Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/469/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315213489
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315213489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: Q. V.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX Q. C. J. XX, o zaplatenie 178,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 153,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,25 % ročne zo sumy 153,53 eur od 03.06.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 11,88 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 46,05 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.11.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 178,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od 03.06.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. X.
a v zmysle predmetnej zmluvy vypožičal jej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. Ďalej uviedol, že sa predmetnou žalobou domáha aj nároku na náhradu

škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredané tel. zariadenie Huawei E3131 to vo výške 20,33
eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým,
že získala telekomunikačné zaradenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom
dodatku zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá, že telek. zariadenie je mu predávané za
cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou )

cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazala využívať služby po dobu dohodnutú v
Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Pri výpočte spôsobenej škody
zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Výška spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila,
je pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia vo výške 19,- eur, predajnej cene 80,- eur, v sume

61,- eur, pričom si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 20,33 eur. Žalovaná riadne a včas
nezaplatila ani cenu poskytnutých služieb v sume 24,- eur vyfakturovaných v období 2014/01-2014/03.
Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 19.05.2014 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr zajednotlivé mesiace a sumu za mobilné zariadenie a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote.
Žalovaná na pokus o pokonávku reagovala čiastočnou úhradou pohľadávky v sume 99,- eur, ktorá bola
odpísaná a preto si ju žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje nárok na úrok

z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 03.06.2014. Na základe toho žiada, aby mu súd priznal
okrem sumy za neuhradené služby vo výške 158,53 eur aj nárok na zaplatenie sumy 20,33 eur, ktorý
si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd
vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu

za neprimerane vysokú, ponechal na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu
výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné

nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet
konaniasumu1.000,-eur,odtohookamihuideodrobnýspor;akjepredmetomkonaniaibapríslušenstvo
pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a bolo vyvesené
dňa 03.05.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami

poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Zmluvami o poskytovaní verejných služieb a dodatkami s prílohou
k tejto zmluve, pokusom o pokonávku zo dňa 19.05.2014, opisom faktúr č. 5237038593, č. 5237170816,
č. 5240868662 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. X. zo dňa 14.09.2012 uzavretej medzi účastníkmi tohto
konania (ďalej len ,,Zmluva“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe -
nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Internet na doma Mini +600 MB.

Podľačlánku1bod1.2DodatkukZmluve,predmetomtohtododatkujedohodastránopredajizariadenia

typ Huawei E3131 z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu (po uplatnení
zľavy z jej spotrebiteľskej ceny) s DPH (ďalej len „kúpna cena“) 19,- eur.

Podľa článku 1 bod 2.1 Dodatku k Zmluve, účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu MT vo výške
uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok uvedený v čl. 1 bode 1.5. Účastník je povinný zaplatiť kúpnu

cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní
od vystavenia faktúry. Ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní kúpnej ceny inak.

V zmysle článku 2 bod 2.3 Dodatku k Zmluve, účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa
uzavretia Dodatku, zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa Zmluvy v znení tohto dodatku ako

účastník Služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude
bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti.

V zmysle článku 2 bod 2.7 Dodatku k Zmluve, podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré

pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové telekomunikačné
zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku koncovému
telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky
potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade s týmto
dodatkom a podmienkami.

Podľa článku 3 bod 3.6 Dodatku Zmluve, tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“).

ZoVšeobecnýchpodmienokatozčlánku17bodu17.4vyplýva,žezmluvaaVšeobecnépodmienky,ako
aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,
ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia zákona o
elektronických komunikáciách a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných

právnych predpisov.

Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok, okrem povinností upravených v týchto všeobecných
podmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebojejdodatkom,
zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka,
ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením

článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 5237038593 zo dňa 25.01.2014 sumu
36,98 eur s dátumom splatnosti dňa 08.02.2014 a sumu 15,- eur si uplatnil ako nárok na zaplatenie
poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovania služieb z dôvodu neplatenia, faktúrou č. 5237170816

zo dňa 25.01.2014 sumu 54,- eur s dátumom splatnosti dňa 08.02.2014 a sumu 15,- eur si uplatnil
ako nárok na zaplatenie poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovania služieb z dôvodu neplatenia,
faktúrou č. 5240868662 zo dňa 25.02.2014 sumu 5,- eur s dátumom splatnosti dňa 11.03.2014 ako
nárok na zaplatenie poplatku za upomienku, faktúru č. 5240785053 zo dňa 25.02.2014 sumu 45,98 eur
s dátumom splatnosti dňa 11.03.2014, faktúrou č. 5240916784 zo dňa 25.02.2014 sumu 44,57 eur s

dátumom splatnosti dňa 11.03.2014, faktúrou č. 524483876 zo dňa 25.03.2014 sumu 38,50 eur
s dátumom splatnosti dňa 08.04.2014 a sumu 15,- eur si uplatnil ako nárok na zaplatenie poplatku
za čiastočné obmedzenie poskytovania služieb z dôvodu neplatenia a sumu 19,50 eur ako nárok na
poplatok za odpojenie, faktúrou č. 5244552732 zo dňa 25.03.2014 sumu 37,50 eur s dátumom splatnosti
dňa 08.04.2014 a sumu 15,- eur si uplatnil ako nárok na zaplatenie poplatku za čiastočné obmedzenie

