Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Jana Kotrčová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/58/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113234333
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113234333.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej, JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľa: Ing.
K. K., nar. XX. X. XXXX, bytom T. T., N. XXX/XX proti odporcovi: Stredoslovenská energetika -
Distribúcia a.s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 442 151, v konaní o zaplatenie 11
897,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
18C/280/2013-743 zo dňa 10. 7. 2015, takto
r o z h o d o l :
Zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a .
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy
297,67 eur + DPH 56,55 eur titulom bezdôvodného obohatenia, sumu 20 000,- eur a 3 500,- eur (DFO)
titulom nemajetkovej ujmy a 96 000,- eur + 24 150,- eur (DFO 25 %) titulom majetkovej škody, zamietol.
Odporcovi náhradu trov konania postupom podľa § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal s tým, že
si odporca náhradu trov neuplatnil, tieto nevyčíslil a ani z obsahu spisu nebolo zistené, že by mu účelne
vynaložené výdavky vznikli.
Dokazovaním mal súd nepochybne zistené, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX v k.ú. H., kde je umiestnené zariadenie - Stavba rozšírenia sekundárnej siete 380/220 W
v H., na ktorú bolo vydané stavebné povolenie. Mal preukázané, že stavba je vo vlastníctve odporcu
a vo vzťahu k navrhovateľovi vzniklo vecné bremeno zo zákona (§ 22 ods. 5 zákona č. 79/1957 Zb.).
Pokiaľ sa týkalo jednorazovej odplaty, na túto má nárok vlastník nehnuteľnosti. Pokiaľ následne dôjde
k zmene vlastníctva, neobnovuje sa tento nárok o ďalšieho vlastníka. Nárok mal iba vlastník v čase
uvedenia diela do prevádzky v lehote do 3 mesiacov. Pokiaľ nebola v tom čase podaná žiadosť, tento
nárok zaniká. Pokiaľ sa navrhovateľ stal vlastníkom v roku 2002 na nehnuteľnosti, na ktorej je postavená
predmetná stavba - zariadenie odporcu, je nepochybné, že táto stavba bola postavená v roku 1971, v
nadväznosti na čo okresný súd ustálil, že navrhovateľ už nemá nárok na jednorazovú odplatu, nakoľko
tento nárok mal vlastník v čase uvedenia diela do prevádzky. Pokiaľ sa týka preloženia stĺpu, tzv.
preložka, právne predpisy stanovujú, kedy a za akých podmienok sa tieto preložky môžu vykonávať a ak
sa preložka vykoná, tak na náklady toho, kto ju vykonal. Navrhovateľ požadoval majetkovú škodu ako
podiel na zisku, či nemajetkovej ujmy, keď odporca nevykonal preložku daného zariadenia a zároveň
podľa navrhovateľa vydržal vlastnícke právo k danej stavbe. Súd poukazoval na to, že umiestnením
daného zariadenia na nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom od roku 2002 je navrhovateľ, vzniklo vecné
bremeno zo zákona v prospech odporcu a vlastnícke právo navrhovateľ nemohol vydržať, pokiaľ žiadalpreložku, mal postupovať v zmysle platných právnych predpisov. Naviac, i v zmysle ust. § 11 ods.
