Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/213/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514209249
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514209249.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Máčaj, Advokátska kancelária Advocate s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: Q. X., narodená XX.XX.XXXX,
bytom I. XXX/XX, R. V. P., o vymoženie 624,75 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 12072/14,

o o d v o l a n í oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k. 12Er/2724/2014-16
zo dňa 22.12.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 12072/14
zamietol.

V odôvodnení uviedol, oprávnený návrhom doručeným dňa 08.03.2014 domáhal u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 01814/13 zo dňa 17.06.2013. Dňa 22.05.2014 doručil
súdny exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého
stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučného poriadku"), a uviedol, že
medzi oprávneným a povinným bola dňa 28.11.2011 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX,

ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach a lehotách. Poukázal na ustanovenia
§ 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, § 1 ods. 2, § 17 ods. 3, 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že oprávnený na výzvu
súdu predložil kópiu Rozhodcovskej doložky podpísanej povinným dňa 28.11.2011, podľa ktorej sa

oprávnený a povinný dohodli, že všetky spory vzniknuté zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
28.11.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj sporov, ktoré vzniknú z dohody
o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Podľa predloženej zmluvy
o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným, a ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi tútosumu zvýšenú o poplatok. Na základe vyššie uvedeného, súd prvého stupňa posúdil predloženú
úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a teda dospel k záveru, že daný právny vzťah
je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve a vzťahuje sa naň právny režim

zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preskúmal predloženú rozhodcovskú
doložku a zistil, že táto nebola súčasťou formulárovej zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola
koncipovaná ako samostatná listina, samostatne podpísaná, čo znamená, že medzi dodávateľom a
spotrebiteľom bola osobitne dojednaná, nesplývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Nedošlo k
situácii, že spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným

podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na samostatnosť dojednania mal za to,
že takto založená právomoc rozhodcovského súdu nespĺňa pojmové znaky neprijateľnej podmienky,
a preto ju súd považuje za platnú. Ďalej uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný
súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v
rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd

príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku
1 písm. b) alebo c). Pri preskúmaní exekučného titulu zaoberal ustanovením § 17 ods. 3 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 30.04.2014, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním

spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou, preto dohoda o
vyplnení zmenky na zabezpečenie záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek je v rozpore so zákonom.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná
zmluvná podmienka, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Z uvedených
dôvodovsúdprvéhostupňapodľaust.§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvspojenís§45zák.č.244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O. s. p.). Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti

o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa
obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,
teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len

na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,
že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o

rozhodcovskomkonaníumožňujeúčastníkovivprípadenesúladutakéhorozsudkusozákonompodrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Postupom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách
o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona

o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na
prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie skutkového stavu
vecisúdomprvéhostupňa,ktorýuviedol,žezmluvnýmistranamineboladojednanážiadnarozhodcovská
zmluva, rozhodcovská doložka - článok 2. V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá

aj rozhodcovská doložka a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadounedostatočne zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

Súdny exekútor aj povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.

Napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu
zákonný sudca podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil
vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,
ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a nesprávne posúdenie
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 28.11.2011 Zmluvu o úvere

č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 250,00 Eur, ktorý
sa povinný zaviazal vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 41,00 Eur zvýšený o poplatok vo výške
242,00 Eur, t. j. celkovú sumu 492,00 Eur (ďalej len "zmluva o úvere"). Exekučným titulom v tomto
konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 17.06.2013, č. SR 01814/13, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 29.07.2013 a vykonateľnosť dňa 01.08.2013.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011

konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.Podobnevuznesenízodňa05.decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencieplatnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či

rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku

v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko v
uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň mal
oprávnený za to, že dojednaná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Pozornosti oprávneného však ušlo, že súd prvého stupňa v uznesení uviedol, že mu bola na základe

výzvy predložená rozhodcovská zmluva podpísaná povinným dňa 28.11.2011, v ktorej bol upravený
spôsob riešenia sporov, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 28.11.2011
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporov, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, a to pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred

príslušným súdom Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa pritom túto zmluvu zhodnotil ako platne
uzavretú, nakoľko bola koncipovaná ako samostatná listina, samostatne podpísaná, t.j. nesplývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Žiadosť o udelenie poverenia zamietol z dôvodu, že za
neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj neplatnú podmienku považoval Dohodu
o vyplnení zmeniek obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

So záverom súdu prvého stupňa o platnosti rozhodcovskej doložky sa však odvolací súd nemôže
stotožniť.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 2 rozhodcovskej zmluvy zo dňa

28.11.2011. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 28.11.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Trnavská cesta 70, 841 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd zastáva na rozdiel od súdu prvého stupňa názor, že rozhodcovská doložka nebola
platne dojednaná. Spôsob, akým bola v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná
a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom
dojednanírozhodcovskejdoložky,aleskôrozámernompredkladanízmluvnýchpodmienok(ideozmluvu
o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto
dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez

podpísania rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky
v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, rozhodcovská
zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť
alebo podpísať.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu

všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovská
doložka obsiahnutá v čl. 2 rozhodcovskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto neprijateľná podmienka

je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka
nebola platne dohodnutá, rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Aj keď súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z iného dôvodu ako to odôvodnil odvolací súd, tento uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O. s. p., nakoľko bolo vo výroku vecne správne. Platnosťou dohody o vyplnení

zmenky sa už odvolací súd nezaoberal, keďže posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky považoval za
prvoradé, nakoľko od nej závisí určenie platnosti exekučného titulu.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací

súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.