Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206233
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814206233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s.,
so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980 právne zast. PERSPECTA Legal, s.r.o.,
so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanej: U. Y., nar. XX.XX.XXXX,
V. XX, XXX XX Z. nad E., o zaplatenie 437,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/340/2014-40 zo dňa 08.10.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odmieta sa odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku.

II.Potvrdzujesarozsudokvovýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčasti avýrokuotrováchkonania.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 72,03 Eur spolu s úrokom z omeškania
zo sumy 24,01 Eur vo výške 9,5% ročne od 18.07.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5% ročne zo sumy 24,01 Eur od 18.08.2011 do zaplatenia a zo sumy 24,01 eur vo výške
9,5% ročne od 18.09.2011 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti toto rozsudku, v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej náhrada trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal sú za preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytovaní služby a
nájme koncového zariadenia (ďalej len „KZ“), na základe ktorej boli žalovanej právnym predchodcom
žalobcu poskytované služby, tak ako boli vyúčtované jednotlivými faktúrami. Žalovaná sumu za tieto
služby neuhradila, preto súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovanú na

zaplatenie sumy 72,03 Eur. Žalovanú zaviazal taktiež zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným
ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške uvedenej vo výroku
rozsudku z jednotlivých neuhradených súm, pretože žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku
dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol na tej ktorej faktúre určený ako deň splatnosti, dostala do
omeškania.

Prvostupňový súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na úhradu sumy 394,90 Eur na základe faktúry

č. 4731985816, ktorou bola žalovanej právnym predchodcom žalobcu vyúčtovaná Magio Sat pokuta v
sume 199 Eur, pokuta za Magio Box v sume 126 Eur, pokuta za diaľkový ovládač v sume 20 Eur, pokuta
za kartu v sume po 19,95 Eur a pokuta za ostatné príslušenstvo v sume 29,95 Eur.Vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobcu z titulu Magio Sat pokuty vo výške 199 Eur uviedol, že, ide
o dojednanie, ktoré už bolo vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku napr. v rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 10C/117/2014 alebo rozsudku Okresný súdu Dunajská Streda sp. zn.

11C/380/2014. V predmetných rozhodnutiach bol predmetom konania mimo iného aj nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 199 eur v súvislosti s poskytovaním služby Magio Sat právnym predchodcom
žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., pričom aj keď predmetné dojednania boli naformulované
odlišne od dojednania v tejto právnej veci, svojou podstatou postihovali konanie žalovaných ako
účastníkovvrámciposkytovanejslužbyMagioSat.Malzato,žeideopodmienkusrovnakýmvýznamom

tak ako to predpokladá ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že ustanovenie §
53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je neplatná, jedná sa o
absolútnu neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a preto je súd povinný ex offo skúmať, či
voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj z takej, ktorú už
skôr judikoval. S ohľadom na vyššie uvedené mal prvostupňový súd za to, že nárok uplatnený žalobcom

z titulu zmluvnej pokuty v sume 199 eur nemožno žalobcovi priznať, keďže ide o nárok z absolútne
neplatnej neprijateľnej podmienky určenej súdom. Žalobu v tejto časti spolu s príslušenstvom zamietol.

Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút a to pokutu za Magio Box v sume 126
eur, pokutu za diaľkový ovládač v sume 20 eur, pokutu za kartu 19,95 eur a pokutu za ostatné

príslušenstvo v sume 29,95 eur, spolu v sume 195,90 eur, prvostupňový súd uviedol, že žalobca
toto právo odvíja od zmluvy, cenového výmeru, tarify, pričom vychádza zo zmluvy, tak táto je typovou
zmluvou, ktorá je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Pokiaľ ide o cenový výmer, tarifu, ktoré boli súčasťou

zmluvy. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých
zmluvách ako aj v tarife a cenovom výmere. Konštatoval, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ju uzatvárala ako

fyzická osoba. Prvostupňový súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53
ods. 10 bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie
služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a
zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Zmluvné pokuty boli dojednané pre prípad porušenia povinnosti
žalovanej ako zákazníka vrátiť všetky zariadenia odovzdané mu žalobcom ako poskytovateľom ako aj

v dôsledku ich poškodenia, odcudzenia čo straty.

