Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/549/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812205916
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812205916.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr.

Alice Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v právnej veci navrhovateľa R. R. SK, s.r.o. so sídlom K., M. G.
XX, T. XX X. 015, zastúpeného Advokátskou kanceláriou I., I. & O. s.r.o. so sídlom K., M. G. XX, proti
odporcom 1/ J. E., toho času bytom I., M. XX/X, 2/ E. E., bytom I., M. XX/X, obaja zastúpení I. L., s.r.o.
so sídlom K., A. 6, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Q., o zaplatenie 1227,09 eur s
prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. marca 2014, č.k.
16C/71/2012-183 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti

odporcom 1/, 2/ zaplatenia istiny 1227,09 eur s príslušenstvom. Ďalej vyslovil, že o trovách konania
účastníkov rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zo zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX uzavretej medzi A. sporiteľňou, a.s. ako bankou a odporcami v 1/ a 2/ rade ako majiteľmi
účtu z 10.11.2005 mal za preukázané, že predmetom zmluvy bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa
účtu, pričom v článku III bod 1 majiteľ účtu vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými
podmienkami banky, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, súčasne vyhlásil, že sa oboznámil
so sadzobníkom a súhlasí s ním. V článku III bod 2 sa dohodlo, že všetky právne vzťahy výslovne

neupravené v tejto zmluve, sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto
zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zo zmluvy
vyplýva, že bola uzavretá podľa § 708-715 Obch. zákonníka. Z dodatku k zmluve o bežnom účte z
10.3.2006 mal za preukázané, že v zmysle článku I uvedeného dodatku sa zmenil článok I. pôvodnej
zmluvy, a to predmet zmluvy, pričom sa dohodlo, že predmetom zmluvy je zriadenie účtu bankou
pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu, po splnení podmienok uvedených v
Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených

prečerpaní fyzickým osobám, nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006. Z listu z 10.3.2006 mal súd
preukázané, že v uvedenom liste A. sporiteľňa, a.s. zaslala odporcom 1,2 oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania s účinnosťou od 10.3.2006 vo výške 20.000,- Sk s tým, že uvedené povolené
prečerpanie je poskytnuté do 13.10.2042 s tým, že po uplynutí tohto obdobia povolené prečerpanie
ich účtu bude zastavené. Z listu z 5.5.2008 mal súd preukázané, že v uvedenom liste SS, a.s. zaslala
odporcomvýpoveďzozmluvyobežnomúčte,uzavretej10.11.2005,zostatoknaúčtekudňuvyhotovenia
tejto výpovede je mínus 30.286,90 Sk s tým, že výpoveď nadobúda účinnosť uplynutím tretieho dňa

odo dňa doručenia výpovede. Zároveň boli odporcovia vyzvaní na vyrovnanie debetného zostatku na
účte, ku ktorému sa účtujú poplatky za vedenie účtu, zrušenie účtu a úrok zo sumy nekrytej vkladom.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a ustanovení § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1,2,3, § 100 ods. 1, § 101 Obč. zákonníka súd dospel k záveru, že návrhnavrhovateľajepotrebnézamietnuťzdôvoduvznesenejnámietkypremlčania.Spornýmvkonaníbolo,či
daný právny vzťah medzi účastníkmi je občianskoprávnym vzťahom alebo obchodnoprávnym vzťahom,
teda, či sa na právny vzťah účastníkov konania použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo

Obchodného zákonníka a v tej súvislosti, či treba posudzovať premlčanie podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka. Záväzkové vzťahy v slovenskom právnom poriadku sú upravené duálne
v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku, pričom vzájomný vzťah týchto právnych predpisov
je vzťahom lex specialis /Obchodný zákonníka/ k lex generalis /Občiansky zákonník/. Vzhľadom k tomu,
že právna úprava spotrebiteľských zmlúv je úpravou kogentnou v Občianskom zákonníku, ktorá nie je

