Uznesenie Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/432/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113234031
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113234031.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu SVB 1178 Trenčín so sídlom
28. Októbra 1178/18, Trenčín, IČO 37 921 908, právne zastúpeného A.. A. L., advokátom so sídlom
kancelárie N. námestie XXX, R., proti žalovanému obchodnej spoločnosti Letecké opravovne Trenčín,
a.s., so sídlom Legionárska 160, 911 04 Trenčín, IČO 36 351 156, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou A.. M. Birošová, s.r.o. so sídlom S. XX, XXX XX R., P. XX XXX XXX o zaplatenie

4.144,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k.
40Cb/12/2013-91 zo dňa 10. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak,
že žalovanému náhradu trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaného trovy odvolacieho konania v sume 100,70 Eur na účet

právneho zástupcu žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa výrokom I. konanie zastavil, výrokom
II. vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 241,80 Eur a výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v časti o náhrade
trov konania odôvodnil s poukazom na § 146 ods. 1 písm.

c/ O.s.p., nakoľko nezistil zavinenie zastavenia konania žiadnym z účastníkov.

Proti tomuto uzneseniu voči výroku III. týkajúceho sa náhrady trov konania podal včas odvolanie
žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť
a žalobcu zaviazať na úhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 382,66 Eur.
Žalovaný má za to, že žalobca vzal svoj návrh späť najmä z dôvodu závažnosti a pravdivosti tvrdení

uvádzaných žalovaným vo vyjadreniach k žalobnému návrhu. Žalobca späťvzatie odôvodnil tým, že
žalovaný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu a stratil tak postavenie pasívne
vecne legitimovaného v predmetnom konaní. Žalovaný bol v čase podania návrhu výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti a jediným pasívne legitimovaným. Povinnosť plnenia z titulu údajného bezdôvodného
obohatenia tak nemôže prejsť na nového nadobúdateľa nehnuteľnosti ako tvrdí žalobca.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že pozemok vo vlastníctve žalobcu
je celý zastavaný ubytovňou vo vlastníctve inej osoby a žalobca mal vždy snahu vyporiadať vlastnícke
vzťahy tak, aby vlastník ubytovne bol aj vlastníkom pozemku. Zriadenie vecného bremena alebo
nájomnej zmluvy nebolo riešením. Nakoľko s novým vlastníkom došlo k dohode o odpredaji pozemku
nemal žalobca záujem pokračovať v konaní. Návrh
na zastavenie konania bol podávaný z dôvodu uzavretia dohody a nie z dôvodu straty pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného. Uznesenie v napadnutej časti žiadal potvrdiť ako vecne správne.Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa

§ 220 O.s.p. zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení konania a vo výroku
II. odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti

a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.

Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje

kzáveru,žesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorénáhradutrovcelkomalebosčastineprizná.
Musívšakísťovýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíodôvodnený.Výnimočnosťmôžespočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom podaným dňa 10.12.2013 domáhal proti žalovanému

zaplateniasumy4.144Eurztitulubezdôvodnéhoobohatenia,ktorémalovzniknúťzdôvodu,žežalovaný
užíval pozemok parcela C KN č. 1821/3, ktorý
je vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. V priebehu konania došlo k zmene vlastníka stavby
ubytovne postavenej na predmetnom pozemku parcela C KN 1821/3 zapísanej
na LV č. 9989, k.ú. Trenčín, obec Trenčín, okres Trenčín evidovanom Okresným úradom Trenčín

katastrálny odbor. S novým vlastníkom stavby ubytovne sa žalobca dohodol
na odpredaji predmetného pozemku parcela C KN 1821/3 a z tohto dôvodu žalobca už nemá záujem
na pokračovaní predmetného sporu a žalobu zobral späť. Z predložených listinných dôkazov (č.l. 53
až 55, č.l. 68 až 70) vyplynulo, že žalobca mal snahu riešiť situáciu ohľadne užívania pozemku vo
vlastníctve žalobcu žalovaným. Žalovaný užívanie pozemku nepopieral. Z vyjadrenia sa žalovaného k

žalobe vyplynulo, že aj žalovaný prejavil snahu riešiť vzťah medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu
užívania pozemku, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu, žalovaným. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá
bola postavená na pozemku žalobcu prešlo na tretiu osobu.

Ustanovenie § 146 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo

veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p. Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť
nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné
posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má
oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie
muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k

späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo výlučne pre správanie sa žalovaného (odporcu), je
povinný hradiť náklady konania žalovaný (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, keď
pri rozhodovaní o náhrade trov konania použil ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. namiesto

ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V danom prípade
žalobcavzalsvojnávrhspäťeštepredprvýmpojednávanímvovecisamej.Zprocesnéhohľadiskazavinilzastavenie konania žalobca. Odvolací súd v predmetnej veci vzhliadol na dôvody hodné osobitného
zreteľa a podľa § 150 ods. 1 O.s.p. náhradu trov prvostupňového konania žalovanému nepriznal. Dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa odvolacieho súdu spočívajú v okolnostiach predmetného prípadu, kedy

bolo nesporné,
že žalovaný užíval pozemok, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu bez akejkoľvek finančnej náhrady.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil podľa § 220 O.s.p.

Podľa § 224 ods. 1 v spojení s 142 ods. 1 O.s.p. žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom
konaní patrí náhrada trov konania. Žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 100,70 Eur z čoho 75,53 Eur odmena za úkon právnej
služby - podanie odvolania ( 1 z hodnoty úkonu vo výške 151,05 Eur), ako režijný paušál v sume 8,39
Eur a DPH v sume 16,78 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .