Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 23, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/156/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210958
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114210958.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci navrhovateľa: W. R.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX V., proti odporkyni: W. R., bytom W. XX, XXX XX V., o zrušenie
príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

I. Počnúc dňom 01.04.2014 zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni určenú rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 9C/97/2013-26 zo dňa 30.12.2013.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 14.04.2014 sa žalobca domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k žalovanej,
a to s účinnosťou od dňa 01.12.2013.
V návrhu uviedol, že pracoval v zahraničí. Dňa 24.11.2013 jeho pracovná zmluva skončila s prísľubom,
že dňa 06.01.2014 sa obnoví. Pri takejto situácii žalobca súhlasil s prispievaním na výživu žalovanej
sumou vo výške 200 € mesačne. Situácia sa však zmenila a pracovná zmluva sa pre nedostatok
práce neobnovila. Žalobca je od 24.11.2013 nezamestnaný, a preto nebol finančne schopný rozsudok
Okresného súdu Prešov nižšie uvedený dodržiavať. Má za to, že odporkyňa je schopná sama sa živiť a

navrhovateľ nie je momentálne v situácii, že by jej mohol prispievať na jej výživu.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 04.02.2016. V tomto podaní
rozpísala svoje majetkové pomery, vrátane nákladov na živobytie a splácania jednotlivých pôžičiek.
Uviedla, že jej príjem nestačí ani na zaplatenie nevyhnutných výdavkov a teda má za to, že rozsudok
týkajúci sa povinnosti žalobcu prispievať jej na výživu by mal zostať nedotknutý. Súdu predložila
potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2015, kde výška jej zdaniteľného príjmu bola 4 332 €.

Zároveň súdu predložila potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených za obdobie od 01.01.2013 do
31.12.2015 a rovnako aj príjmové pokladničné doklady týkajúce sa platieb súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému ako aj platobné doklady SIPO týkajúce sa úhrady platieb spojených s užívaním bytu.
Ďalej súdu predložila poštové platobné poukážky týkajúce sa platenia rôznych úhrad, či už súdnemu
exekútorovi alebo spoločnostiam O2 Slovakia alebo EOS KSI Slovensko.

Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 23.05.2016 v neprítomnosti žalovanej. Žalovaná v

deň pojednávania, teda dňa 23.05.2016 telefonicky kontaktovala kanceláriu 9C, že sa nemôže zúčastniť
pojednávania, pretože je PN z dôvodu, že včera mala tetanický záchvat. PN mala doložiť dodatočne.
Súd vo veci konal a rozhodoval v neprítomnosti žalovanej postupujúc podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
(Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví napojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.), nakoľko vo veci mal
potrebné podklady na rozhodnutie.

Zároveň čo sa týka návrhu odporkyne, resp. jej ospravedlnenia v úradnom zázname nie je uvedené,
žeby táto žiadala o odročenie pojednávania a naviac odročiť pojednávanie zo zdravotných dôvodov
možno iba preukázaním skutočností uvedených v § 119 O.s.p.

Podľa § 119 O.s.p.

(1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
(2) Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie
pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol
dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať.
Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.
(3) Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka

alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Pri žiadosti o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, prípadne o odročenie pojednávania, (ktorá

v tomto prípade daná nebola), môže súd vychádzať iba zo skutočností, ktoré v čase rozhodnutia o
ďalšom procesnom postupe má k dispozícii. Súd v čase pojednávania nemal k dispozícii žiadne lekárske
potvrdenie týkajúce sa žalovanej a tá doklad o PN nedoložila ani dodatočne.