Obchodným zákonníkom upravená, ani ním vylúčená, možno prísť k záveru, že nie je relevantné o aký
typ obchodných záväzkových vzťahov ide. Súd nespochybňuje, že zmluva o bežnom účte a zmluva o
povolenom prečerpaní účtu, je tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods. 3
Obchodnéhozákonníka,novychádzajúczvyššiespomenutéhoposúdeniajepotrebnépriaplikáciipráva
túto zmluvu posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách obsiahnutých v Občianskom
zákonníku a osobitných právnych predpisoch upravujúcich spotrebiteľské právo. Posudzovaný právny

vzťah účastníkov konania je teda i v danom prípade od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou, a to v zmysle § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Z.z o ochrane spotrebiteľa /
platného ku dňu uzavretia zmluvy/. Povolené prečerpanie na účte poskytnuté pôvodným veriteľom
podľa názoru súdu spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, ktorej jedným účastníkom bol pôvodný
veriteľ v postavení dodávateľa ako právnickej osoby, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti

poskytovanie úverov a na druhej strane boli dlžníci / odporcovia 1/,2// v postavení spotrebiteľov, ktorým
bolo poskytnuté povolené prečerpanie na bežnom účte a teda v podstate úver, a to na iný účel ako výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Uvedený právny vzťah svojím obsahom napĺňa charakter
spotrebiteľskej zmluvy predpokladaný ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka, a preto nie je vyňatý z
režimu spotrebiteľského práva, aj keď sa nejedná o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských

úveroch, keďže bol určený na financovanie bývania. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v
danej veci preukázané, že splatnosť dlhu odporcov z titulu povoleného prečerpania na účte nastala v
danomprípadevzmyslečlánku11bod11.1vspojenísbodom9.5ObchodnýchpodmienokA.sporiteľne,
a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám
nepodnikateľom, ku dňu zániku povoleného prečerpania v zmysle bodu 9.5., t.j. ku dňu zániku úverovej

zmluvy. V danom prípade z doložených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že výpoveď zmluvy
o bežnom účte v súvislosti s ktorou bolo poskytnuté povolené prečerpanie, bola zo strany SS, a.s.
zaslaná odporcom 5.5.2008 s tým, že výpoveď nadobúda účinnosť uplynutím tretieho dňa odo dňa
doručenia výpovede, odkedy začala plynúť trojročná všeobecná premlčacia lehota na uplatnenie tohto
nároku na súde, a keďže žaloba na súd bola doručená súdu až 2.4.2012, je potrebné konštatovať, že

žaloba bola podaná až po tejto lehote. Keďže v konaní bola vznesená námietka premlčania zo strany
zástupcu odporcov a súd v zmysle vyššie uvedeného vznesenú námietku premlčania považoval za
dôvodnú, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a všeobecnú premlčaciu lehotu posúdil v zmysle
ustanovení Obč. zákonníka, teda všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo.
O náhrade trov konania účastníkov rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, o čom rozhodol

súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. v platnom znení.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods.

2 písm. f) O.s.p. Nestotožnil sa s právnym posúdením súdu prvého stupňa, na základe ktorého dospel
k záveru, že na predmetný zmluvný vzťah a teda aj na jeho premlčanie je potrebné použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že jeho právny predchodca SLSP
ako podnikateľ v oblasti, ktorá je prísne regulovaným podnikaním (bankovníctvom) je povinný riadiť
sa kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, od ktorých sa zmluvné strany ani dohodou nemôžu

odchýliť. Skutočnosť, že záväzok banky (jeho právneho predchodcu), na základe ktorého sa zaväzuje
poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky s tým, že dlžník sa poskytnuté finančné prostriedky zaväzuje
vrátiť a zaplatiť úrok je vždy potrebné posudzovať podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
v spojení s § 261 ods. 3 písm. d) ako tzv. absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/56/2007, 1Cdo/120/2010,

