Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 29Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212226033
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212226033.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobkyne: E. H., R..

XX.X.XXXX, D. J. X, J., právne zastúpená JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: A. N. K. J., O. I., I. I. C. J.X., D. Č.. X, X.: XXXXXXXX, v konaní
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne právnym úkonom žalovaného zo dňa 22.3.2012 s
označením „výpoveď pred nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce“ je neplatné.

Konanie v časti určenia, že pracovný pomer žalobkyne k žalovanému trvá zamieta.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za žalobu vo výške
XX,XX eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.9.2012 domáhala, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru žalobkyne právnym úkonom žalovaného zo dňa 22.3.2012 s označením „výpoveď
pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zák. práce“ je neplatné a pracovný pomer žalobkyne k

žalovanému trvá. Zároveň žiadala nahradiť aj trovy konania.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného bola zamestnaná na základe písomne uzatvorenej
pracovnej zmluvy zo dňa 21.8.1986 s uzavretím pracovného pomeru na dobu neurčitú, pričom pracovná
zmluva bola niekoľkokrát dohodou menená. Dňa 17.4.2012 jej bol doručený právny úkon s názvom
„výpoveď pre nadbytočného zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákonníka práce“, ktorý bol
dátumovaný 22.3.2012 a to z dôvodu nadbytočnosti a organizačných zmien spoločnosti. Predmetnú
organizačnú zmenu, ktorá bola vykonaná dňa 4.1.2012 s účinnosťou od 1.2.2012 žalobkyňa hodnotí

ako účelovú so snahou zbaviť sa žalobkyne a nahradiť ju mladším novo nastúpeným zamestnancom.
Poukázala na to, že má vedomosť, že na jej pracovnú pozíciu a ňou vykonávanú prácu bola prijatá
iná zamestnankyňa, pričom nebola dodržaná lehota uvedená v ust. § 61 ods. 2 zákonníka práce. Na
základe uvedeného, teda žalovaný nesplnil hmotnoprávne podmienky výpovede uvedené v § 63 ods.
1 písm. b/ zákonníka práce a porušil aj § 61 ods. 3 zákonníka práce. Výpoveď bola daná účelovo a z
tohto dôvodu považuje tento právny úkon za neplatný. Zároveň dňom 30.7.2012 oznámila žalovanému,
že trvá na ďalšom zamestnávaní, načo žalovaný nereagoval.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.10.2012 uviedol, že súhlasí s tvrdením
žalobkyne ohľadom vzniku pracovného pomeru, avšak žalobkyňa mylne uviedla dátum poslednej
zmeny pracovného pomeru, kedy zmena bola vykonaná dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa30.9.2011 a nie 28.8.2008. Na základe toho sa zmenil dohodnutý druh práce na referent cestnej
výpravy. Zmena dojednaného druhu práce bola dohodnutá na dobu neurčitú. Prílohou tejto dohody
o zmene pracovnej zmluvy bol aj popis pracovnej činnosti zo dňa 1.10.2011. Výpoveď z pracovného

pomeru dátumovaná 22.3.2012 bola žalobkyni doručená dňa 18.4.2012 a nie 17.4.2012 ako uvádza
žalobkyňa. Podľa žalovaného výpoveď spĺňa ako formálne, tak aj obsahové náležitostí podľa zákonných
ustanovení zákonníka práce. Schválená organizačná zmena s účinnosťou od 1.2.2012 spočívala v
zrušení referátu cestnej a koľajovej výpravy a v zriadení oddelenia výpravy. V súvislosti so zrušením
referátu cestnej výpravy bolo zrušené aj pracovné miesto žalobkyne - referent cestnej výpravy. Celkovo

sa touto organizačnou zmenou uskutočnenou z dôvodu spustenia „FS softvéru“ a ukončenia prác
v tom čase používanom systéme MAMS k 1.1.2012 zrušilo 8 pracovných miest a zriadilo sa 6
pracovných miest, t.j. došlo k celkovému zníženiu o dve pracovné miesta. V zmysle ust. § 63 ods. 1
písm. b/ zákonníka práce základným predpokladom výpovede z tohto dôvodu je existencia písomného
rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, musí ísť o reálnu zmenu organizačnej štruktúry
zamestnávateľa a musí byť daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a

výpoveďou danou zamestnancovi. V danom prípade boli všetky tieto podmienky bezpochyby splnené.
Zároveň žalovaný si splnil povinnosť aj podľa § 63 ods. 2 zákonníka práce, keď písomnou formou dňa
1.3.2012 po rozhodnutí o organizačnej zmene a pred podaním výpovede ponúkol žalobkyni v tom čase
voľné pracovné miesto, ktoré ona výslovne odmietla, čo potvrdila aj svojím podpisom. Žalobkyňa bola
odo dňa 11.11.2011 do 28.2.2012 PN a hneď po ukončení PN a nástupe do práce dňa 1.3.2012 jej

žalovaný ponúkol v tom čase voľné pracovné miesto. Navyše žalobkyňa pred ukončením výpovednej
lehoty, ktorá skončila 31.7.2012, dňa 30.7.2012 nastúpila opäť na PN a táto nepretržite trvá. Na základe
vyššie uvedeného návrh žalobkyne považoval za právne neopodstatnený a žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s obsahom

listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, v spise tunajšieho súdu sp.zn. 28Cpr/4/2012, pričom
ďalšie dôkazy a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle ust. § 120 ods. 4
O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy s nástupom
do práce 1.9.1986 ako výpravca MHD, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.4.1987.

Pracovná zmluva sa menila dohodami o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 12.5.2005, 21.8.2007,
27.10.2008, 28.7.2011 a 30.9.2011 s tým, že posledným dojednaným druhom práce bol referent cestnej
výpravy. K zmene došlo počnúc dňom 1.10.2011. Náplň práce žalobkyne vyplývala z popisu pracovnej
činnosti k funkcii referent cestnej výpravy s platnosťou od 1.10.2011.

Žalovaný listom zo dňa 22.3.2012 pod označením výpoveď pre nadbytočného zamestnanca podľa §
63 ods. 1 písm. b/ zákonníka práce skončil pracovný pomer so žalobkyňou pre nadbytočnosť z dôvodu,
že na základe Uznesenia č. 01/01/2012 predstavenstva DPMK a.s. zo dňa 4.1.2012 bola schválená
zmena organizačnej štruktúry s účinnosťou od 1.2.2012, ktorou sa zrušili referáty cestnej a koľajovej
výpravy a zriadilo sa oddelenie výpravy. Bol zrušený aj referát cestnej výpravy aj pracovné miesta

„referent cestnej výpravy“. Organizačná zmena a prerokovanie racionalizačných zmien bolo predložené
odborovým organizáciám listom zo dňa 19.1.2012 a zároveň po skončení dočasnej práceneschopnosti
žalovanýakozamestnávateľponúkolžalobkynivoľnépracovnémiesta,ktorébolizjejstranyodmietnuté.
Výpoveď žalobkyňa prevzala dňa 18.4.2012 osobne, o čom svedčí jej podpis.