Predmetom konania je zrušenie rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C/97/2013-26 zo dňa

30.12.2013, ktorým bola v tomto konaní navrhovateľovi uložená povinnosť prispievať na výživu
odporkyne sumou 200 € mesačne počnúc dňom 22.10.2013.
Tento rozsudok bol vydaný na základe súhlasného prejavu terajšieho navrhovateľa s návrhom podaným
jeho bývalou manželkou, kde navrhovateľ na č.l. 22 spisu urobil podanie doručené súdu dňa 06.12.2013,
ktorým uviedol, že súhlasí s návrhom na príspevok vo výške 200 € mesačne. Zároveň do spisu doložil

pracovnú zmluvu, podľa ktorej mal vo Švajčiarsku zarábať 4 344 švajčiarskych frankov.
Súd teda pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 9C/97/2013 vychádzal z toho skutkového základu, že terajší
žalobca je zamestnaný vo Švajčiarsku, má príjem 4 344 švajčiarskych frankov brutto a zároveň, že s
poskytovaním príspevku na výživu rozvedenej manželky súhlasí.

V teraz prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie listinami predloženými navrhovateľom a zistil,
že tento bol dňa 31.03.2014 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zároveň z čestného
vyhlásenia (č.l. 3) zistil, že v čase od 25.11.2013 do 12.01.2014 bol navrhovateľ dobrovoľne
nezamestnaný.
Navrhovateľ ďalej súdu predložil dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 10.01.2014, ktorou mal vykonávať

prácu u Petra Chovanca v rozsahu max. 10 hodín týždenne. Predložil taktiež potvrdenie o odmene za
zárobkovú činnosť u tohto podnikateľa s tým, že za mesiac február 2014 obdŕžal čistú mzdu - 71,02 €,
za mesiac marec obdŕžal čistú mzdu vo výške - 35,51 €.
Z potvrdenia úradu práce (č. l. 41) bolo zistené, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie od 31.03.2014 do 11.05.2014 a bol vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom.

Prostredníctvom Slovenského veľvyslanectva vo Švajčiarsku (č. l. 71) súd zistil, že navrhovateľ vo
švajčiarskej firme, od ktorej predložil pracovnú zmluvu pracoval cca len 2 mesiace. Následne sa
pracovný vzťah neobnovil.
Navrhovateľ súdu taktiež predložil
- výpis z účtu, kde zaznamenal jednotlivé platby týkajúce sa jeho životných nákladov,

- daňové priznanie za rok 2015, z ktorého vyplýva základ dane vo výške 3198,91 €,
- potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2014, kde základ dane je 0,
- inventarizáciu pohľadávok, podľa ktorých za rok 2016 má neuhradené pohľadávky vo výške 1 100 €,- príjmové pokladničné doklady o platbách v súvislosti s jeho podnikaním a rovnako predložil súdu
vkladové lístky o vkladoch na účet,
- potvrdenie Okresného úradu Prešov o pozastavení prevádzkovania živnosti na čas od 24.03.2016 do

24.03.2019,
- doklad o zaplatení výživného za február 2016 do vlastných rúk syna Q. R. vo výške 180 €.

Vo výpovedi ďalej uviedol, že v súčasnosti žije v podnájme, kde platí mesačne 270 € a platí tiež výživné
na syna vo výške 180 € mesačne. To je spolu 450 €. Zarobí zhruba 700-800 € mesačne, takže nevidí

dôvod, aby zo svojho platu ešte prispieval na výživu odporkyne. Ďalej uviedol, že odporkyňa v podstate
už malé deti nemá. Čo sa týka mladšieho syna, na ktorého platí výživné, tento býva u priateľky, preto
výživnézasielapriamojemu.Poukázalnato,žeporozvodemanželstva,mestskýbytzanechalmanželke
s celým vybavením a odišiel iba so svojimi osobnými vecami.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine - Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 72 ods.1 zákona o rodine - Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov.

