Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/69/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807202174
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7807202174.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne L. H.L., nar.

XX. XX. XXXX., bytom A. XX, S., právne zastúpenej JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou so sídlom v
Rožňave, Akademika Hronca 9, proti žalovaným 1/ Správa ciest Košického samosprávneho kraja, Nám.
Maratónu mieru 1, Košice, IČO: 35 555 777, 2/ Košický samosprávny kraj, Nám. Maratónu mieru 1,
Košice, IČO: 35 541 016, o zaplatenie 2.442,21 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobkyni 665,81 Eur so 6 % úrokom z omeškania od
10. 02. 2007 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za rok 2006 a 249,66 Eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 2010 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia

za obdobie od 04. 02. 2009 do 30. 06. 2009, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade o zaplatenie 665,81 Eur so 6 % úrokom z omeškania od 10.
02. 2007 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za rok 2006 a 249,66 Eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 2010 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 04. 02. 2009 do 30. 06. 2009 z a m i e t a.

Súd konanie o zaplatenie 238,32 Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za
rok 2006 a konanie o zaplatenie 113,88 Eur s príslušenstvom za obdobie od 04. 02. 2009 do 30. 06.
2009 z a s t a v u j e.

Súd konanie o nároku žalobkyne na náhradu za vecné bremeno vzniknuté zo zákona za obdobie od 01.
07. 2009 do 31. 12. 2010 v y l u č u j e na samostatné konanie.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia za rok 2006 v sume
76.640,- Sk s ročným 6 % úrokom z omeškania od 09. 02. 2007 do zaplatenia a náhrady trov konania
od žalovanej v 1. rade. Poukázala na to, že je výlučnou vlastníčkou pozemku v k.ú. S., parcely č.
XXXX/X zastavanej plochy (cesty) s výmerou 958 m2 vytvorenej odčlenením od parcely číslo XXXX/
X záhrady, evidovanej na LV č. XXXX na základe geometrického plánu číslo XXX/XXXX zo dňa 27.
11. 2002 vyhotoveného GEOPLÁN-om S., Š. XXX. Na uvedenom pozemku bola približne v roku 1971
postavená stavba - cesta II. triedy, označená O.. Vlastníkom tejto cesty je Košický samosprávny kraj

a správcom cesty je žalovaná, ktorej bola cesta odovzdaná do správy zmluvou o výkone správy
č. SN 5/2006. Žalobkyňa sa snažila predmetný pozemok majetko-právne vysporiadať v minulosti
odpredajom pre právneho predchodcu žalovanej aj pre Košický samosprávny kraj, ktorí jej návrh
neprijali. Naposledy prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvala vlastníka cesty na vydaniebezdôvodného obohatenia za obdobie roka 2006 vo výške obvyklého nájomného t.j. 80,- Sk za m2
zastavanej plochy v lehote do 09. 02. 2007. Vlastník Košický samosprávny kraj postúpil jej žiadosť
žalovanej, ktorá na výzvu nereagovala. Uviedla, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava,

sp. zn. 10C/106/2006 bol Košický samosprávny kraj zaviazaný zaplatiť žalobkyni 95.800,- Sk titulom
bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania predmetného pozemku za obdobie od 01. 01. 2004 do
31. 12. 2005. Podľa vyhotoveného geometrického plánu žalovaná užíva bez právneho dôvodu 958
m2 zastavaného pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Podľa prieskumu v regióne je obvyklé nájomné u
zastavaných pozemkov 50,- Sk až 80,- Sk/1m2 zastavanej plochy ročne, preto žiadala náhradu vo výške

80,- Sk za 1m2, tzn. 76.640,- Sk za obdobie od 01. 01. 2006 do 31. 12. 2006.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Rožňava sp. zn. 13Ro/68/2007 zo dňa 24.
04. 2007, proti ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom uviedla, že žalovaná nesúhlasí s výškou
bezdôvodného obohatenia ani spôsobom, na základe ktorého žalobkyňa dospela k vyčísleniu žalovanej
sumy. Potvrdila, že je správcom cesty postavenej na časti nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobkyne

a pozemok doposiaľ je právne nevysporiadaný. Vyjadrila názor, že výška bezdôvodného obohatenia
by mala zodpovedať obvyklému nájomnému s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob
jej užívania. Žalobkyňa vyčíslila výšku nároku v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 10C/106/2006 a podľa zásad pre určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom
nehnuteľností vo vlastníctve mesta vydaných Mestom S.. Žalovaná je správcom cesty druhej triedy,

ktorá slúži na verejné účely. Podotkla, že ak by horeuvedené zásady mali byť podkladom na
určenie výšky porovnateľného nájomného, Mesto S.Ž. v uvedenom dokumente v článku III. ods. 6
stanovuje za pozemky vo vlastníctve fyzických a právnických osôb zastavané parkoviskami, miestnymi
komunikáciami, chodníkmi pre peších, parkami a ihriskami vo vlastníctve Mesta S., teda ide tiež o
pozemky, na ktorých sú stavby určené na verejné účely, sadzbu 4,- Sk/m2/rok (v druhej zóne 3,20 Sk/

m2/rok). Nehnuteľnosť, za užívanie ktorej žalobkyňa žiada vydanie bezdôvodného obohatenia svojím
charakterom najviac zodpovedá kritériám uvedeným v článku III. ods. 6 zásad.