Prvostupňovýsúdbralnazreteľajokolnostisúvisiacesuzavretímpredmetnejzmluvyvdobeuzatvorenia
zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom
spoločnosti a súčasťou takto uzavretej zmluvy sa stali aj tarify a cenový výmer. Zo žalobného návrhu

nemal zazrejmé,zakýchdôvodovsižalobcauplatňujeprotižalovanejuvedenézmluvnépokuty,keďžev
danomprípadenebolozjehostranypreukázané,žebydošlokstrate,odcudzeniujednotlivýchzariadení,
či ich poškodeniu alebo že by ich žalovaná odmietla žalobcovi vydať. Žalovaná sama vo svojej výpovedi
uviedla, že chcela Magio Boxy vrátiť, no nebola si vedomá komu. Poskytovateľ a vlastník veci si na
ochranu svojho vlastníckeho práva si zvolil dojednanie o zmluvnej pokute postihujúcej zákazníka, čo

môže navodzovať dojem, že jeho skutočným záujmom nebolo opätovne ako vlastník aj vec držať a
nakladať s ňou, ale že tu bola len zvolená možnosť získania náhrady za takúto vec prostredníctvom
inštitútu zmluvnej pokuty. Prvostupňový súd poukázal na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec
nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že
zmluvná pokuta by mu patrila aj v prípade, žeby zariadenia boli síce vrátené, avšak poškodené, pričom

právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ naplnenie týchto podmienok, resp. vyhodnotenie takéhoto
stavu nikde nekonkretizoval, preto sa možno domnievať, žeby bolo len na voľnej úvahe a posúdení
žalobcu alebo jeho pracovníkov, či by žalovanému ako zákazníkovi takáto povinnosť vznikla. Poukázal
na ust. § 681 Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade skončenia nájmu ukladá nájomcovi prenajatú
vec vrátiť v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci a ak sa spôsob užívania

nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, no právny predchodca
žalobcu v rámci dojednania nájmu predmetných zariadení a s tým súvisiacich zmluvných pokút takúto
skutočnosť nezohľadňoval, no napriek tomu dojednal ako jeden z predpokladov vzniku nároku na
zmluvné pokuty aj poškodenie predmetného zariadenia. Pre úplnosť ešte uviedol, že v danom prípadežalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvných pokutách za stratu alebo poškodenie satelitnej
antény alebo súvisiaceho príslušenstva, stratu alebo poškodenie Smart karty zo strany užívateľa, ako
boli vyčíslené vo faktúre č. 4731985816 pokutu za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre

č. 4729981963 bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Žalobca iba predložil
Tarifu ST, kde pod bodmi 4.3.1, 4.5.1, 7.8.1 sú uvedené pokuty upravené. Uvedené vymedzenie však
súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods.
2 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s „dojednaním“ nárokov na zmluvné pokuty v rámci Tarify,
poukázal na už vyššie vyslovený názor, že právo na zmluvnú pokutu môže byť len súčasťou samotnej

spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Vzhľadom na uvedené
prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu aj v časti nároku na zmluvné pokuty v sume 394,90 eur ako
boli vyčíslené faktúrou č. 4731985816 a v sume 3,50 eur ako bola vyčíslená faktúrou č. 4729981963
spolu s príslušenstvom.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 42 ods. 4, § 43 ods. 1, 2, 3, 5, 6 a 7 zákona č. 610/2003 Z. z. o

elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, 40 ods. 1, § 52
ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2, § 663,
§ 671, § 682 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , §
3 a § 10c Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.Žalobcamalvkonaníúspech16%,tedavčasti,vktorej
súd žalobe vyhovel a neúspech v časti 84%, ktorý predstavuje úspech žalovanej. Takto po odpočítaní
úspechu žalobcu od úspechu žalovanej vznikol žalovanej ako účastníkovi konania, ktorý mal vo veci

väčší úspech nárok na náhradu trov konania v pomere 68%, no keďže žalovaná si náhradu trov konania
neuplatnila, prvostupňový súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil,
žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.

Okrem iného v odvolaní ďalej uviedol, že žalovaná vstúpila do zmluvných vzťahov s Podnikom na
základe slobodného rozhodnutia, a to za účelom využívania služieb operátora. Je nepopierateľným
faktom, že v daných vzťahoch vystupovala z hľadiska svojej pozície ako spotrebiteľ a Podnik ako
dodávateľ. Podnik poskytol žalovanej plnenia vyplývajúce zo zmluvných dokumentov riadne a včas,

avšak žalovaná si svoje povinnosti ku ktorým sa slobodne zaviazala, neplnila. Podnik si absolútne
oprávnene a v súlade so zákonom dohodol so žalovanou zmluvné pokuty pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti.Dohodymajúpísomnúformuasúvnichtaktiežurčenévýškyzmluvnýchpokútapretomožno
konštatovať platnosť týchto dohôd. Poukázal na ust. § 53 ods. 1 a 4 písm. k Občianskeho zákonníka
a uviedol, že nepovažuje nimi vymáhané zmluvne pokuty za neprijateľné a to najmä s ohľadom,