Vzhľadomnato,žeurčenievýživnéhojeurčenieplatiebajdobudúcnosti,pričomsúdmôževychádzaťpri
svojom rozhodovaní iba zo skutočností známych mu najneskôr ku dňu vyhlásenia rozsudku, umožňuje
zákon o rodine súdne rozhodnutia týkajúce sa výživného zmeniť, ak sa zmenia pomery oproti pomerom,

ktoré tu boli v čase pôvodného rozhodnutia.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť, je teda zmena
pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia

rozsudku. Zároveň je však potrebné vyhnúť sa tomu, aby novým rozsudkom nebol reparovaný iba
rozsudok predchádzajúci bez toho, aby došlo k zmene pomerov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného treba teda porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného
tak v čase skoršieho ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov
dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane

povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takouto zmenou predovšetkým strata zamestnania, dlhodobá PN, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod..
Zmena výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
V prejednávanej veci je pre súd podstatné to, že pri svojom rozhodovaní o určení príspevku na výživu

rozvedeného manžela vychádzal zo zisteného skutkového stavu takého, že žalobca je zamestnaný vo
Švajčiarsku a s platením výživného súhlasí. Pravdou však je, to čo vyšlo najavo v konaní o zrušení
vyživovacej povinnosti, že už v čase pôvodného rozhodovania navrhovateľ vo Švajčiarsku nepracoval,
avšakdomnievalsa,žekobnoveniupracovnéhopomerudôjdeazatýchtopodmienoksúhlasilsplatením
výživného vo výške 200 €.

Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že k splneniu predpokladu žalobcu nedošlo. Treba teda
vychádzať z toho, že tu došlo k podstatnej zmene okolností.
Pokiaľ pri prvotnom rozhodovaní súd vychádzal z toho, že žalobca pracuje vo Švajčiarsku, v tomto
konaní bolo preukázané, že
- žalobca vo Švajčiarsku nepracuje,

- vykonával činnosť na základe dohody o výkone práce, kde jeho príjem bol minimálny,
- vykonával živnosť, ktorú pozastavil, pričom aj príjem z jeho živnosti bol minimálny,
- v súčasnosti vykonáva prácu, pri ktorej jeho príjem nie je žiadnym spôsobom nadštandardný.

Súd teda musel opätovne preveriť, či sú tu dané podmienky, pre ktoré možno zotrvať na jeho povinnosti

platenia výživného v prospech bývalej manželky.
Ustanovenie § 72 zákona o rodine uvádza, že podmienkou priznania a trvania vyživovacej povinnosti je
to, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť.V prejednávanej veci bolo preukázané, že odporkyňa ako rozvedená manželka je schopná sa
samostatne živiť, a to tým, že vykonáva prácu v pracovnom pomere. To, že v konečnom dôsledku jej
príjemnestačínaúhraduvšetkýchjejnevyhnutnýchaleboštandardnýchvýdavkov,jedanévýškoumzdy,

ktorú poberá. Výškou mzdy, a teda jej nepoberaním v sume postačujúcej na úhradu životných nákladov
odporkyne nie je splnená podmienka toho, že nie je schopná sama sa živiť.

Navrhovateľ požadoval zrušenie vyživovacej povinnosti od 01.12.2013, teda ešte pred nadobudnutím
právoplatnosti rozsudku, ktorým mu vyživovacia povinnosť bola uložená.

Rozsudkom OS Prešov č.k. 9C/97/2013 - 26 bola navrhovateľovi uložená vyživovacia povinnosť od dňa
22.10.2013, pričom rozsudok sa stal právoplatným dňa 27.03.2014.

Súd zrušil vyživovaciu povinnosť od dňa 01.04.2014, pretože vyživovaciu povinnosť nemohol zrušiť pred
dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým ju uložil, keďže by to spôsobovalo práve neprípustné reparovanie
predchádzajúceho rozsudku a prenesenie teraz zisteného skutkového stavu, ktorý síce existoval v čase

pôvodného rozhodnutia ale v tom čase známy nebol, do konania terajšieho.

Súd má teda za to, že je v súlade s § 78 zákona o rodine ako aj § 72 zákona o rodine a vôbec
so spravodlivosťou samotnou, aby napriek osobitným okolnostiam prípadu bola vyživovacia povinnosť
žalobcu voči žalovanej zrušená, keďže pre jej ďalšie trvanie nie sú splnené podmienky.

Vzhľadom na predmet konania rozhodol súd tak, že žiadny z účastníkov, z ktorých mal každý čiastočný
úspech nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods.2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2

vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.