Po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
Okresný súd Rožňava žalobe vyhovel a rozsudkom zo dňa 05. 10. 2007 zaviazal žalovanú v 1. rade

k zaplateniu sumy 76.640,- Sk so 6 % ročným úrokom z omeškania od 09. 02. 2007 do zaplatenia a
uhradiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie
žalovaná v 1. rade a Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 2 Co/341/2007 zo dňa 04. 09. 2008 po
preskúmaní rozsudku súdu 1. stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok súdu 1. stupňa zmenil
tak, že zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobkyni 3.066,- Sk so 6 % ročným úrokom z omeškania od

09. 02. 2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

KrajskýsúdvKošiciachvodôvodnenírozsudkuuviedol,žesúdprvéhostupňapostupovalsprávnepokiaľ
zisťoval výšku nájomného porovnateľného pozemku, t.j. výšku obvyklého nájomného za porovnateľný
pozemok, t.j. pozemok zastavaný takou, prípadne podobnou stavbou, ako je v prípade žalobkyne. Z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že pozemok žalobkyne o výmere 958 m2 (parcela č. XXXX/X) je
zastavanou plochou - cestou, pričom v zmysle § 3d ods. 2 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách ide o cestu II. triedy, ktorá je vo vlastníctve žalovanej. Vzhľadom na to, že obaja účastníci
zhodne navrhli, aby súd prvého stupňa pri posudzovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal
zo Zásad pre určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta

vydaných Mestom S. 24. 02. 2006, správne súd prvého stupňa pri určovaní výšky obvyklého nájomného
vychádzal z uvedených zásad, nesprávne však určil výšku bezdôvodného obohatenia, pretože ju
neurčoval podľa súm vynakladaných v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností
za nájom, ktorú by žalovaná za obvyklých okolností bola povinná plniť podľa nájomnej zmluvy. V
danom prípade totiž stavba, ktorá je na pozemku žalobkyne postavená, je cestou II. triedy, preto

za obdobnú nehnuteľnosť, resp. porovnateľnú stavbu je potrebné považovať miestnu komunikáciu,
prenájom ktorej bol osobitne upravovaný v Zásadách pre určovanie výšky nájomného za nájom a
podnájom nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta v čl. 3 písm. A, bod 6 s prihliadnutím na to, že ide o
nehnuteľnosť v 2. zóne Mesta S.. V zmysle tohto článku pozemky vo vlastníctve fyzických a právnických
osôb zastavané parkoviskami, miestnymi komunikáciami, chodníkmi pre peších, parkami a ihriskami

vo vlastníctve Mesta S. sa prenajímali za cenu 4,- Sk za 1m2 na rok. V 2. zóne táto suma je znížená
o 20 %, t.j. za sumu 3,20 Sk za 1m2 za rok. Podľa článku 3 písm. A, bod 2 uvádzaných zásad,
bolo možné postupovať iba pri tých trvalých stavbách, ktoré nie sú osobitne upravené v nasledujúcich
častiach. Bod 6 totiž je potrebné považovať za osobitnú úpravu vo vzťahu k bodu 2, ktorá je všeobecnouúpravou. Vo všeobecnosti platí zásada, že podľa všeobecnej zásady sa postupuje iba v prípade, ak nie je
osobitná úprava, pretože osobitná úprava má prednosť pred všeobecnou. V danom prípade ako už bolo
vyššie konštatované, v zásadách pre určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom nehnuteľnosti

vo vlastníctve mesta, charakter stavby postavenej na pozemku žalobkyne - cesta II. triedy, najbližšie
zodpovedá charakteru miestnej komunikácie upravenej už v spomínanom bode 6 ako osobitnej úpravy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobkyni sumu 3.066,- Sk, zodpovedajúcu výške nájomného 3,20 Sk za 1m2 na rok. Zároveň