Žalobkyňa listom zo dňa 30.7.2012 cestou svojho právneho zástupcu oznámila žalovanému, že trvá na
ďalšom zamestnávaní z dôvodu, že výpoveď pre nadbytočnosť považuje za neplatnú z formálnych aj
vecných dôvodov a žiada prideľovanie práce v súlade s pracovnou zmluvou a dohodnutým druhom
práce.

Z výpisu zo zápisnice č. 1/2012 zo zasadnutia predstavenstva DPMK a.s. konaného dňa 4.1.2012
vyplýva, že predstavenstvo DPMK Uznesením č. 01/01/2012 prerokovalo a súhlasí s organizačnými
zmenami od 1.2.2012.

Z kategorizácie a počtu zamestnancov v zmysle organizačnej štruktúry DPMK a.s. schválenej

predstavenstvom DPMK a.s. s účinnosťou od 1.2.2012 uznesením č. 01/01/2012 vyplynulo, že v
dôsledku organizačných zmien od 1.2.2012 sa ruší referát cestnej výpravy a to hlavný referent cestnej
výpravy 1, referent cestnej výpravy 2, referent nepravidelnej a trolejbusovej výpravy 1, referent cestnej
výpravy pre prácu s FS softvér 1 a pracovník spracovania dát 1 a referát koľajovej výpravy a to hlavnýreferent koľajovej výpravy 1, referent koľajovej výpravy 1, referent koľajovej výpravy 1, preradzujú sa
pracovné miesta výpravcov KD a CD pod oddelenie výpravy a zriaďuje sa oddelenie výpravy s vedúcim
oddelenia výpravy 1, samostatný referent výpravy 4 a výpravca cestnej dopravy 1.

Zo zápisu z pohovoru so žalobkyňou zo dňa 1.3.2012 vyplynulo, že žalobkyni boli ponúkané pracovné
miesta - vodič električky a prepravný kontrolór, kde žalobkyňa sa písomne vyjadrila, že ponúkané miesto
neprijíma a žiada o iné miesto. Vodičku električky na základe posledného vyšetrenia z psychológie
mohla robiť iba ako brigádnička.

Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že od 1.9.1986 pracovala u žalovaného v pracovnej pozícií výpravcu,
pričom naposledy bola pracovná zmluva menená dohodou zo dňa 30.9.2011, kde sa menil druh práce z
referenta nepravidelnej a trolejbusovej výpravy na novo dojednaný druh práce referent cestnej výpravy.
Poukázala na to, že v novembri 2011 jej bola navrhnutá dohoda o skončení pracovného pomeru, z akého
dôvodu to nevie, avšak túto dohodu nepodpísala, následne potom v období od októbra po november

2011 dostala upozorňujúce listy z dôvodu neplnenia pracovných úloh vyplývajúcich z programu „FS“.
Protitýmtoupozorneniampodalaodvolanie,pričomnáslednepoposlednomupozornenísavážnezhoršil
jej psychický stav, preto počnúc dňom 14.11.2011 až do 1.3.2012 bola práceneschopná. Mala vedomosť
o tom, že v tomto období počas jej PN boli prijatí noví pracovníci, ktorí boli zaškolení do nového
programu „FS“. Dňa 1.3.2012 po nastúpení do pracovného pomeru po PN bolo jej oznámené, že došlo

k organizačnej zmene, že sa ruší referát cestnej výpravy a z tohto dôvodu aj jej miesto referent cestnej
výpravy. Potvrdila, že jej bolo ponúknuté miesto prepravného kontrolóra, ako aj miesto vodičky električky,
pričom tieto odmietla z dôvodu jej zdravotného stavu. Následne jej bola daná výpoveď dňa 18.4.2012,
ktorú osobne prevzala.

Z rozpisu obsadenia jednotlivých pracovných miest vyplýva, že ku dňu 31.10.2011 ukončil pracovný
pomer dohodou K. J., ktorý pracoval ako hlavný referent CV, od 15.11.2011 do 31.1.2012 na
pozícií hlavný referent cestnej výpravy a od 1.2.2012 na pozícií samostatný referent výpravy (zmena
organizačnej štruktúry - OŠ) pracovala Ing. S. A., N.., X.. N. Š. na pozícií hlavný referent koľajovej
výpravy pracoval do 31.1.2012 a od 1.2.2012 na pozícií vedúci oddelenia výpravy (zmena OŠ), Ing. C. E.

od 1.1.2012 do 1.2.2012 pracovala na pozícií referent nepravidelnej a trolejbusovej výpravy (namiesto
O. I.) a od 1.2.2012 na pozícií samostatný referent výpravy (zmena OŠ), O. I. do 31.12.2011 pracovala
na pozícií referent nepravidelnej a trolejbusovej výpravy (preradená na vlastnú žiadosť) a od 1.1.2012 na
pozícií výpravca CV, X.. U. W. pracovala od 1.12.2011 do 31.1.2012 na pozícií referent cestnej výpravy
pre FS softvér a od 1.2.2012 na pozícií samostatný referent výpravy (zmena OŠ) a 31.8.2012 bol

ukončený pracovný pomer dohodou. X.. D. I. pracoval od 24.8.2012 na pozícií samostatný referent
výpravy (namiesto X.. U. W., ktorá skončila pracovný pomer dohodou). Žalobkyňa, ako aj C. Q. do
28.2.2012 pracovali na pracovnej pozícií referent cestnej výpravy a dňom 18.4.2012 obidvom bola
doručená výpoveď pre nadbytočnosť (zmena organizačnej štruktúry).

Z popisu pracovnej činnosti platného od 24.8.2012 X.. D. I., ktorý pracoval ako samostatný
referent výpravy okrem iného vyplývalo vypracovanie turnusového a mesačného zadelenia vodičov
prostredníctvom FS softvér a súčinnosť pri tvorbe nových modulov FS softvér zvyšujúcich úroveň
organizácie a efektivity práce zasahujúcej do činnosti výpravy.

Žalovaný listom zo dňa 19.1.2012 adresovaným základnej organizácií odborového zväzu predkladal
na prerokovanie schválenie organizačnej zmeny od 1.2.2012 Uznesením predstavenstva DPMK a.s. č.
01/01/2012 zo dňa 4.1.2012.