okrem iného na alikvotné poníženie výšky vymáhanej zmluvnej pokuty, a to v závislosti od porušenia
zmluvných povinnosti. Žalovaná si plnila zmluvné povinnosti po dobu 2 mesiacov z doby viazanosti 24
mesiacov, žalobca jej výšku zmluvnej pokuty alikvotne znížil. Považoval za zarážajúce, že napriek
tomu, že žalovaná si neplnila svoje zmluvné povinnosti jej zostali predmetné zariadenia, ktoré majú
určitú majetkovú hodnotu. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok nachádzajúcich

sa v relevantných dokumentoch uviedol, že aj napriek faktu, že v týchto prípadoch ide o formulárové
zmluvy, ich uzavretie zo strany účastníka stále ostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí. Odvolal sa na
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/325/2012 -59 a následný rozsudok Okresného súdu
v Rožňave sp. zn. 4C/106/2012. Z daných konaní vyplýva, okrem iného, povinnosť súdu posudzovať
každý prípad individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobitosti daného prípadu. Súd nemôže

rozhodovanie konkrétneho individuálneho sporu paušalizovať a rozhodovať iba s prihliadnutím na
obdobné rozhodnutia. Každý konkrétny prípad je súd povinný riadne prejednať a svoje rozhodnutie
riadne presvedčivo odôvodniť s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.)
a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a najeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny (§ 219 ods.1 O.s.p.).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2). V
súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd dodáva.

Po preskúmaní vecí dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku I. napadnutého
rozsudku je dôvodné odmietnuť. V napadnutým výrokom I. bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi

istinu vo výške 72,03 Eur s prísl., teda týmto výrokom bola zaviazaná k plneniu žalovaná a žalobca nebol
dotknutý týmto výrokom na svojich právach, práve naopak v tejto časti bol úspešný.

Z dôvodu, že vyššie uvedeným výrokom (I.) napadnutého rozsudku žalobca v žiadnom prípade nebol
dotknutý na svojich právach, preto nemá právo na podanie odvolania proti tomuto výroku. Odvolací súd
postupom podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p odmietol odvolanie žalobcu proti výroku I. napadnutého

rozsudku.

Vo vzťahu k ostatným námietkam dotýkajúcich sa výroku o zamietnutí žaloby gv prevyšujúcej časti
odvolací súd udáva.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Prvostupňový súd vec posúdil správne podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku zmluvy.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak
Telekom, a.s., ktorý pohľadávky vo vzťahu k žalovanej postúpil na žalobcu, uzavrel so žalovanou

zmluvuopripojení,predmetomktorejboloposkytnutieslužiebkáblovejalebosatelitnejtelevízie,program
Magio Sat Start dňa 13.04.2011. Pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy bola
dojednaná zmluvná pokuta vo výške 394,90 Eur (pozostávajúca z Magio Sat pokuty vo výške 199 Eur za
nedodržanie 24 mesačnej doby viazanosti užívať službu Magio Sat, pokuty za nevrátenie, stratu alebo
odcudzenie Magio Boxu vo výške 126 Eur, pokuty za nevrátenie, stratu alebo odcudzenie diaľkového

ovládača vo výške 20 Eur, pokuty za stratu alebo poškodenie karty vo výške 19,95 Eur a pokuty za
stratualebopoškodenieostatnéhopríslušenstvavovýške29,95Eur),ktorábolanáslednevyfakturovaná
žalovanej faktúrou pod č. 4731985816 splatnou 17.10.2011.

Je nepochybné, že zmluva o pripojení uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou

dňa 13.04.2011 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu
vystupovalvpostavenídodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce
charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou

zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť
zmenu už vo vopred naformulovanej zmluvy.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o pripojení túto charakteristiku spĺňa.

Jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných
obchodných podmienok, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký
počet spotrebiteľov.

Za účelom naplnenia cieľov platnej právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľov je potrebné

ustanovenie § 53a ods. 1 OZ vykladať tak, že dodávateľ (resp. jeho právny nástupca) je povinný
zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v celosti vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom,
s ktorými už je alebo ešte len bude v zmluvnom vzťahu. Zmyslom právnej úpravy (§ 153 ods. 3
O.s.p. v spojení s § 53a OZ) je zdržať sa ďalšieho (opakovaného, súvislého) používania neprijateľnejzmluvnej podmienky vrátane uplatňovania plnenia z nej na súde a prijímania plnenia z takejto zmluvnej
podmienky, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach, čím dehonestuje celý inštitucionálny systém
ochrany spotrebiteľa. Takto dojednané zmluvné podmienky majú priamy dosah aj vo vzťahu k ostatným

