Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/722/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222412
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4412222412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v 501,18 sume,
sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 501,18 Euro titulom škody (376,18 Euro nemajetková ujma + 125 Euro majetková škoda) a to podľa
zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. a povinným: S. U.. V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti došlo k
založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci
priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd
bol povinný o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručeniatakejtožiadosti.Exekučnýsúdvšakožiadostioudeleniepovereniarozhodolaždňa27.1.2011

a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia , čo znamená, že k rozhodnutiu o žiadosti
udelenia poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby(omeškanie viac ako 204 dní).
Tieto skutočnosti žalobkyňa považuje za nesprávny úradný postup preto, že nebolo vydané rozhodnutie
zákonom stanovenej lehote . V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného
postupu súdu jej vznikla škoda nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 125 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti súdu o vydanie poverenia a rozhodnutím o nej (na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému suma
70 Euro, udržiavanie a správa informačného systému 40 Euro, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaja spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Euro, pričom táto suma by ju nezaťažila, ak by exekučný

súd pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie poverenia dodržal zákonnú lehotu.
2/ Nemajetková ujma , náhrady ktorej sa domáha ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania , za porušenie jeho práv, stratu legitímnychočakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo
a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Túto
nemajetkovú ujmu si uplatňuje v sume 376,18 Euro , ktorú vyčíslila v súlade s judikatúrou Ústavného

súdu SR, podľa ktorej za každý mesiac zbytočného prieťahu dotknutému účastníkovi prináleží 55 Euro.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila
hoci bola riadne včas predvolaná, jej právny zástupca neúčasť ospravedlnil a pojednávanie žiadal
odročiť z dôvodu, že podal vo veci návrh na prerušenie konania. Súd návrh na prerušenie konania
posúdil nasledovne:

Dňa 10.4.2015 žalobkyňa súdu v tejto veci doručila návrh na prerušenie konania a žiadala, aby súd toto
konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom prerušil podľa § 109 ods. 2 písm.
c/ OSP, dôvodiac, že na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa vedie konanie o náhradu
škody pre porušenie práva Európskej únie a v tom konaní sa riešia otázky, ktoré majú zásadný význam
aj pre rozhodnutie v tejto veci. V návrhu žalobkyňa uviedla, že vo veci Okresného súdu Prešov na strane
žalovaného vystupuje ako žalovaný 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR

a v rade 2/ Pohotovosť s.r.o. a konanie sa uskutočňuje za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie
na ochranu spotrebiteľa - HOOS Bratislava. Vo vyššie uvedenej veci Okresný súd Prešov uznesením
zo dňa 7.10.2013 podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika,
ako žalovaná 1/ vo veci. Jedná sa o tieto prejudiciálne otázky:

1/ môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku
členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade
vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a
pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?

2/vprípade,akáno,jedostatočnejasnýmazávažnýmporušenímkomunitárnehoprávakonanieorgánu,
ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť
žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom
členského štátu?
3/ ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou

uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát, možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4/ má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou
škody?
Na záver svojho návrhu na prerušenie konania žalobkyňa uviedla, že zodpovedanie predmetných

prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010,
ktorého účastníkmi sú zhodne žalobkyňa a žalovaná, má v tomto konaní pre ďalší priebeh a rozhodnutie
zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie
správnosť postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.
Vyššie citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné

opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Na
základe tohto ustanovenia OSP súdu nevzniká povinnosť konanie prerušiť, je na jeho zvážení, či návrhu
na prerušenie konania vyhovie. Súd pri takomto návrhu musí zvážiť, či toto procesné opatrenie z
hľadiska predmetu sporu je potrebné a okrem toho súd musí využiť opatrenia slúžiace účelu racionálnej
organizácie svojho postupu pri vedení príslušného súdneho konania tak , aby jeho postup zodpovedal

aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 OSP) a
použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia.
Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje
vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.
V prejednávanej veci súd bol toho názoru, že v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010

sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci. Treba zdôrazniť, že
žalobkyňa v tomto konaní sa domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., teda náhrady
škody nesprávnym úradným postupom .Tie otázky, ktoré sa riešia ako prejudiciálne otázky vo vyššie
uvedenej veci Okresného súdu Prešov, nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci, pretože naOkresnom súde Prešov v konaní spisová značka 7C/6/2010 sa riešia iné právne otázky na základe
iného skutkového stavu, preto jeho výsledok nemôže ovplyvniť rozhodnutie v tejto veci. Na základe vyše
uvedených súd je názoru, že návrh žalobkyne na prerušenie konania je nedôvodný , preto ho zamietol.

Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie
pojednávania. Do vyhlásenia tohto rozsudku žalovaná súdu nedoručila vyjadrenie (jej vyjadrenie
bolo súdu doručené v deň pojednávania ale podľa prezentačného razítka súdu už po vyhlásení tohto
rozsudku), preto súd na toto vyjadrenie nemohol prihliadnuť.
Súd vzhľadom na túto procesnú situáciu vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu xerokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové
Zámly č.k 14Er/865/2010 hlavne žiadosti exekútora o udelenie poverenia a uznesenia č. k. 14
Er/865/2010-8 zo dňa 23.11.2010, uznesenia č.k. 14 Er/865/2010-14 zo dňa 27.1.2011 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 12.8.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného:

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:35 807 598protipovinnému:S.U. ovymoženie 928,75 Eurosprísl. Dňa
23.11.2010 vydal exekučný súd uznesenie č.k. 14Er/865/2010-8, ktorým žiadosť exekútora zamietol .
Toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním a po jeho právoplatnosti exekučný súd uznesením zo dňa
27.1.2011 č.k. 14 Er/865/2010-14 zastavil exekučné konanie (právoplatne dňom 11.3.2011).
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 376,18 Euro nemajetková ujma a

125 Euro majetková škoda a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného
súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom k 27.9.2012 na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods.1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase začatia tohto konania
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z.v znení účinnom k 27.9.2012

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu
Podľa ust. §-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 , ak nie je ustanovené inak,

spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom. (Občiansky zákonník)
Podľa §-u 41ods.1 a 2 EP v znení účinnom od 1.7.2010
Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených

Podľa §-u 44 ods. 2 EP v znení účinnom od 1.7.2010

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať

za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou
činnosťou tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.

Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej

sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako
súhrn príčin , ktoré viedli kurčitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného

postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha
jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku

toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote.
Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatnila podľa §-u 9 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa nej
exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie (o žiadosti
exekútora na vydanie poverenia) v zákonom ustanovenej lehote resp. bez zbytočných prieťahov v
konaní. Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Zo znenia ust. §-u 44 ods.2 EP, v čase doručenia žiadosti
o vydanie poverenia súdu, jednoznačne vyplýva, že 15 dňová lehota neplatí (a to ani na vydanie
poverenia), ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . V predmetnej exekučnej veciexekučným titulom bol práve rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Na základe vyše uvedených súd
uzavrel, že žiaden nesprávny úradný postup podľa zákona 514/2003 Z.z. zo strany exekučného súdu
- Okresného súdu v Nových Zámkoch vo veci sp.zn. 14Er/865/2010 uskutočnený nebol , preto v

dôsledkuneexistujúcehonesprávnehoúradnéhopostupuav príčinnejsúvislostis nímžalobkynižiadna
škoda nemohla vzniknúť.
Súd zdôraznene poukazuje na to, že ak by aj došlo k nesprávnemu úradnému postupu, samotný
prípadný nesprávny úradný postup (v danej veci spočívajúci v tom, že exekučný súd podľa tvrdenia
navrhovateľa nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote) bez ďalšieho

nemá za následok vznik práva na náhradu škody ani nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 9 ods. 1 , a § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto
nároku žalobca musí označiť a preukázať škodu a ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom, okrem toho musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila ,

avšak nepreukázala, preto neboli splnené ani ďalšie zákonné predpoklady pre vznik nároku a to ani na
náhradu škody a ani nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Na základe vyše uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú dané zákonne predpoklady
vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., preto žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol.

Námietka žalovanej ohľadne premlčania uplatneného nároku podľa názoru súdu je nedôvodná, pretože
nárok na náhradu škody podľa § 19, ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela o tom, kedy súd rozhodol
o jej žiadosti exekútora na vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie , dňom, keď exekútorovi bolo
doručené uznesenie súdu zo dňa 23.11.2010 . Odo dňa nasledujúceho po tomto dni do podania žaloby

na súd, trojročná premlčacia doba neuplynula.
Súd dodáva, že žalobkyňa vo svojej žalobe žiadala o veci vydať medzitýmny rozsudok (podľa §-u 152
ods.2 OSP). Súd však bol toho názoru, že v tejto veci nie je dôvod na postup podľa §-u 152 ods.2
OSP, preto v tomto rozsudku s týmto návrhom žalobkyne sa ani nezaoberá.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnej žalovanej

nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.