Z kategorizácie a počtu zamestnancov v zmysle organizačnej štruktúry DPMK a.s. schválenej

predstavenstvom DPMK a.s. dňa 15.11.2011 uznesením č. 77/13/2011 vyplýva, že u žalovaného bol
zriadený referát koľajovej výpravy, kde bol hlavný referent koľajovej výpravy 1, referent koľajovej výpravy
1, výpravca koľajovej dopravy 4, vodiči koľajovej dopravy 126. Na referáte cestnej výpravy bol hlavný
referent cestnej výpravy 1, referent cestnej výpravy 2, referent cestnej výpravy pre FS softvér od
16.11.,jeden pracovník spracovania dát v kategórií robotník ostatní, výpravca cestnej dopravy v počte

8, referent nepravidelnej a trolejbusovej výpravy 1, vodiči autobusovej dopravy 366, vodiči trolejbusovej
dopravy 55. Obidva tieto referáty patrili pod úsek riadenia dopravy.Z výpisu z uznesenia č. 77/13/2011 vyplýva, že predstavenstvo DPMK a.s. schválilo organizačné zmeny
a/ od 16.11.2011 zriadenie jedného pracovného miesta THZ - referent CV pre FS softvér na úseku
riadenia dopravy, b/ od 1.12.2011 preradenie referátu reklamy a propagácie z úseku generálneho

riaditeľa na úsek marketingu a ekonomiky.

Listom zo dňa 24.10.2011 pod označením „upozornenie“ bola žalovaná upozornená na nesplnenie
zadanej úlohy, ktorú mala vykonať do 1.9.2011 a ktorá mala spočívať v kompletnej aktualizácií aplikácie
FS softvér „služby 60“ , zároveň mala vydať zadelenie vodičom AD a TD z tohto systému a pripraviť

podklady na vykonanie uzávierky za mesiac august 2011. Na predmetný list žalobkyňa reagovala
odvolaním proti upozorneniu zo dňa 9.11.2011 a zároveň dňa 19.11.2011 dala dodatok k odvolaniu
proti upozorňujúcemu listu č. 828/11. Žalovaný v odpovedí na odvolanie proti upozorneniu k nesplneniu
zadanej úlohy zo dňa 16.11.2011 uviedol, že úloha na spustenie programu FS softvér je dlhodobou
úlohouaneplnísaprávenareferátecestnejvýpravy.Nedostatkyvkompletnej aktualizáciísúspôsobené
žalobkyňou, nakoľko kompletnú aktualizáciu dát mali za úlohu práve pracovníci referátu CV. Ani v čase

písomného upozornenia nie sú v programe FS softvér aktualizované dáta, z ktorých by mohla byť
vykonaná relevantná mzdová uzávierka. Na základe toho teda trval žalovaný na písomnom upozornení.
Upozornením zo dňa 10.11.2011 bola žalobkyňa upozornená, že skúšobnú uzávierku zo systému
FS softvér bolo potrebné vykonať do začiatku riadnej uzávierky, teda najneskôr do 4.11.2011, pričom
žalobkyňa podklady pre uzávierku neodovzdala. Zároveň bola upozornená v prípade, ak si nebude

plniť svoje povinnosti, resp. pri porušení pracovnej disciplíny, že s ňou môže byť rozviazaný pracovný
pomer. Upozornenie bolo pod číslom 880/11/úrd. Žalobkyňa listom zo dňa 11.11.2011 sa proti tomuto
upozorneniu odvolala, žalovaný odpoveďou na odvolanie zo dňa 16.11.2011 uviedol, že zo stretnutia s
nadriadeným vyplýva, že žalobkyňa nevie postup ako sa uzávierka v programe FS softvér vykonáva,
nakoľko sa o to nezaujímala a teda mylnú informáciu od svojho nadriadeného k tomu nemohla dostať.

Žalobkyňa ani s touto odpoveďou nesúhlasila a listom proti tejto odpovedi zo dňa 5.12.2011 sa odvolala
a zotrvala na svojich doterajších stanoviskách.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.1.2013 vyplýva, že žalobkyňu v čase PN od 11.11.2011 zastupovali
zamestnanci žalovaného a to Ing. Š.O., N. Š., X.. A. a v administratívnych prácach pani Š..

Zo záznamu inšpektorátu práce zo dňa 27.6.2012 za kontrolované obdobie 01/2011 až 03/2012, ktorej
predmetom boli pracovno-právne vzťahy vyplynulo, že inšpekciou neboli zistené nedostatky v pracovno-
právnych vzťahoch.

Z výpovede svedka Vladislava Stankoviča, predsedu ZO vodičov MHD pri DPMK a.s. vyplýva, že k
nejakej organizačnej zmene žalovaného malo prísť, mal vedomosť cca jeden rok pred organizačnou
zmenou,pričomracionalizačnézmenydňom1.2.bolidanénaprerokovanieodborovejorganizácií,avšak
podľa jeho názoru k žiadnej racionalizačnej zmene neprišlo, došlo akurát k prepusteniu žalobkyne a
pani Q. a k prepusteniu hlavného referenta cestnej výpravy pána J., s ktorým bol rozviazaný pracovný

pomer ku dňu 31.10.2011. Poukázal na to, že na oddelení výpravy, kde pracovala aj žalobkyňa aj
pani Q., bola ešte pracovníčka I., ktorá počnúc 1.1.2012 prešla na pracovnú pozíciu výpravca. Svedok
zároveň predložil dokument pod označením „porovnanie počtu zamestnancov na referátoch výpravy
pred a po organizačnej zmene k 1.2.2012“, z ktorého vyplynulo, že do organizačnej zmeny bol hlavným
referentom cestnej výpravy pán J. O. to do 31.10.2011 a po skončení pracovného pomeru N. J. bola

hlavnýmreferentomcestnejvýpravyX..A.atood15.11.2011,referentkacestnejvýpravybolažalobkyňa,
pričom od 1.12.2012 bola prijatá X.. W. ako referent cestnej výpravy pre FS softvér, pričom X.. A., ktorá
bola prijatá ako hlavný referent cestnej výpravy a odborovej organizácií bolo povedané, že je prijatá na
dočasnú dobu, pokiaľ sa nespustí FS softvér, avšak vodičom bola predstavovaná ako vedúca oddelenia,
pričom X.. W.Č. od 1.12.2011 bola prijatá ako referentka pre FS softvér teda na funkciu, o ktorej pôvodne