spotrebiteľom, ktorí za rovnakých podmienok uzatvárajú s dodávateľom zmluvy o využívaní jeho služieb.
Cieľom vyslovenia neprijateľnosti je, aby sa dodávateľ zdržal používania tejto podmienky vo vzťahu
k ostatným spotrebiteľom, aby nedochádzalo k ich poškodzovaniu a zákonodarca zabezpečil aj im
účinnú ochranu. Keď súd dospeje k záveru, že v konaní je uplatňované právo na základe zmluvnej
klauzuly, ktorá už bola súdom SR právoplatne vyhlásená za neprijateľnú, súdu neprináleží opätovne

vyhodnocovať túto zmluvnú podmienku z hľadiska jej neprijateľnosti, pretože takýmto postupom by
dochádzalo k popretiu zmyslu ust. § 53a OZ, ktorého účelom je zabrániť uplatneniu danej zmluvnej
podmienky vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom, ktorí ňou sú, resp. by ňou v budúcnosti mohli byť
dotknutí. Zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú právoplatným rozhodnutím súdu SR je s
poukazom na § 53 ods. 5 OZ neplatná, a keďže ust. § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ) ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,

na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Zmluvná podmienka - dojednanie o zmluvnej pokute v znení, v akom je obsiahnutá v zmluve o
pripojení zo dňa 13.04.2011 už bola právoplatným rozhodnutím súdu SR vyhlásená za neprijateľnú
(napr. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k 37C/312/2013-36 zo dňa 04.11.2013 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave č.k. 11C/171/2014 zo dňa 15.10.2014).

Aplikácia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ku ktorej prikročil súd prvého stupňa v predmetnej
veci a na základe ktorej žalobu zamietol je správna, pretože ide o platné ustanovenie Občianskeho
zákonníka, týkajúce sa tzv. spotrebiteľských vecí, pričom predmetná vec podľa svojho obsahu je

skutočne spotrebiteľského charakteru.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že dodávateľovi - právnemu predchodcovi
žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy so žalovanou zákon síce nezakazoval zakotvenie spornej dohody o
zmluvnejpokutevspotrebiteľskejzmluve,vzmysle§53aods.1OZ(platnéhoaúčinnéhovčasepodania
žaloby na súde) bol však žalobca - právny nástupca dodávateľa povinný zdržať sa uplatnenia práva

z takejto dohody vzhľadom na jej neprijateľnosť, a teda absolútnu neplatnosť, ktorá bola judikovaná
súdom SR. Odvolací súd preto hodnotí uplatňovanie práva žalobcu ako priamo rozporné so zákonom,
subsidiárne v rozpore s dobrými mravmi. Prvostupňový súd preto rozhodol správne, keď žalobu žalobcu
v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 199 Eur zamietol.

Argument žalobcu o slobodnom uzavretí zmluvy je nedôsledný, pretože v danom prípade sa neplatnosť
vyvodzuje nie z nedostatku slobody, ale neprijateľnosti. Úplne bežným javom je, že spotrebitelia pristúpia
na neprijateľné podmienky slobodne. Rovnako treba považovať za vecne nesprávny odvolací dôvod, že
žalovaná porušila zmluvné podmienky. Ak je sankcia neprijateľná, je irelevantné, že došlo k porušeniu
zmluvy.

Pokiaľ ide o ostatné špecifikované časti predmetnej zmluvnej pokuty týkajúce sa nevrátenia zariadení
(Magio Boxu, diaľkového ovládača, karty a príslušenstva), ide o zmluvnú pokutu účtovanú taktiež v
rozpore s dobrými mravmi, pretože na spotrebiteľa sa prenáša cena zariadení, ktorá nie je riadnym
spôsobom verifikovaná a bez toho, aby sa situácia riešila najprv požiadavkou na vrátenie týchto

zariadení. Bez toho, aby žalovaná ako spotrebiteľka bola vyzvaná na vrátenie zariadení a bez toho, aby
bolo hodnoverným spôsobom zistené a konštatované, že tieto zariadenia nechce, alebo nemôže vrátiť,
je účtovaná zmluvná pokuta, ktorá je vlastne núteným odpredajom predmetných zariadení žalovanej
bez toho, aby to bolo riadnym spôsobom dohodnuté a predovšetkým v zmysle vyššie uvedeného bez
toho, aby bolo verifikované, či takáto cena - zmluvná pokuta skutočne zodpovedá cene predmetného

zariadenia.

Odvolací súd zistil, že rovnako správne rozhodnutie bolo aj o trovách konania, keďže žalobca bol vo
veci len pomerne úspešný vzhľadom k pomeru neúspechu, pomer, ktorý správne prerátal súd prvého
stupňa a následne ho použil aj pri výpočte priznaných trov žalobcovi z hľadiska pomeru úspechu.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a výroku o trovách konania ako
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení § § 142 ods. 1 O.s.p a nepriznal účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania, žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní a žalovaná si neuplatnila
náhradu trov odvolacieho konania a zo spisu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.