poskytovania služieb z dôvodu neplatenia a sumu 19,50 eur ako nárok na poplatok za odpojenie.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 19.05.2014 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby za mesiace január 2014, február 2014 a marec 2014 v

sume 257,53 eur a zároveň, že je povinná z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z
predmetného dodatku k zmluve o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 61-
eur. Pohľadávku ju vyzval uhradiť s tým, že ak nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko,
a.s. najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v tomto liste, a to dňa 02.06.2014, bude ju vymáhať
súdnou cestou.

Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 99,- eur odpísaná a preto si ju
v predmetnom konaní neuplatňuje. Predmetom konania tak ostala sumu 158,53 eur titulom
neuhradených služieb, pričom pozostávala zo sumy 153,53 eur za hovorné a sumy 5,- eur za poplatok
za upomienku.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je v časti uplatneného hovorného
dôvodná.

Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzky

vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti aleboposkytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o

poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o

poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no túto
cenu služieb, tak ako mu bola vyčíslená v jednotlivých vyššie uvedených faktúrach, neuhradila. Žalobca
si svoje povinnosti z predmetnej zmluvy plnil riadne a včas. Súd preto dospel k záveru, že jeho nárok na
zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 153,53 eur je opodstatnený a v tejto časti žalobe vyhovel.

Žalovaná tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom
v pokuse o pokonávku, teda do 02.06.2014, dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, teda
dňom 03.06.2014, do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej
sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 03.06.2014, bola 0,25 % ročne. Výška úrokov z omeškania k

uvedenému dňu teda bola 8,25 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania
v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s
nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,25 % ročne od 03.06.2014 do zaplatenia zo sumy 153,53
eur.Súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodu o poplatku za upomienku v sume 5,- eur.
Táto zmluvná podmienka je výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a nepochybne poplatok

za upomienku nebol individuálne vyjednaný, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah všeobecných
podmienok. Ide o neúčelný postup žalobcu, kde súd má podozrenie, že zámerom žalobcu je získať od
dlžníka čo najviac financií. Platný právny poriadok pritom upravuje a umožňuje veriteľovi uplatniť si svoje
právo v prípade omeškania dlžníka bez zbytočného navyšovania nákladov. Na základe uvedeného súd
žalobu zamietol aj v časti požadovaného poplatku za upomienku vo výške 5 eur.

V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti práv
a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku za upomienku, ktorý
nemá pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia.
Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku
spojeného s existenciou zmluvného vzťahu. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. 8.

2014 sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn.
AZ17U 192/2010 zo dňa 3. 5. 2010). Na základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi nepatrí
ani poplatok za upomienky.

Vo zvyšku žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 20,33 eur

titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného koncového
telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcom na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb tak ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu

porušenia povinnosti žalovanou zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom

a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak

na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncového telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú predmetné zariadenia žalovaná odkúpila.

Z vyššie citovaných ustanovení, tak ako boli dojednané v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb ako aj Všeobecných podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve uzavreli aj dohodu
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v ňom
uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo odporkyni ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V

tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v jeho ustanoveniach
boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenie upravené aj v ďalších
ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných podmienkach tak ako sú už vyššie

citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1
bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanej ako účastníkovi telekomunikačné
zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu
a odovzdať jej ho.

Žalobca teda umožnil žalovanej na základe Dodatku k Zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za
ním určené zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom

protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je
neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného
vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalovaná
obdŕžala dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnila, má súd za to, že k

protiprávnemu zmenšeniu jeho majetku nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti
nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 20,33 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom

prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 153,53 eur

s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu, t.j. ohľadom sumy 25,33 eur s príslušenstvom
zamietol. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná, čo predstavuje 14 %.
Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca, čo predstavuje 86 %. Teda medzi pomeromúspechu žalobcu a jeho neúspechom, je rozdiel v jeho prospech. Žalobca si uplatnil náhradu trov
konania.

Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania vo výške 16,50 eur a táto suma predstavuje
zaplatený súdny poplatok a suma 63,96 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia

- sadzba tarifnej odmeny je 16,60 eur + ((178,86 - 165,97 ) /33,19 x 1,66 = 16,60 + 1 x 1,66 = 18,26 eur
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 18,26 eur

- podanie žaloby 18,26 eur
- režijný paušál za rok 2014 á 8,39 eur x 2 16,78 eur
- +20 %DPH 10,66 eur

Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 72 % podľa jeho úspechu v konaní zo sumy
16,50 eur (súdny poplatok), čo predstavuje 11,88 eur a zo sumy 63,96 eur (trovy právneho zastúpenia)

predstavuje čiastku 46,05 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.