žalovaný tvrdil, že na ňu mala byť prijatá X.. A., ďalej pracovala tam referentka cestnej výpravy pani Q.Á.,
referentka nepravidelnej dopravy pani I., ktorá pracovala do 14.1.2012 a od 1.1.2012 bola prijatá X.. E.
ako referentka nepravidelnej dopravy a trolejbusovej dopravy, hlavným referentom koľajovej dopravy
bol X.. Š. a referentkou koľajovej dopravy pani Š.. Po deklarovanej zmene od 1.2.2012, keď sa dva
referáty zlúčili do jedného oddelenia, ako referentky boli Ing. A., X.. W. O. X.. E., ktoré mali naďalej na

starosti cestnú a trolejbusovú dopravu a samostatnou referentkou výpravy bola aj pani Š., ktorá aj po aj
pred organizačnou zmenou mala na starosti koľajovú dopravu. Koncom júla došlo k ďalšej zmene, keď
dala výpoveď X.. W. a v auguste bol prijatý X.. I., ktorý robil referenta výpravy s rovnakou pracovnou
náplňou ako predtým pani H. O. Q.. Poukázal na list zo dňa 9.11.2011, to znamená ešte pred výpoveďoužalobkyne, kde sa odborová organizácia zaoberala problémom, pre ktorý vlastne aj žalobkyňa dostala
výpoveď a to je nefunkčnosť FS softvéru a poukazovali na to, tak ako to robila žalobkyňa aj pani Q., že
softvér nie je možné spustiť s takými chybami aký systém vykazoval a nie je pravdou, že tieto problémy

boli problémami na poslednú chvíľu, keďže softvér bol zakúpený v roku 2006 a od tohto roku referentky
boli nútené robiť v dvoch systémoch a to v starom systéme tzv. MAMS a v novom systéme FS softvér a to
práve preto, že pre tieto nedostatky nového systému nebolo možné odpojiť starý systém a aj v dnešnej
dobe FS softvér nie je plne funkčný. Poukázal na to, že dôvodom skončenia pracovného pomeru so
žalobkyňou a s ďalšou pracovníčkou bolo to, že tieto upozorňovali na problémy nového tzv. FS softvéru,

za zavedenie ktorého bol zodpovedný X.. Š., ktorý pred organizačnou zmenou okrem funkcie hlavného
referenta koľajovej dopravy bol aj povereným riaditeľom dopravy, pričom malo mu byť naznačené, že
pokiaľ nebude nový softvér spustený, bude odvolaný z funkcie.

Listom zo dňa 9.11.2011 adresovaným generálnemu riaditeľovi Dopravného podniku mesta Košice boli
zhrnuté problémy programu FS softvér.

Z dokladu o PN vyplynulo, že žalobkyňa bola práceneschopná od 30.7.2012 do 11.4.2013.

Z výpovede svedkyne C. Q., ktorá bola prijatá ako referentka cestnej výpravy, táto sa vyjadrila k
organizačným zmenám, k organizačnej štruktúre do 15.11.2011, pričom do tohto obdobia bolo celkovo

technicko-hospodárskych pracovníkov 18, od 15.11.2011 bolo ich celkovo 19, keďže bola prijatá X..
W., táto bola novo prijatá zamestnankyňa, keďže bolo vytvorené miesto referent cestnej výpravy pre FS
softvér, pričom toto miesto podľa jej tvrdenia bolo vytvorené účelovo z dôvodu, že v tomto programe FS
softvér pracovala svedkyňa od roku 2008. Na základe toho sa navýšil počet THP pracovníkov o jedno
miesto a to konkrétne o pani W. a čo sa týka organizačnej štruktúry platnej od 1.2.2012 boli zrušené

dve pracovné miesta a to miesto hlavného referenta koľajovej výpravy X.. Š., ktorý bol potom následne
presunutý ako vedúci oddelenia výpravy a taktiež miesto referenta cestnej výpravy pre FS softvér, ktoré
zastávala X.. W. a táto bola presunutá na oddelenie výpravy ako samostatný referent výpravy. Bolo
zrušené miesto pracovníka spracovania dát, ktoré zastávala pani Š.. Touto organizačnou štruktúrou sa
nezmenil počet pracovníkov na oddelení výpravy, došlo len k zmene názvu, resp. pracovných pozícií.

Na referáte cestnej výpravy sa zrušilo miesto hlavného referenta cestnej výpravy, ktoré zastávala X..
A. a táto bola presunutá na samostatného referenta výpravy. Touto organizačnou zmenou teda podľa
svedkyni došlo len k zmene názvu jednotlivých pracovných pozícií, kde z referátu cestnej výpravy sa
zriadil samostatný referát cestnej výpravy, zároveň bola prijatá X.. E. na základe organizačnej štruktúry
od 1.2.2012 ako samostatná referentka výpravy. Mala za to, že organizačná zmena bola robená účelovo

z dôvodu, že X.. Š. sa nepodarilo rozviazať pracovný pomer pre neplnenie pracovnej disciplíny na
základe upozorňovacích listov so svedkyňou ako aj so žalobkyňou, ktoré dostali celkovo tri a z dôvodu,
že závodný výbor tieto upozorňovacie listy nepovažoval za platné a boli zrušené. Z tohto dôvodu, aby
mohli prepustiť tieto dve zamestnankyne bola účelovo robená nová organizačná štruktúra. Zároveň
svedkyňa potvrdila, že proti žalovanému vedie konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na

tunajšom súde (pozn. súdu 28Cpr/4/2012). Svedkyňa zároveň predložila aj emailovú komunikáciu, z
ktorej vyplývalo, že vykonávala práce v systému FS softvér.

Z listu primátora Mesta Košice zo dňa 11.1.2012 vyplýva, že Mestu Košice bola dňa 10.1.2012
predložená zmena organizačnej štruktúry na úseku riadenia dopravy s účinnosťou od 1.2.2012, ktorá

bola schválená dňa 4.1.2012 na zasadnutí predstavenstva DPMK a.s. uznesením č. 01/01/2012, pričom
v dôsledku navrhovaných organizačných zmien dochádza k zrušeniu šiestich pracovných miest na
referáte cestnej výpravy a dvoch pracovných miest na referáte koľajovej dopravy. Súčasne sa zriaďuje
nové oddelenie výpravy z počtom miest šesť, na ktoré budú preradené pracovné miesta výpravcov
koľajovej a cestnej dopravy v počte 12 pracovných miest. V konečnom dôsledku dôjde k zníženiu dvoch

pracovných miest. V zmysle bodu 2 písm. u/ rozhodnutia jediného akcionára bol udelený predchádzajúci
súhlas na zmenu organizačnej štruktúry v predloženom znení.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, abyho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať

len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa§62ods.1Zákonníkapráceakjedanávýpoveď,pracovnýpomersaskončíuplynutímvýpovednej
doby.

Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce výpovedná doba je jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na
svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je

a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,

b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej päť rokov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákonníka práce do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa
započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého
zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú.

Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z

dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o

výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 63 ods. 3 Zákonníka práce v kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie
povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2 alebo vylúčenie plnenia tejto povinnosti.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe
pracovnej zmluvy od 1.9.1986 naposledy, t.j. počnúc dňom 1.10.2011 v pracovnej pozícií referent cestnejvýpravy. Listom zo dňa 22.3.2012 žalovaný dal výpoveď žalobkyni pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1
písm. b/ zákonníka práce, ktorú odôvodnil tým, že na základe uznesenia č. 01/01/2012 v predstavenstve
DPMK a.s. zo dňa 4.1.2012 bola schválená zmena organizačnej štruktúry s účinnosťou od 1.2.2012.

Touto zmenou sa zrušili referáty cestnej a koľajovej výpravy a zriadilo sa oddelenie výpravy. Bol
zrušený aj referát cestnej výpravy, aj pracovné miesta „referent cestnej výpravy“. Uvedená organizačná
zmena a prerokovanie racionalizačných zmien bolo predložené odborovým organizáciám listom zo dňa
19.1.2012. Predmetná výpoveď bola žalovanej doručená a osobne ju prevzala dňa 18.4.2012. Pracovný
pomer sa skončil ku dňa 31.7.2012. Žalovaná neplatnosť skončenia pracovného pomeru napadla na

súde žalobou podanou osobne dňa 13.9.2012, t.j. v zákonnej lehote.

Existencia niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v § 63 zákonníka práce je jednou so
základných podmienok platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa. Výpovedný dôvod, pre ktorý
zamestnávateľ dáva zamestnancovi výpoveď musí byť vždy uvedený v zrušujúcom písomnom prejave.
V danom prípade dôvodom na skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou bola jej nadbytočnosť.

Podmienkou použitia tohto výpovedného dôvodu je organizačná zmena u zamestnávateľa,
nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať

v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom a to buď vôbec,
alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať napr. v dôsledku vnútorných organizačných
zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce.
Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového
počtu zamestnancov. Môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Pre zamestnávateľa totiž nie je

dôležitý len počet zamestnancov, ale aj ich celková skladba z hľadiska profesie a kvalifikácie. Nie
je teda vylúčené, aby zamestnávateľ pri nedostatku zamestnancov určitej profesie alebo kvalifikácie
uzavieral pri organizačných zmenách nové pracovné pomery, a tým zvyšoval počet zamestnancov, a
súčasne, aby mal nadbytok zamestnancov iných povolaní, alebo na inom úseku pracovnej činnosti.
Rozhodnutie o organizačnej zmene musí zamestnávateľ urobiť písomne. Zamestnávateľ nie je zákonom

obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom pracovný pomer skončí. Aj v prípade, ak
pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala pre zamestnávateľa nadbytočná, vykonáva viacero
zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ výlučne
sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať.

Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď.
Musí však byť o nej určitým spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom
okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným.

Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického

vybavenia, alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení
stavu zamestnancov, ktoré má zabezpečiť efektívnosť práce. Výpovedný dôvod by nebol daný, ak
by u zamestnávateľa na určitom pracovisku síce prebiehali vnútorné organizačné zmeny, avšak
zamestnávateľ bypracovnýpomerchcelskončiťsozamestnancomnaúplneodlišnompracovisku,alebo
so zamestnancom vykonávajúcim práce, ktoré s týmito zmenami nesúvisia. Zamestnávateľ nemôže

tento výpovedný dôvod použiť ani v takom prípade, ak nadbytočnosť nevznikla v dôsledku vnútorných
organizačných zmien u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov
s novými zamestnancami.

Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b/ nesmie

počasdvochmesiacovposkončenípracovnéhopomerustakýmtozamestnancomznovautvoriťzrušené
pracovné miesto a prijať na toto pracovné miesto iného zamestnanca (§ 61 ods. 3 zákonníka práce).

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len vtedy, ak sú súčasne splnené podmienky uvedené
aj v § 63 ods. 2 zákonníka práce. Ide o hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede zo strany

zamestnávateľa, ktoré musia byť splnené ešte pred daním výpovede zamestnancovi. V prípade, ak
zamestnávateľ mal voľné pracovné miesto a zamestnancovi ho neponúkol, je výpoveď z tohto dôvodu
neplatná. Výnimku tvoria prípady, keď zamestnávateľ dáva výpoveď zamestnancovi pre neuspokojivé
plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorýmožno okamžite skončiť pracovný pomer. V týchto prípadoch zamestnávateľ nie je povinný ponúknuť
pracovné miesto.

Vhodnosť ponúknutej práce treba posudzovať podľa § 55 ods. 5, t.j. musí zodpovedať zdravotnej
spôsobilosti zamestnanca na prácu, jeho schopnostiam a kvalifikácií. Vhodnosť práce z hľadiska
schopnosti zamestnanca treba posudzovať aj podľa toho, či je primeraná úrovni jeho duševných
schopností, jeho telesnej zdatnosti, pracovnej zručnosti, ako aj ostatným osobným vlastnostiam, ktoré
majú priamy vplyv a vzťah k nárokom a požiadavkám kladeným na výkon určitej práce.

Ak zamestnávateľ ponúkol zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu a zamestnanec nie je ochotný
na túto prácu prejsť, výpoveď z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b/ nie je v rozpore s týmto
ustanovením.

Na platnosť výpovede musia byť splnené určité hmotno-právne podmienky, ku ktorým patrí prejav vôle

účastníka smerujúci k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, ktorého náležitosťou je predovšetkým
uvedenie výpovedného dôvodu v písomnej výpovedi. Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ i zamestnanec. Musí dať písomne a doručiť druhému účastníkovi inak je neplatná.

Výpovedný dôvod sa musí v písomnej výpovedi uviesť tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody,

ktoré vedú druhého účastníka k tomu, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný výpovedný dôvod
uplatňuje, aby sa zabezpečil, že uplatnený výpovedný dôvod sa nebude môcť dodatočne meniť.
Preto je potrebné, aby sa výpovedný dôvod určitým spôsobom konkretizoval uvedením skutočností, v
ktorých účastník vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede tak, aby nemohli vzniknúť pochybností, z
ktorého dôvodu sa výpoveď dáva. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú účastník vo výpovedi

uvedie. Musí vychádzať z toho, ako je výpoveď skutkovo odôvodnená, a či toto skutkové naplnenie je
predpokladom niektorého z výpovedných dôvodov uvedený v zákonníku práce.

Žalobkyňa v danom prípade namietala, že organizačná zmena, ktorá bola vykonaná dňa 4.1.2012
s účinnosťou od 1.2.2012 bola účelová so snahou zbaviť sa žalobkyne a nahradiť ju mladším novo

nastúpeným zamestnancom. Poukázala na to, že má vedomosť o tom, že na jej pracovnú pozíciu a ňou
vykonávanú prácu bola prijatá ešte iná zamestnankyňa, pričom nebola dodržaná lehota uvedená v ust.
§ 61 ods. 2 zákonníka práce a žalovaný nesplnil hmotno-právne podmienky výpovede uvedené v § 63
ods. 1 zákonníka práce a porušil aj § 61 ods. 3 zákonníka práce.

Súdtedavdanomprípadeposudzoval,čiužalobcubolorozhodnutéoorganizačnejzmene,čivdôsledku
rozhodnutia o tejto organizačnej zmene je nadbytočný nejaký zamestnanec a či je príčinná súvislosť
medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.