z ktorých vyplýva, že pre vzťahy, ktoré sa podľa § 261 spravujú Obchodným zákonníkom, si účastníci
nemôžu ani dohodnúť, že ich vzťah sa bude spravovať iným zákonom, lebo ust. § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením, t.j. ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu ani vylúčenie
jeho normatívneho účinku dohodou zmluvných strán. Skutočnosť, že zmluva o úvere bude vždyabsolútnym obchodnoprávnym záväzkom, a to aj v prípade, že jedna zo strán je spotrebiteľ konštatoval
aj Ústavný súd ČR v konaní pod sp.zn. II ÚS 3711/11. Mal za to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce inštitút premlčania, nie sú ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa, a to tak z

hľadiska ich prijatia, ako aj z hľadiska ich obsahu ako celku. Ochrana spotrebiteľa je v právnom poriadku
dostatočne zaistená ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, výlučnou
občianskoprávnou zodpovednosťou atď. - zdalo by sa absurdným , že by chcel zákonodarca spotrebiteľa
chrániť ešte navyše tým, že nepripustí použitie tých ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré sú
náhodilo prísnejšie, než im podobné ustanovenia Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade by

sa vytrácal zmysle kategórie absolútnych obchodov. Mal za to, že je nepatričné podraďovať dĺžku
premlčacej dobe v Občianskom zákonníku pod ochranu spotrebiteľa. Takýmto prístupom by získaval
spotrebiteľ viac práv, než mu patrí podľa vyvážených európskych štandardov. Takýto prístup by postavil
druhú zmluvnú stranu (podnikateľa) skoro do nerovnovážnej pozície subjektov, ktorého právny úkon,
spravujúci sa určitými predstavami o normách, ktoré na daný vzťah dopadajú, môže byť kedykoľvek
podlomené akýmkoľvek ustanovením , ktoré je obsiahnuté v Občianskom zákonníku alebo v iných

predpisoch a ktoré z dôvodu výhodnosti pre druhú zmluvnú stranu by malo modifikovať daný záväzkový
vzťah riadiaci sa Obchodným zákonníkom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 24.07.2012, sp. zn. 32Cdo/3337/2010. Mal za to, že otázku premlčania uplatneného
nároku bolo treba posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka a preto je jeho nárok dôvodný v
plnom rozsahu. Uplatnil si náhradu trov konania vo výške 548,41 eur spočívajúcu v trovách právneho

zastúpenia a náklady za zaplatený súdny poplatok 147 eur.

Odporcovia 1/, 2/ a vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Za daného stavu si

osvojujedôvodynapadnutéhorozsudkuvzmysle§219ods.2O.s.p.avcelomrozsahunanepoukazuje.
Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

Odvolacísúdpredovšetkýmnespochybňujetvrdenianavrhovateľa,žeúverjetzv.absolútnymobchodom
a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej

zmluvy. Súčasne však z obsahu spisu vyplýva, že zmluvný vzťah vznikol za účinnosti zákona
č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Na účely tohto zákona, vychádzajúc z ust. § 2 ods. 1 tohto
zákona v znení ku dňu uzavretia zmluvy, sa spotrebiteľom rozumela fyzická osoba, ktorá nakupuje
výrobky, alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb. Za zmluvu typovú sa
v zmysle tohto zákona považuje zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je

obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V preskúmavanej veci
je nepochybné, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a že dlžník nepoužil predmet plnenia na
podnikanie, pričom súčasne pôvodný veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa jednoznačne týka
jeho podnikateľskej činnosti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu svojou povahou išlo o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Obč. zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Povaha

predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej sa nemohla zmeniť v dôsledku postúpenia pohľadávky.
Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom
a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Je to vzťah medzi
obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda typický občianskoprávny vzťah.
Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy, a preto je plne

súladné s princípmi ochrany spotrebiteľa, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva dôvodne bola aplikovaná právna úprava o občianskych právach, teda Občiansky
zákonník a nie právo podnikateľské upravené v Obchodnom zákonníku (rozsudok NS SR vo veci
sp. zn. 5 MCdo 20/2009). Vychádzajúc aj z judikatúry súdneho dvora je spotrebiteľ pri uzatvorení
zmluvy v nevýhodnejšom postavení a to jednak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z

