Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202095
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316202095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, proti žalovanému: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, XXX XX L., o zaplatenie
sumy 505,32 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 118,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 29,99 eur od 10. 03. 2013 do zaplatenia, zo sumy 29,99 eur od 10. 04. 2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 29,99 eur od 10. 05. 2013 do
zaplatenia, zo sumy 28,99 eur od 10. 06. 2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.03.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 505,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 4,84 eur od 10.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 29,99 eur od 10.03.2013, zo sumy

34,98 eur od 10.04.2013, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 54,78 eur od 10.05.2013
do zaplatenia, zo sumy 28,99 eur od 10.06.2013 do zaplatenia, 19.06.2013 do zaplatenia, zo sumy
48,79 eur od 10.06.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 331,94 eur od 13.02.2014 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ako postupca na
strane jednej (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a žalobca ako postupník na strane druhej, uzavreli

zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2014, na základe ktorej bola pohľadávka voči žalovanému
postúpená na žalobcu. Postupca uzatvoril dňa 22.01.2010 so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXX (ďalej
len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona
o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a
vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v
Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v

súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry,
pričom postúpil žalobcovi pohľadávku na faktúre č. 7300880030 vo výške 4,84 eur, na faktúre č.
7301988875 vo výške 29,99 eur, na faktúre č. 7303116871 vo výške 34,98 eur, na faktúre č. 7304244620
vo výške 54,78 eur, na faktúre č. 7305381072 vo výške 48,79 eur a na faktúre č. 7401051330 vovýške 331,94 eur. Táto pohľadávka celkovo vo výške 505,32 eur nebola ku dňu podania žaloby zo
strany žalovaného uhradená. Žalobca si preto z tejto dlžnej sumy uplatňuje aj nárok na zákonný úrok
z omeškania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejnej telefónnej služby, Zmluvou o pripojení č. XXXXXXX a dodatkami k tejto

zmluve, Cenovým výmerom č. 800/2008, faktúrami č. 7300880030, č. 7301988875, č. 7303116871, č.
7304244620, č. 7305381072, č. 7401051330, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014,
pokusom o zmier zo dňa 01.02.2016 a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 22.10.2010 Zmluvu o pripojení
č. XXXXXXX. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi

SIM kartu. Predmetom zmluvy bol program služieb Podľa seba 3. Predmetná zmluva bola uzavretá
podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Súčasťou zmluvy bol aj cenový výmer č. 800/2008.

Dňa 22.01.2010 bola medzi pôvodným veriteľom a žalovaných k zmluve o pripojení uzatvorený dodatok,

predmetom ktorého odpredaj koncového zariadenia zn. Nokia 6303 za kúpnu cenu 1,- euro. V zmysle
tohto dodatku bola medzi účastníkmi dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur a dĺžka viazanosti
bola dohodnutá na 24 mesiacov. Podľa bodu 1 písm. a) a b) dodatku k zmluve, jeho predmetom bola
aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke č. 1 tohto dodatku a to vo vzťahu k SIM karte uvedenej
v záhlaví tohto dodatku. Účastník sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie

služieb podniku podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto
dodatkom, všeobecnými podmienkami, cenníkom. Podľa bodu 2 dodatku k zmluve, v prípade porušenia
zmluvných povinností zo strany účastníka a následnej deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.

Medzi žalovaným a pôvodným veriteľom bol k zmluve o pripojení dňa 14.11.2011 uzatvorený ďalší
dodatok, predmetom ktorého odpredaj koncového zariadenia zn. HTC Wildfire S Grey za kúpnu cenu
1,- euro. V zmysle tohto dodatku bola medzi účastníkmi dojednaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur
a dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov. Podľa bodu 1 písm. a) a b) dodatku k zmluve, jeho
predmetom bola aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke č. 1 tohto dodatku a to vo vzťahu k

SIM karte uvedenej v záhlaví tohto dodatku. Účastník sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zariadenie
a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so
zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými podmienkami, cenníkom. Podľa bodu 2 dodatku k zmluve, v
prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka a následnej deaktivácie služby je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.

Pôvodný veriteľ vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. 7300880030 vo výške 4,84 eur
splatnú dňa 09.02.2013, faktúru č. 7301988875 vo výške 29,99 eur splatnú dňa 09.02.2013, faktúru č.
7303116871 vo výške 34,98 eur splatnú dňa 09.04.2013 v rámci ktorej vyúčtoval aj nárok na zaplatenie
poplatku za upomienku vo výške 4,99 eur, faktúru č. 7304244620 vo výške 54,78 eur splatnú dňa

09.05.2013 v rámci ktorej vyúčtoval aj nárok na zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 4,99 eur a
poplatku za obmedzenie služby vo výške 19,80 eur, faktúru č. 7305381072 vo výške 48,79 eur splatnú
dňa 09.06.2013 v rámci ktorej vyúčtoval aj nárok na zaplatenie poplatku za prerušenie služby vo výške
19,80 eur a faktúru č. 7401051330 vo výške 331,94 eur ktorou vyúčtoval zmluvnú pokutu.

Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 20.11.2014 zmluvu o postúpení
pohľadávok, pričom z príloh k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že na žalobcu bola postúpená
aj pohľadávka žalovaného z predložených faktúr.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 20.11.2014, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Žalobca pokusom o zmier zo dňa 01.02.2016 žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej
výške 734,73 eur a to najneskôr do dňa 04.02.2016.Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia

alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o pripojení a dodatku (ďalej len „zákon“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o
pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve

o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu
možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Ako vyplýva z ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10, Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti

súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keďoprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným
bola dňa 22.01.2010 uzavretá podľa ust. § 43 a nasl. Zákona o elektronických komunikáciách, zmluva
o pripojení s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny
predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry

Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občianskyzákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa ( zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. ), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS

zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný neuhradil faktúry za
služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške 123,80 eur. Povinnosti právneho
predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému telek. služby zodpovedá povinnosť žalovaného riadne

a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, na žalobcu
a tým je daná jeho aktívna legitimácia.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., v znení novely č. 102/2014 účinnej od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb
na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej

praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich
nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho
voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z
úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.

Súd teda v súlade s platnou právnou úpravou ex offo skúmal, či nárok žalobcu voči žalovanému
uplatnený v tomto konaní, nie je premlčaný.

Faktúrou č. 7300880030 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške
4,84 eur, pričom faktúra bola splatná dňa 09.02.2013. Premlčacia doba začala plynúť dňom 10.02.2013

a uplynula dňa 10.02.2016. Žaloba bola v danej právnej veci podaná na tunajšom súde dňa 07.03.2016,
teda nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4,84 eur je premlčaný. Súd preto žalobu pokiaľ sa jedná o nárok
na zaplatenie ceny služieb vo výške 4,84 eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel k

záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v sume 118,96 eur je dôvodný a preto
žalobe v tejto časti vyhovel.Žalovaného súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 29,99 eur od 10.03.2013, zo sumy 29,99 eur od 10.04.2013, vo výške 8,50 % zo sumy
29,99 eur od 10.05.2013 do zaplatenia a zo sumy 28,99 eur od 10.06.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa

nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bola cela poskytnutých služieb vyúčtovaná.
Ku dňom omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 % p.a. a
0,50 %, úrok z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavuje
výšku 8,75 % ročne a 8,50 % ročne.

Jednotlivými vyššie uvedenými faktúrami pôvodný veriteľ okrem nároku na cenu poskytnutých služieb
vyúčtoval aj nárok na zaplatenie poplatkov za obmedzenie a prerušenie pre neplatenie vo výške 2 x
19,80 eur a nárok na poplatok za upomienku vo výške 2 x 4,99 eur, ktoré boli pôvodným veriteľom
voči žalovanému uplatnené v zmysle cenníka pôvodného veriteľa.

V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je
povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné

bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané).
Vyššie uvedené poplatky boli uplatnené voči žalovanému v zmysle cenníka služieb, ktorý podľa zmluvy

bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd mal za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatkov z dôvodu
neplatenia zo strany účastníka - žalovaného, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, najmä ak vezmeme do úvahy, že Cenník ako súčasť zmluvy ako aj samotná
zmluva boli vyhotovené pôvodným veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom služieb, bez možnosti

žalovaného privodiť ich zmenu, ktorý tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu,
musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátane určenia poplatkov
za jednotlivé služby, ale aj poplatky sankčného charakteru. Takéto dojednanie poplatkov zároveň nie je
možné považovať ani za individuálne dohodnuté a preto súd žalobu v časti vyššie uplatnených poplatkov
s prísl. považoval za nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol.

Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur.

Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,
ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť

určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
lensúčasťousamotnejspotrebiteľskejzmluvy,tedalistiny,naktorejspotrebiteľpripájasvojpodpis.(nález
Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)

V danej právnej veci si navrhovateľ teda uplatňuje aj nárok z titulu zmluvnej pokuty, pričom sa jedná
o dojednanie, ktoré bolo viacerými rozhodnutia súdov vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku
(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5C/11/2015, Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
3C/272/2014, 17C/266/2014, Okresného súdu Komárno sp. zn. 8C/204/2012).

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.Citované ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským

štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.

Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (čl. 7 ods. 1 smernice).

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 smernice). Citované ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých
rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať ( rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/91/2011 ).

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je neplatná,
jedná sa o absolútnu neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenie z takejto

zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom, ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Súd
je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a to aj z takej, ktorú už skôr judikoval. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky
v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva, ak existuje

zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

S ohľadom na vyššie uvedené nárok uplatnený žalobcom z titulu zmluvnej pokuty nemožno priznať,

nakoľko sa jedná o nárok z absolútne neplatnej neprijateľnej podmienky určenej súdom.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/193 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 386,36 eur s prísl. zamietol a žalobe čo do
sumy 118,96 eur s príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný
žalovaný. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca.Vpredmetnejvecimalžalobcaúspechvrozsahu23,50%ažalovanývrozsahu 76,50%.Poodpočítaní
úspechu žalobcu od úspechu žalovaného (76,50 % - 23,50 %), žalovanému vznikol nárok na priznanie

náhrady trov konania v rozsahu 53 % z jeho celkových priznaných trov konania. Nakoľko si žalovaný
nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu mu žiaden nárok nevyplýva, súd rozhodol tak,
že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.