K organizačným zmenám súd dodáva:

Z organizačnej štruktúry žalovaného na úseku riadenia dopravy platnej do 15.11.2011 vyplýva, že na
referáte koľajovej dopravy bol hlavný referent koľajovej výpravy X.. N. Š., referentkou koľajovej výpravy
bola O. Š., výpravcovia koľajovej dopravy v počte 4 a na referáte cestnej výpravy bol hlavný referent
cestnejvýpravyK.J.,pričomtentoukončilpracovnýpomerkudňu31.10.2011,ďalejtobolidvereferentky

cestnej výpravy a to žalobkyňa a C. Q., pracovníčka spracovania dát, osem výpravcov cestnej dopravy
a referent nepravidelnej a trolejbusovej výpravy pani O. I. a ďalej to boli vodiči koľajovej, autobusovej a
trolejbusovej dopravy. Celkovo počet zamestnancov, s výnimkou vodičov, 19.

Z organizačnej štruktúry úseku riadenia dopravy platnej od 16.11.2011 do 31.1.2012 došlo oproti

predchádzajúcej organizačnej štruktúre k zmene v tom, že hlavného referenta cestnej výpravy nahradila
novoprijatá zamestnankyňa a T. X.. S. A. a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2011 s
nástupom do práce 15.11.2011 a zároveň uznesením žalovaného č. 77/13/2011 bolo schválené jedno
pracovné miesto - referent cestnej výpravy pre FS softvér od 16.11.2011 s tým, že túto pracovnú pozíciu
zastávala novoprijatá zamestnankyňa X.. U. W., ktorá na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa

30.11.2011 počnúc dňom 1.12.2011 nastúpila do pracovnej pozície referent cestnej výpravy pre FS
softvér. Na základe týchto zmien, celkový počet technicko-hospodárskych zamestnancov bol 20, s
výnimkou vodičov, oproti pôvodnej organizačnej štruktúre teda došlo k nárastu počtu pracovníkov o
jedného z dôvodu vytvorenia pracovného miesta referenta cestnej výpravy pre FS softvér. Zároveňako vyplýva z dôvodovej správy k organizačnej zmene platnej od 16.11.2011, pracovné miesto referent
CV pre FS softvér sa navrhlo zriadiť dočasne na zabezpečenie a dokončenie spustenia „FS softvéru“
a ukončenie prác v súčasne používanom systémy MAMS k 1.1.2012. V priebehu mesiaca január

2012 bude prehodnotená organizácia práce a PPČ zamestnancov na celom referáte cestnej výpravy
a následne budú predložené prípadné úpravy a zmeny v organizačnej štruktúre s výsledkom na
zefektívnenie využitia pracovného času, zlepšenie organizácie práce referátu a zníženie mzdových
nákladov.

Ako vyplynulo z výpovede svedkyne C. Q., táto poukazovala na to, že miesto referenta cestnej výpravy
pre FS softvér bolo vytvorené účelovo z dôvodu, že v tomto programe pracovala samotná svedkyňa a
to od roku 2008, čo vyplynulo aj zo samotnej mailovej korešpondencie, ktorú súdu predložila a zároveň
aj z listu žalovaného pod značkou 838/11/GR zo dňa 2.11.2011, ktorým žalovaný odpovedal svedkyni
na sťažnosť na X.. N. Š., kde sa okrem iného uvádza súd cituje: „vy ste boli na referát CV prijatá práve z
dôvodu spustenia programu „FS softvér - služby“. Tu súd dáva do pozornosti, že popis pracovnej činnosti

svedkyne a popis pracovnej činnosti X.. U. W. v zaradení referenta cestnej výpravy pre FS softvér je
takmertotožnýstým,žepracovnánáplňIng.U.W.jedoplnenáopracovnéčinnosti„prácavprogrameFS
softvér“ a „doplnenie a úprava dát v programe FS softvér služby 60“. To, že boli problémy so zavedením
programu FS softvér vyplýva z tvrdenia jednak žalobkyne, ako aj svedkyne C. Q. a svedka Q. I., kde aj
samotnázákladnáorganizáciavodičovMHDpriDPMKa.s.Košicelistomzodňa9.11.2011adresovaným

generálnemu riaditeľovi poukazovala na problémy s aplikáciou FS softvér, ktoré sú tam rozpísané pod
bodmi 1 až 13 a zároveň svedok I. uviedol, že nefunkčnosť FS softvéru bol aj dôvodom pre rozviazanie
pracovného pomeru s pánom K. J., bývalým hlavným referentom cestnej výpravy a zároveň to bolo
predmetom aj upozorňujúcich listov, ktoré obdržala ako žalobkyňa, tak aj svedkyňa C. Q.. Samotný
svedok mal tiež za to, že dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, ako aj so svedkyňou

Valériou Q. bolo to, že FS softvér bol problémový a na tento problém práve tieto dve zamestnankyne
upozorňovali,pričomzazavedenietohtonovéhosystémubolzodpovednýX..Š.asvedokuviedol,že mu
malo byť naznačené (X.. Š.), že pokiaľ nebude nový softvér spustený, tak bude odvolaný z funkcie a z
tohto dôvodu hľadal nejaký dôvod na to, aby hlavným zodpovedným nebol on, ale aby sa zodpovednosť
preniesla na žalobkyňu, ako aj na jej kolegyňu pani Q.. To, že u žalovaného bol problém so spustením

aplikácie „FS softvér - služby 60“ vyplýva aj zo samotných upozorňovacích listov žalovaného, ktoré
adresoval žalobkyni zo dňa 24.10.2011, ako aj zo dňa 10.11.2011, pričom takéto upozorňovacie listy
potvrdila aj samotná svedkyňa C. Q.. Zároveň v čase, keď sa zriadilo pracovné miesto referenta cestnej
výpravy pre FS softvér, žalobkyňa bola od 11.11.2011 do 28.2.2012 práceneschopná a svedkyňa C. Q.
od 5.11.2011 do 28.2.2012, čo vyplýva z rozpisu obsadenia jednotlivých pracovných miest.