dôvodu informovanosti. Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení
zo dňa 19. júna 2013, č. k. I. ÚS 402/2013-10. V súlade so zásadou, že pokiaľ súd rieši právnu
otázku tú istú, alebo analogickú, ktorá už bola právoplatne vyriešená, je v súlade s princípom právnej
istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pri rozhodovaní súdov nižších stupňov takéto rozhodnutierešpektovať. V predmetnom spore súd prvého stupňa správne prihliadol na námietku premlčania
uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesli odporcovia 1/, 2/ a túto posúdil podľa všeobecného právneho
predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo, a to Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje

na súčasnú súdnu prax, ktorá zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje
aplikáciu ust. § 100 ods. 1 a nasl. Obč. zákonníka (v duálnom režime, tak podľa Obchodného, ako aj
Občianskeho zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie.
Aplikáciu občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodnoprávnych zmluvách majúcich
spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti

podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie zo dňa 19.06.2013 sp. zn. IÚS 402/2013). Aj
v zmysle novelizácie ust. § 52 ods. 2 Obč. zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť
normy obchodného práva.

Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. ako dodávateľ uzavrel s odporcami

1/, 2/ ako spotrebiteľmi dňa 10.03.2006 dodatok k zmluve o bežnom účte, na základe ktorého dodatku
im bolo poskytnuté povolené prečerpanie na bežnom účte. Z listu zo dňa 10.03.2006 vyplýva, že
v uvedenom liste A. sporiteľňa a.s. zaslala odporcom 1/, 2/ oznámenie o poskytnutí povoleného
prečerpania s účinnosťou od 10.03.2006 vo výške 20.000 Sk. Z písomného oznámenia právneho
predchodcu navrhovateľa zo dňa 05.05.2008 vyplýva, že v uvedenom oznámení zaslal odporcom 1/,

2/ výpoveď zo zmluvy o bežnom účte uzavretej dňa 10.11.2005 s tým, že zostatok na účte ku dňu
vyhotovenia výpovede bol 30.286,90 Sk s tým, že výpoveď nadobúda účinnosť uplynutím tretieho
dňa odo dňa doručenia výpovede. Navrhovateľ je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 21.10.2010 a 01.12.2010 právnym nástupcom obchodnej spoločnosti SLSP a.s. v zmluvnom
záväzkovom vzťahu s odporcami. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že

splatnosť dlhu odporcov z titulu povoleného prečerpania na účte nastala v zmysle čl. 11 bod 11.1
v spojení s bodom 9.5 Obchodných podmienok A. sporiteľne a.s. pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom ku dňu zániku
povoleného prečerpania, t.j. ku dňu zániku úverovej zmluvy. V danom prípade výpoveď zo zmluvy
o bežnom účte, v súvislosti s ktorou bolo poskytnuté povolené prečerpanie bola zo strany právneho

predchodcu navrhovateľa zaslaná odporcom 05.05.2008 s tým, že výpoveď nadobúda účinnosť
uplynutím tretieho dňa odo dňa doručenia výpovede, odkedy začala plynúť trojročná všeobecná
premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku na súde a keďže žaloba na súd bola doručená až dňa
02.04.2012, je potrebné vyvodiť, že žaloba bola podaná až po tejto lehote. Za situácie, že odporcovia
1/, 2/ vzniesli námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku, je záver súdu prvého stupňa o

nemožnosti zaviazať odporcov 1/, 2/ na zaplatenie navrhovateľom uplatneného nároku z dôvodu jeho
premlčania v celom rozsahu správny. Z týchto dôvodov bolo odvolanie navrhovateľa neopodstatnené.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, nakoľko v danej veci odvolací súd
rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania.
Súd prvého stupňa preto rozhodne o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania v zmysle § 224
ods. 4 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .