Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sdo/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614219988
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7614219988.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. L. Z., bytom R., proti odporcovi:
Mestský úrad Gelnica, so sídlom Banícke námestie 4, Gelnica, zastúpený JUDr. Monika Meňhertová,
advokátka, Floriánska 16, Košice, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánom verejnej
správy a o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. mája 2015,
č. k. 6S/11/2015 - 52, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní z a s t a v u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) uznesením zo dňa 14. mája 2015, č.k. 6S/11/2015 - 52,
zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 250v ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O.s.p.“) o návrhu navrhovateľa, ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia o splnení
podmienok pre zaradenie do výberového konania v zmysle zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce
vo verejnom záujme, ktorý návrh krajský súd posúdil ako návrh na začatie konania o ochrane pred
nezákonným zásahom orgánom verejnej správy - odporcu.

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu navrhovateľ podal dovolanie. Posudzujúc podanie

dovolania navrhovateľa v zmysle § 246c ods.1 v spojení s § 41 ods.2 O.s.p. navrhovateľ žiadal, aby
dovolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch dovolania navrhovateľ poukazom na skutkový stav v danej veci vytýkal krajskému
súdu, že sa náležite vecou nezaoberal, že vo veci nevykonal v súčinnosti s navrhovateľom žiadne
dôkazy a neskúmal, či odporca postupoval pri výberovom konaní v súlade so zákonom. Namietal, že

dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu sú nedostatočne podložené
a nepravdivé, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu a bez riadneho právneho
odôvodnenia. Dôvodil, že napadnuté uznesenie krajského súdu trpí nedostatkom dôvodov, a preto je
nepreskúmateľné. Tvrdil, že postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pre súdom, čo je
dôvod pre podanie dovolania podľa § 241 ods. 2, O.s.p. v spojení s § 237 O.s.p. V doplnení dovolania
navrhovateľ zdôraznil, že postupom odporcu ako aj súdu boli porušené jeho práva garantované Ústavou

SR.

Odporca k dovolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní dovolania navrhovateľa dospel k záveru, že konanie
o tomto dovolaní je potrebné zastaviť.Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa.

Opravný prostriedok je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku prípustný len vtedy,
ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.).

Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravuje konanie o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy (§ 250v O.s.p.), pričom v súlade s ustanovením § 250v ods. 8 O.s.p.

sa na toto konanie použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku,
primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa § 250v ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Postup súdu a rozhodovanie vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánom verejnej správy

je v ustanovení § 250v O.s.p. upravené ako celok a je konaním jednoinštačným. Ustanovenie § 250v
ods. 7 O.s.p. prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku v konaní o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy celkom vylučuje.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho

poriadku.VychádzajúcscitovanejprávnejúpravyObčianskehosúdnehoporiadkuvyplýva,žedovolaním
možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Zo žiadneho
ustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo nevyplýva
prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu súdu v správnom súdnictve a teda ani v konaní o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku (§ 250v O.s.p.).

Zo skutkových okolností danej veci je zrejmé, že v danom prípade navrhovateľ podal dovolanie proti
napadnutému uzneseniu krajského súdu, proti ktorému zákonodarca nepripúšťa opravný prostriedok.
Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vo veciach správneho súdnictva a teda

ani v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy Najvyšší súd Slovenskej
republiky nie je súdom dovolacím.

Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako
súd dovolací nemá právomoc konať, z ktorých dôvodov neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho

konania v danej veci pred najvyšším súdom.

Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 246c
O.s.p. konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

Uvedený právny záver rešpektuje aj dnes už konštantná judikatúra Ústavného súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom
súdnictve neprípustné“ (k tomu pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
87/09 a sp. zn. IV. ÚS 208/08). Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho
konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to,

že: „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú
čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné
právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne
súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola

verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. V danej súvislosti nesmie
byť mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom
procesnom kódexe“ (k tomu pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
208/08 - www.concourt.sk).

O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c
O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u
žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.