Ďalšiu organizačnú zmenu schválilo predstavenstvo žalovaného s účinnosťou od 1.2.2012, ktorá podľa
vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.10.2012 mala spočívať v zrušení referátu cestnej a koľajovej výpravy a
v zriadení oddelenia výpravy. V súvislosti so zrušením referátu cestnej výpravy, bolo zrušené aj pracovné
miesto žalobkyne - referent cestnej výpravy. Celkovo touto organizačnou zmenou uskutočnenou z

dôvodu spustenia „FS softvéru“ a ukončenia prác v tom čase používanom systému MAMS k 1.1.2012 sa
zrušilo osem pracovných miest a zriadilo sa 6 pracovných miest, t.j. došlo k celkovému zníženiu o dve
pracovné miesta. Po tejto organizačnej štruktúre účinnej od 1.2.2012 bolo zriadené oddelenie výpravy s
vedúcim oddelenia X.. N. Š., štyria samostatní referenti výpravy a to 1./ X.. S. A.K., N.., X./. X.. C. E., X./.
X.. X.. U. W., X./. O. Š., štyria výpravcovia koľajovej dopravy a deviati výpravcovia cestnej dopravy mimo

vodičov,celkovýpočetpracovníkovtedabol18.Oprotipredchádzajúcejorganizačnejzmenetedavzniklo
namiesto dvoch referátov a to referátov koľajovej dopravy a referátu cestnej dopravy oddelenie výpravy ,
pričom hlavným referentom koľajovej dopravy bol X.. N. I., ktorý následne bol aj vedúcim oddelenia,
keďže sa zrušili samostatné referáty koľajovej a cestnej výpravy a v dovtedajšej organizačnej štruktúre
namiesto hlavného referenta cestnej výpravy, ktoré do 31.10.2011 zastával pán K. J. nastúpila počnúc

dňom 15.11.2011 X.. A., ktorá následne v organizačnej štruktúre platnej od 1.2.2012 z hlavnej referentky
cestnej výpravy bola zaradená na miesto samostatnej referentky výpravy počnúc dňom 1.2.2012, ako
to vyplýva z dohody o zmene pracovnej zmluvy, pričom pracovná zmluva pôvodne s X.. S. A. na pozíciu
hlavný referent cestnej výpravy bola dohodnutá na dobu určitú, t.j. do 30.11.2012 a následne zmenou
pracovnej zmluvy, pracovná pozícia samostatný referent výpravy bola dojednaná na dobu do 30.11.2012

s následne až do 30.11.2013. Z toho teda vyplýva, že dve pracovné miesta hlavných referentov ako
koľajovej, tak aj cestnej výpravy, z týchto dvoch miest sa vytvorilo jedno miesto vedúceho oddelenia
výpravy, ktoré zastával v novej organizačnej štruktúre X.. Š., ktorý bol aj v predchádzajúcich dvoch
organizačných štruktúrach hlavným referentom koľajovej dopravy a pracovné miesto hlavného referentacestnej výpravy, ktoré po K. J. zastávala X.. S. A. N.. zastávala následne pracovné miesto samostatného
referenta výpravy. Ďalšou zamestnankyňou na oddelení výpravy bola Ing. Viktória Eliášová, ktorá
bola novoprijatou pracovníčkou s dátumom nástupu do zamestnania 1.1.2012 na pracovnú pozíciu

referenta nepravidelnej a trolejbusovej výpravy, pričom toto pracovné miesto referenta nepravidelnej a
trolejbusovej výpravy v predchádzajúcich dvoch organizačných štruktúrach, t.j. platných do 15.11.2011
a do 31.1.2012, zastávala pani O. I., ktorá na základe vlastnej žiadosti zo dňa 22.12.2011 požiadala
o preradenie na uvoľnené miesto výpravcu cestnej dopravy od 1.1.2012, čo sa následne prejavilo aj
v dohode o zmene pracovnej zmluvy, keď z pôvodného pracovného miesta bola preradená na prácu

výpravcu cestnej dopravy počnúc dňom 1.2.2012.

Po všetkých troch organizačných zmenách počet výpravcov koľajovej dopravy bol 4 a u výpravcov
cestnej dopravy oproti predchádzajúcim dvom organizačným zmenám došlo k navýšeniu o jedného
pracovníka a to práve o spomínanú pani O. I. a ďalšou samostatnou referentkou výpravy bola X..
U. W., ktorá bola novou prijatou pracovníčkou s dňom nástupu do práce 1.12.2011 ako referentka

cestnej výpravy pre FS softvér, t.j. na miesto, ktoré sa vytvorilo v rámci druhej organizačnej štruktúry
s platnosťou od 16.11.2011, pričom pracovný pomer bol dojednaný do dobu určitú do 30.11.2012
a v rámci novej organizačnej štruktúry dohodou o zmene pracovnej zmluvy dňom 1.2.2012 zmenila
pracovnú pozíciu referenta cestnej výpravy pre FS softvér na pozíciu samostatného referenta výpravy,
na ktorom pracovala až do skončenia pracovného pomeru dohodou do 31.8.2012. Samostatnou

referentkou výpravy bola aj Anna Škvarková, ktorá dovtedy pracovala ako referentky koľajovej dopravy
na referáte koľajovej dopravy. Na základe organizačnej štruktúry s účinnosťou od 1.2.2012 teda na
novom zriadenom oddelení výpravy pracovalo celkovo 18 technicko-hospodárskych zamestnancov, s
výnimkou vodičov, čo oproti organizačnej štruktúre platnej od 16.11.2011 do 31.1.2012 predstavuje
pokles o dvoch pracovníkov.

Čo sa týka prijatia zamestnanca X.. D. I., tento bol prijatý počnúc dňom 24.8.2011 na pozíciu samostatný
referent výpravy a to namiesto X.. W., ktorá skončila pracovný pomer dohodou k 31.8.2012, pričom
porovnaním pracovnej náplne Ing. D. I. ako samostatného referenta výpravy a žalobkyne, ako referenta
cestnej výpravy, táto je takmer identická s tým, že obsahuje naviac niektoré činnosti, ktoré dovtedy

žalobkyňa nevykonávala.

Zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania a čo vyšlo za konania najavo súd dospel k záveru, že organizačnou zmenou účinnou od

1.2.2012 u žalovaného došlo síce k zrušeniu dvoch referentských pracovných miest a zároveň k
zníženiu celkového počtu pracovníkov dovtedy pracujúcich na oboch zrušených referátoch a to
z 20 na 18, celkom nepochybne náplň oddelenia výpravy po organizačnej zmene bola zhodná s
náplňou referátov cestnej výpravy a koľajovej výpravy. Súd je toho názoru, že podstatou organizačnej
zmeny nebola zmena úloh a činnosti u žalovaného, ale redukovanie počtu pracovníkov pri plnení

tých istých úloh. Organizačnou zmenou sa stal nadbytočným práve ten počet pracovníkov, ktorý
krátkou pred organizačnou zmenou bol na uvoľnených referentských miestach obsadený novoprijatými
zamestnancami a to X.. A., ktorá nastúpila dňa 15.11.2011 na pracovnú pozíciu hlavného referenta
cestnej výpravy a následne od 1.2.2012 vykonávala funkciu samostatného referenta výpravy, X.. W.,
ktorá nastúpila na novozriadené pracovné miesto referenta cestnej výpravy pre FS softvér počnúc dňom

