebránia žiadne okolnosti (vonkoncom nie zúčastňovanie sa procesných úkonov
vo veciach trestných oznámení), hľadať a nájsť si prácu a získať tak primerané finančné prostriedky na
zabezpečenie si primeranej životnej úrovne.

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku
a návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspešnosti. Vzhľadom
na to, že odporkyňa si v konaní náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie
výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.
Navrhovateľ bol v konaní podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e) cit. zákona oslobodený od platenia súdneho
poplatku za návrh, keďže odporkyňa bola v konaní úspešná súd jej povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za návrh neuložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1
O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho

zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.