Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200520
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2013200520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr.

Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: K. L., bytom Q., proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporkyne zo dňa 01.07.2013 č. XXX XXX XXXX X, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Trnave č.k. 44Sd/81/2013-20 zo dňa 2. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sd/81/2013-20 zo dňa 2.
decembra 2013 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.07.2013 z
r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.07.2013, ktorým bola navrhovateľovi podľa § 65 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietnutá žiadosť
o priznanie starobného dôchodku. Zároveň nebola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa stotožnil so stanoviskom odporkyne, podľa ktorého

starobný dôchodok ktorý bol navrhovateľovi priznaný sa považuje za výsluhový dôchodok, pričom
naďalej je starobným dôchodkom a jeho vyplácanie vylučuje vznik nároku na starobný dôchodok podľa §
65 zákona. Krajský súd sa taktiež stotožnil s názorom odporkyne, že nakoľko u navrhovateľa sa jedná o
osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok ako príslušníkovi zboru nápravnej výchovy, je príslušné na
hodnotenie dôb jeho dôchodkového poistenia Ministerstvo spravodlivosti, Generálne riaditeľstvo Zboru
väzenskej a justičnej stráže, ktoré je povinné zhodnotiť všetky obdobia dôchodkového poistenia získané
v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ako aj všetky obdobia získané vo všeobecnom systéme

sociálneho zabezpečenia. V zmysle zákona č. 100/1988 Zb. sa na obdobie pred dosiahnutím 18. roku
veku neprihliada.

Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým namietal závery krajského súdu. Nesúhlasil
ani s názorom odporkyne, že nie je príslušná rozhodovať o nároku navrhovateľa, pretože sa mu
vypláca dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľ požadoval preskúmať
rozhodovanieoobdobíod02.07.1956do16.12.1961,kedynebolpríslušníkomzborunápravnejvýchovy.

Namietal, že odporkyňa používa na podporu judikát NS SR, ktorý sa týka vojakov ozbrojených síl, nie
príslušníkov zboru nápravnej výchovy. Žiadal preto, aby odvolací súd vec zrušil a vrátil odporkyni na
nové konanie a prikázal jej, aby postúpila vec GR ZVJS a toto aby začalo konať a nanovo posúdilo
predmetné obdobie a rozhodlo o nároku na dôchodkovú dávku.Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody uvedené navrhovateľom
v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a

justičnej stráže Slovenskej republiky č. GR ZVJS-11750/30-97 zo dňa 12.09.1997 vyplýva, že mu bol
od 01.01.1997 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z rozsudkov NSSR vyplýva, že starobný dôchodok priznaný
podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení naďalej patrí ako starobný dôchodok podľa
zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 z.z. sa iba považuje, a to

najmä na účely valorizácie takéhoto dôchodku podľa ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
a na účely výplaty z osobitného systému sociálneho poistenia policajtov a vojakov. Vznik nároku na
starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Z.z. vylučuje možnosť vzniku nároku
na starobný dôchodok aj podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 555/2007 Z.z. Podľa názoru odporkyne súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na

základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia
odporkyne. Navrhovala preto, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez

nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z.) dospel k záveru, že krajského súdu je potrebné zmeniť a rozhodnutia odporkyne zrušiť. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 25. mája 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť
dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ je od 01.01.1997 poberateľom starobného dôchodku,
priznaného mu rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS 11750/30-97 z 12.09.1997 podľa
§ 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia k rozhodnutiu Generálneho riaditeľstva Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky č. GR ZVJS-11750/30-97 z 12.09.1997, ktorým bol
navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., vyplýva, že
mu boli započítané doby od 05.07.1958 do 31.08.1959, od 01.09.1959 do 15.12.1961, od 28.12.1961 do
31.05.1971, od 14.06.1971 do 30.09.1976, od 01.10.1986 do 31.12.1985, od 01.01.1986 do 31.10.1990,

od 01.11.1990 do 04.07.1997, od 05.07.1997 do 31.08.1997. Boli teda zohľadnené všetky obdobia od
dosiahnutia plnoletosti navrhovateľa do doby priznania starobného dôchodku.

Týmto orgánom bol starobný dôchodok aj vyplácaný. Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorý v § 125 ods. 1 uviedol, že za určených podmienok sa starobné dôchodky považujú za výsluhové
dôchodky podľa tohto zákona.

Nie je sporné, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona 100/1988 Zb., tento
starobný dôchodok mu naďalej patrí a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba

považuje. Výsluhový dôchodok podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z. mu priznaný nebol, ani
mu naň nevznikol nárok. Keďže navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1.
januárom 2005 a starobný dôchodok mu aj bol od 01.01.1997 priznaný, ustanovenie § 273 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z. z. sa na neho nevzťahuje.

Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje
možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Takýto
záver vyplýva z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, napríklad aj z rozhodnutia, ktoré bolo vydané v
obdobnejvecisp.zn.9So/129/2010zdňa24.11.2011aodktoréhonemáodvolacísúddôvodsaodkloniť.
Vyplýva z neho aj to, že žiadosť o starobný dôchodok podľa § 65 zákona bolo možné posúdiť iba ako

žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku, k čomu nie je daná právomoc odporkyne, ktorá nerozhodovala
o priznaní starobného dôchodku a tento dôchodok navrhovateľovi ani nevypláca, preto na rozhodnutie o
žiadosti navrhovateľa z 20.mája 2013 je daná právomoc útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho
zboru väzenskej a justičnej stráže.Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu (ako aj odporkyne) o
nedostatku právomoci odporkyne o tejto žiadosti rozhodnúť a že správne táto patrí príslušnému orgánu

v súlade s § 142 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. v danom prípade Generálnemu
zboru väzenskej a justičnej stráže.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiaustanoveniaprávnychpredpisovodporkyňaniejeoprávnená
(a ani nemala) v danom prípade o žiadosti o starobný dôchodok rozhodnúť. Táto právomoc, vrátane

posúdenia nároku na hodnotenie všetkých získaných období poistenia pokiaľ sa navrhovateľ domnieva,
že mu niektoré obdobia vo všeobecnom systéme neboli správne a úplne zhodnotené prislúchajú
príslušnému generálnemu riaditeľstvu zboru väzenskej a justičnej správy, ktorá mu dôchodok priznala
a naďalej vypláca.

Keďže zákon č. 461/2003 Z.z. neupravuje postup odporkyne v prípade, ak nie je kompetentná na

rozhodnutie, v takom prípade musí odporkyňa postupovať podľa všeobecného predpisu o správnom
konaní (§ 20 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok).

Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za nesúladné so zákonom a preto
§ 250ja ods. 3 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. rozsudok krajského

súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 5 O.s.p.). Z
dôvodu nedostatku právomoci o žiadosti rozhodnúť postúpi žiadosť navrhovateľa v súlade s § 20 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov na rozhodnutie príslušnému orgánu

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (§ 142 ods. 4 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods.1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.