1.12.2011 a následne od 1.12.2012 bola zaradená ako samostatná referentka výpravy a X.. C. E.,
ktorá nastúpila dňom 1.1.2012 na pracovné miesto referent nepravidelnej a trolejbusovej výpravy, ktorú
dovtedyvykonávalapaniI..Organizačnouzmenouvlastnedošlokzrušeniupracovnéhomiestareferenta
cestnej výpravy pre FS softvér, ktoré predtým bolo obsadené novoprijatou zamestnankyňou X.. W.. Je
potrebné vziať na zreteľ aj kontext udalostí, ktoré predchádzali organizačnej zmene a ktoré spochybňujú

legitimitu sledovaného cieľa týmito organizačnými zmenami a to s prihliadnutím na skutočnosť, že
žalovaný už pred samotnou organizačnou zmenou nebol spokojný jednak s prácou žalobkyne a ako
vyplýva z vyjadrenia ani s prácou svedkyne C.W. Q., pričom dokonca samotná žalobkyňa a zároveň aj
svedkyňa Q. odmietli preradenie na inú prácu, pričom nespokojnosť žalovaného sa prejavila do takej
miery, že otvorene hovoril o potrebe ich nahradenia a to aj prostredníctvom skončenia pracovného

pomeru. Zároveň je potrebné poukázať na to, že zriadenie pracovného miesta v zmysle organizačnej
štruktúry účinnej od 16.11.2011 a to referent cestnej výpravy pre FS softvér bolo už pri jeho zriadení
uvažované ako miesto dočasné ,t.j. do ukončenia prác v starom informačnou systéme MAMS, ktoré
sa predpokladalo k 31.12.2011 a zároveň aj z dôvodovej správy k tomuto organizačnému opatreniužalovaného zo dňa 10.11.2011 vyplýva, že žalovaný predpokladal, že v mesiaci január 2012 dôjde k
prehodnoteniu organizačnej práce a počtu zamestnancov na celom referáte cestnej výpravy. Aj napriek
tomu žalovaný dňa 15.11.2011 na uvoľnené pracovné miesto hlavného referenta cestnej výpravy prijal

novú pracovníčku a to X.. A. dňom 15.11.2011 a zároveň bolo obsadené aj pracovné miesto referenta
nepravidelnej a trolejbusovej výpravy, z ktorého na vlastnú žiadosť odišla N. I. a bola nahradená novou
prijatou zamestnankyňou X.. E.. Na základe toho, teda krátko pred účinnosťou organizačnej zmeny
žalovaný prijal do pracovného pomeru troch pracovníkov na miesta referentov.

Súd je toho názoru, že organizačnú zmenu spočívajúcu v znížení počtu pracovníkov žalovaný mohol
dosiahnuť už len samotným neobsadením uvoľnených pracovných miest bez potreby skončenia
pracovného pomeru so žalobkyňou a tiež nevytvorením ďalšieho pracovného miesta, ktoré z hľadiska
náplne práce zodpovedalo pracovnej činnosti svedkyne C. Q..

Na základe týchto skutočností sa podľa názoru súdu žalobkyňa nestala nadbytočnou v súvislosti s

organizačnými zmenami, ktoré prebehli u žalovaného, ale preto, že prijatiu organizačného rozhodnutia
predchádzali opatrenia žalovaného, ktorými si následne vynútil potrebu potom ďalších racionalizačných
opatrení.

Aj napriek tomu, že žalovaný chcel spustiť aplikáciu FS softvér do konca roka 2011, pričom ako

žalobkyňa,takajsvedkyňaC.Q.boliodmesiacanovember2011dofebruára2012práceneschopné,súd
je toho názoru, že žalovaný mal zabezpečiť také opatrenia, aby z nich nevyplývala potreba navyšovať
existujúci stav pracovníkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na vytvorenie nového referentského
pracovného miesta referenta cestnej výpravy pre FS softvér, na ktoré bola dňa 1.12.2011 prijatá
novoprijatá zamestnankyňa X.. W. a to bez akýchkoľvek skúseností s prácou s novo zavádzaným

informačným systémom.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za preukázané, že rozhodnutie žalovaného o
organizačnej zmene od začiatku sledovalo iný cieľ ako zmenu úloh zamestnávateľa, technického
vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce, alebo inú organizačnú

zmenu, pomocou ktorej mal byť regulovaný počet zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby
zamestnávateľ naďalej zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení ako
zodpovedá jeho potrebám, a teda žalovaný iba predstieral prijatie organizačnej zmeny. Organizačná
zmena ale prijatá nebola a neboli splnené predpoklady pre uplatnenie výpovedného dôvodu v zmysle
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žaloba žalobkyne je teda v tejto časti dôvodná a súd jej v celom

rozsahu vyhovel.

Žalobkyňa zároveň žiadala, aby súd určil, že jej pracovný pomer u žalovaného trvá.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žaloba žalobkyne je tzv. určovacou žalobou. Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto
žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem
na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c) O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam,
kde možno žalovať o splnenie povinností podľa písm. b) tohto ustanovenia. Aj v prípade, kedy možno
žalovať o splnenie povinností, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí
pevný právny základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám
o plnenie alebo ak žaloba o splnenie povinností nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah

sporného právneho vzťahu alebo práva.

V danom prípade žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila svoj naliehavý právny záujem na určení, že
jejpracovnýpomeružalovanéhonaďalejtrvá,pretosúdžalobuvtejtočastizamietol.Naviacsúddodáva,
že je aj v prípade preukázania naliehavého právneho záujmu na takomto určení zo strany žalobkyne

by bolo nadbytočné, aby súd rozhodoval o určení, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá
vzhľadom k tomu , že výrok súdu o tom, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, znamená,
inými slovami povedané, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania naďalej trvá a to až do jeho
právoplatného skončenia a nie je potrebné duplicitne deklarovať jeho trvanie.O trovách konania súd rozhodol podľa 151 ods. 2 osp. a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Žalobkyňa bola v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru úspešná, preto by jej podľa ust.

§ 142 ods. 1 osp. patrila náhrada trov konania, avšak tieto v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote
3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila. Trovy konania žalobkyňou prostredníctvom jej
právneho zástupcu boli vyčíslené až dňa 12.1.2015, pričom rozsudok bol vyhlásený dňa 15.12.2014,
t.j. po zákonnej 3 dňovej lehote a preto súd na takto oneskorene vyčíslené trovy konania neprihliadal
a žalobkyni ich nepriznal. Súd v takomto prípade nie je viazaný ani rozhodnutím o prisúdení náhrady

trov konania žalobkyni v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyni žiadne iné trovy okrem trov
právneho zastúpenia zo spisu nevyplývali

O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák.
č. 71/1992 zb. zák., keďže žalobkyňa bola v predmetnom konaní podľa § 4 ods. 2 písm. d/ predmetného
zákona od platenia súdneho poplatku za žalobu oslobodená, v konaní bola úspešná, preto poplatková

povinnosť v plnom rozsahu prešla na žalovaného. Výška súdneho poplatku XX,XX eur je v súlade s
položkou 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je súčasťou zákona č. 71/1992 zb. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. /§ 205 ods. 2,3 OSP/.