5 zákona č. 251/2012 Z.z. navrhovateľovi uplynula lehota na akýkoľvek nárok za obmedzenie jeho
vlastníckeho práva, keďže zariadenie bolo postavené a dané do prevádzky v roku 1971. Nárok nevzniká
pri zmene vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej je dané zariadenie a ani pri zmene vlastníka zariadenia,
naviac,keďnavrhovateľvroku2002kupovalnehnuteľnosť,boloboznámenýsdanýmzariadením.Pokiaľ
nebol, je to vecou zmluvných strán kúpnej zmluvy a nemôže to byť na zodpovednosť odporcu, či jeho
právnych predchodcov. Pokiaľ tvrdil, že si nárok uplatnil v roku 2010, vzhľadom na to, že nehnuteľnosť
kúpil v roku 2002, je nepochybné, že lehota na náhradu mu uplynula i v zmysle § 11 ods. 5 zákona
č. 251/2012 Z.z.. Naviac, nepredložil relevantný výpočet výšky majetkovej škody, jeho nárok je bez
právneho základu. Pokiaľ žiadal majetkovú škodu ako podiel na zisku, nepreukázal vznik takej škody, ani
príčinnú súvislosť, ani zodpovednostné protiprávne konanie odporcu. Zariadenie je vecným bremenom
vzniknutým zo zákona a navrhovateľ je povinný strpieť určité obmedzenia s tým spojené za maximálne
jednorazovú náhradu, ale nie s právom podieľať sa na zisku. Zároveň nemohol vzhľadom na existujúce
vecné bremeno odporcu vydržať vlastnícke právo k danému zariadeniu, nakoľko nebol preukázaný
právny dôvod vzniku škody, nezaoberal sa súd ani jej výškou. Pokiaľ si uplatňoval náhradu škody na
zdravízdôvodu,žešírenímzdanéhozariadeniadošlokuškodenajehozdraví,jehopriateľky,akoajdetí,
resp. jeho syna, súd poukazoval na to, že účastníkom konania nie sú už jeho príbuzní, ani jeho priateľka,
iba on, preto je irelevantné pre toto konanie, či došlo ku škode na zdraví jeho príbuzných a priateľky.
Pokiaľ tvrdil, že došlo ku škode i na jeho zdraví, túto skutočnosť ničím nepreukázal, nešpecifikoval
žiadne ochorenie, poukazoval iba na anémiu jeho priateľky, čo je pre výsledok tohto konania irelevantné.
Pokiaľ i tvrdil, že je na PN od 7. 1. 2014, neuviedol, ani nepreukázal žiadnu súvislosť s jeho PN,
naviac žalobu na náhradu škody na zdraví podal 11. 10. 2013, teda v čase, keď ešte na PN ani nebol.
Nekonkretizoval žiadne konkrétne ochorenie, nepreukázal nielen vznik škody, ale ani príčinnú súvislosť,
neoznačil žiadne dôkazy, ani ohľadne škody na zdraví žiadne nepredložil, hoci bol riadne poučený a
vyzývaný na splnenie tejto povinnosti súdom. Pokiaľ sa domáhal náhrady z neoprávneného účtovania
na faktúrach za dodávku a distribúciu elektriny za obdobie od 11. 7. 2009 do 26. 1. 2010, uvedené
faktúry boli vystavené dodávateľom SSE, a.s., teda nie odporcom, na podklade čoho ustálil, že odporca
nie je vecne pasívne legitimovaný. Naviac odporca síce distribuuje elektrinu, ale nevystavuje faktúry. V
ďalšom súd poukazoval na to, že v danom prípade ide o sporové konanie, kde dôkazné bremeno na
preukázanie skutočností tvrdených v žalobe je na navrhovateľovi. Neobjasnené skutkové okolnosti sa
považujú za nedokázané.
Proti rozsudku okresného súdu doručil Okresnému súdu Žilina dňa 20. 7. 2015 podanie navrhovateľ,
ktoré odvolací súd podľa obsahu posúdil ako odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu. V
predmetnom podaní navrhovateľ vytýkal, že sudca na pojednávaní 10. 7. 2015 pred konečným
vyhlásením rozhodnutia nedôvodne maril spravodlivosť, odňal dva kusy kópií dlžných dôkazov odporcu
v rade 1/, nespravodlivý, nečestný, nedôstojný, neúprimný, neúctivý k právam navrhovateľa a dôkaz
odporcu zatajoval nepriložený označený dôkaz, aby sa nedosiahol spravodlivý, nestranný účel konania.
Odporca v rade 1/ v zastúpení právnika zavinil predčasné skončenie vadného procesu konania súdom.
