Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/278/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514209452
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514209452.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinným: X/ V. B., nar. XX.X.XXXX, P.D. Z. XXX/XX, Q. K. O., 2/
U. S., nar. X.X.XXXX, I. K. O. XXX, o vymoženie 10.175,44 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava,

pod č. EX 21693/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
4.11.2014 č. k. 12Er/2804/2014-47, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so
sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex
21693/14 zamietol.

Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej bankovej asociácie, Bratislava sp.

zn. II/2011-1139 zo dňa 6.8.2013. Dňa 3.11.2004 bola medzi právnym predchodcom oprávneného
(Slovenská sporitelňa a.s.) a povinným v 1. rade uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve a
vo Všeobecných obchodných podmienkach. V bode 18 Všeobecných obchodných podmienok úveru
sa nachádzala rozhodcovská doložka úverových zmluvných podmienok, podľa ktorej sa strany dohodli
na riešení všetkých sporov medzi nimi vzniknutých pred rozhodcovským súdom. Súd prvého stupňa

vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1,
4 , § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa § 2 písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1, 3, čl. 2 písm. a/ smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5.4.1993 a uviedol, že zmluvu o splátkovom úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o

spotrebiteľskom práve. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého má
exekučný súd právo ale aj povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v prípade nesúladu tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Pri
preskúmavaní podmienok konania vychádzal z vnútroštátneho práva a prihliadol predovšetkým na to,
že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským. Uviedol, že Občiansky zákonník v
ustanovení § 53 ods. 4 obsahuje príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok, ktoré

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať. Medzi takéto podmienky patrí aj rozhodcovská doložka, ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskomkonaní. V prejednávanej veci bola rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy,
ktorú oprávnený používal pri svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv. Súd prvého stupňa
túto doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, keďže spotrebiteľ sa

v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení a nemal možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Z obsahu rozhodcovskej doložky tiež zistil, že táto obmedzovala
právo povinného domáhať sa ochrany na všeobecnom súde, čím došlo k hrubému
nepomeru v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného považoval
výkon práva oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na

ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernica Rady 93/13/
EHS. Preto súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu nesprávneho

právnehoposúdeniaveci.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezrušilavecvrátilsúduprvého
stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Citoval znenie
§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a § 159 O.s.p. a tvrdil, že

právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu
SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí
lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. V odvolaní
poukazoval na zlý preklad rozsudku ASTURCOM a Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa jeho názoru slovenský exekučný súd by bol

podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku,
ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku
v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom
hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na
posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského

konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Dojednanie rozhodcovskej doložky podľa jeho názoru
nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne
upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno
vyvodzovať zo slovenského ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého

by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul, a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý
síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Namietaným postupom a rozhodovaním dochádza k
neoprávnenémuzásahudozákladnéhoprávaoprávnenéhonasúdnuochranuakporušovaniuprincípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva, že rozpor s dobrými
mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú
podmienku. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje
dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo
odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa,

ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie

podľa§214ods.1O.s.p.,naprejednaniektoréhojepotrebnénariadiťodvolaciepojednávanie,odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd má vzhľadom na vnútroštátnu úpravu obsiahnutú v ustanovení §
44 ods. 2 Exekučného poriadku nielen právo, ale aj povinnosť zo zákona preskúmať v spotrebiteľských
zmluvách nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Súd prvého stupňa pri posudzovaní žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval teda v súlade s vnútroštátnou
právnou úpravou i právnou úpravou Európskeho spoločenstva.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania
dojednali platne vo všeobecných obchodných podmienkach.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať

formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 citovaného zákona).

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom

konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva
podľa § 3 (§ 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej doložky - bod 18 VOP, zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo

zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom
konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom

dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol
len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal
práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v
podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka
za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Odvolací súd dospel k záveru, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd
vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného
titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným

titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého
stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011).Námietka oprávneného, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho prekladu smernice Rady
93/13/EHS do slovenského jazyka, nie je dôvodná. Príloha smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za

nekalé. Členské štáty však môžu prijať aj úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeranosť zmluvných podmienok súdy posudzujú pri
zohľadnení všetkých okolností veci, pričom aplikujú národnú úpravu. Smernicu súd priamo neaplikuje,
môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo. Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka exekučným súdom a jejnásledné vyhodnotenie ako neplatnej je v

súlade so slovenským právom. Navyše zákonodarca novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka
účinnou od 1.1.2008, priamo v § 53 ods. 4 písm. r) menuje ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, za neprijateľné.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože
oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.