Odporcavrade1/vzastúpeníprávnikamarilspravodlivosť,zasahovaldonezávislostisúdu.Malajdôvod
na pochybnosť, že v klamaní bude pokračovať. Napriek tomu, že navrhovateľ podal zákonný opravný
prostriedok,písomnéodvolaniepredpojednávanímsúdu,vecnebolaprávoplatnerozhodnutázákonným
senátom všeobecne príslušného odvolacieho súdu pred konečným skončením konania prvostupňovým
súdom.Porušenáústavnáochranasúkromiarodiny,súkromnéhovlastníctvanavrhovateľa.Rozhodnutie
bolo založené na domnienkach súdu o nepravdivých, nedokázaných tvrdeniach zo strany odporcu. Pod
nátlakom zmluvného dodávateľa proti svojej vôli musel navrhovateľ zaplatiť zmluvnému dodávateľovi
sfalšovanú a pozmenenú neplatnú faktúru. Poukazoval, že odporca v rade 1/ nekalo obchodne
distribuuje, neoprávnene predával a predáva elektriku so ziskom na pozemku navrhovateľa proti vôli
navrhovateľa, bez povinného zákonného písomného súhlasu vlastníka pozemku bez právoplatného
rozhodnutia súdu s tým, že namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu
zisku. Navrhovateľ predložil výpočet náhrady zisku, ktorú si vo vzťahu k odporcovi uplatňuje. Zároveň
navrhovateľ poukázal na námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni, tak ako ju podrobne
odôvodnil v podaní zo dňa 11. 12. 2015, zažurnalizovanou na č.l. 1098.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.S prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľa, že na okresnom súde rozhodovala zaujatá sudkyňa, odvolací
súdsazameralajnaotázkuopodstatnenostitohtotvrdenia.Vychádzalzustálenejsúdnejpraxe,vzmysle
ktorej neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného
súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni posúdiť
túto otázku samostatne.
Hoci v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe
sudcu v konaní o prejednávanej veci, toto ustanovenie je potrebné vykladať širšie v nadväznosti na čl.
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je garantovaná nestrannosť, nezávislosť, nezaujatosť
konajúceho sudcu. Nemožno pritom prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p.
predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednania a rozhodovania
pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi bránia
rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že navrhovateľ neuviedol zákonom uznaný dôvod
zaujatosti, na základe ktorého by sa spochybnila nezaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne. Samotný
subjektívny názor navrhovateľa, že v osobe konajúcej sudkyne boli dané okolnosti vylučujúce ju z
prejednania a rozhodovania veci, nezakladajú bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jej nestranného
a nezaujatého rozhodovania. Z predloženého spisového materiálu nevyplývajú žiadne také okolnosti,
ktoré by spochybňovali nezaujatosť sudkyne, a preto odvolací súd vyhodnotil námietku zaujatosti zo
strany navrhovateľa ako neopodstatnenú.
Pokiaľ sa týkalo rozhodnutia súdu vo veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal
vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver.
Svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.
Pokiaľ navrhovateľ požadoval v odvolacom návrhu prisúdiť viac ako v pôvodne podanej žalobe, odvolací
súd zmenu žaloby nepripustil. Predmetom odvolania zostalo preskúmanie rozhodnutia okresného súdu
v nezmenenej podobe.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V danom prípade odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu,
preto sa v ďalšom obmedzil iba na skonštatovanie jeho správnosti, nakoľko nepovažoval za potrebné
dopĺňať ďalšie dôvody.
Rozsudok okresného súdu bol dostatočne vyčerpávajúco podrobne zdôvodnený ohľadom skutkových
zistení a právneho posúdenia veci zo strany okresného súdu k jednotlivým nárokom uplatneným zo
strany navrhovateľa. Okresný súd podrobne rozpísal, ktoré skutočnosti z hľadiska posúdenia nárokov
považoval za rozhodujúce, z ktorých dôkazov vychádzal, vysvetlil, z akých dôvodov nepovažoval za
potrebné vykonanie ďalších navrhovateľom navrhovaných dôkazov. V nadväznosti na uvedené preto
stotožniac sa s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu odvolací súd toto ako správne,
podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ani z obsahu spisu nezistil, že by mu
účelne vynaložené výdavky vznikli.
Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.