žalovanú zaviazal zaplatiť úrok z omeškania tak, ako ho požadovala žalobkyňa vo výške 6 % ročne,
pretože v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., § 3, by výška úrokov
z omeškania mala predstavovať dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska
platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. k 09. 02. 2007. V danom prípade výška
diskontnej sadzby bola určená na 4,50 %, dvojnásobok predstavuje 9 %, preto by žalobkyňa mala nárok
na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Keďže však sa domáhala úroku iba vo výške 6 % ročne,

patrí jej aj takýto úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti odvolací súd považoval žalobu za nedôvodnú,
preto ju zamietol.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podala žalobkyňa dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 13. 11. 2009 sp. zn. 5Cdo/8/2009 dovolanie v časti, ktorou bola žalovanej

uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.066,- Sk (101,77 Eur) spolu s úrokom z omeškania odmietol a
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 04. 09. 2008 sp. zn. 2Co/341/2007 v časti, ktorou bola žaloba
zamietnutá a v časti o trovách konania a rozsudok Okresného súdu Rožňava z 05. októbra 2007 sp.
zn. 9C/108/2007 v časti výroku, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu nad
3.066,- Sk (101,77 Eur) a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení uznesenia uviedol, že z porovnania rozsudkov súdu
prvéhostupňaaodvolaciehosúdujezrejmé,žeodvolacísúd,ikeďvovýrokusvojhorozhodnutiauviedol,
že mení rozsudok súdu prvého stupňa, v skutočnosti ho v časti, ktorou žalovanej bola uložená povinnosť

zaplatiťžalobkynisumu3.066,-Sk,potvrdilazmenilhoibavčastitýkajúcejsabezdôvodnéhoobohatenia
v rozsahu nad sumu 3.066,- Sk tak, že v tejto časti žalobu zamietol. Z hľadiska prípustnosti dovolania
možno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie,
ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho
svojím iným rozhodnutím o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné,

rozdielne rozhodnutie vo veci samej (R 12/1994).

Žalobkyňa podala dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu aj v časti, ktorou bolo žalovanej uložené
zaplatiť 3.066,- Sk, teda proti takej časti rozhodnutia, ktorou bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v
skutočnosti potvrdené.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je ale dovolanie
prípustné len vtedy, ak odvolací súd vysloví vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V
predmetnej veci odvolací súd proti potvrdzujúcej časti svojho rozhodnutia dovolanie nepripustil. Keďže

v danej veci dosiaľ dovolací súd, právnym názorom ktorého by bol odvolací súd viazaný, nerozhodol, nie
je dovolanie žalobkyne proti časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bol rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdený, prípustné ani podľa § 238 ods. 2 O.s.p. Dovolací súd plniac si svoju zákonnú povinnosť
podľa § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p. napokon nezistil ani to, že by dovolanie žalobkyne proti predmetnej
časti rozsudku odvolacieho súdu bolo prípustné podľa § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu v tejto časti totiž netrpí procesnou vadou podľa uvedených ustanovení.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne smerujúce proti časti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.066,-
Sk, nie je prípustné a preto ho podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v

predmetnej časti odmietol. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania potom sa už nezaoberal
vecnou správnosťou tejto časti rozsudku odvolacieho súdu.Žalobkyňa napadla svojím dovolaním rozsudok odvolacieho súdu aj v časti týkajúcej sa bezdôvodného
obohatenia nad sumu 3.066,- Sk. Najvyšší súd konštatoval, že jej dovolanie proti tejto časti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p., a je aj dôvodné, keďže rozsudok odvolacieho

súdu spočíva v tejto časti na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uviedol, že v konaní na súdoch nižších stupňov nebolo medzi
účastníkmi sporné, že pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bol po určitý čas užívaný žalovanou
bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, že by jej za to bola platená náhrada. V dôsledku toho došlo

na jej úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v získaní majetkovej hodnoty subjektom,
ktorý pozemky užíval bez poskytovania náhrady. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí
sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by
sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané
plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania
pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu.

Súd prvého stupňa i odvolací súd pri určovaní výšky náhrady žalobkyni vychádzali zo Zásad pre určenie
výšky nájomného za prenájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta z 24. 02. 2006, schválené
Mestským zastupiteľstvom v S. (súd prvého stupňa z čl. 3, bod A, ods. 2 zásad a odvolací súd z čl. 3,
písm. A, ods. 6 zásad). Takýto postup súdov nie je správny.

Zásady pre určenie výšky nájomného za prenájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta
z 24. 02. 2006 určujú podmienky a pravidlá určenia nájomného pri nájme nehnuteľného majetku,
ktorý mesto dočasne nepotrebuje, ako aj nehnuteľného majetku, ktorý bol daný mestom do nájmu
obchodnej spoločnosti, ktorá ho dáva do podnájmu (čl. 1 zásad). V čl. 3 písm. A, ods. 1/ až 5/

zásad sú ustanovené sadzby nájomného („cena za prenájom“) pevnými sumami; pri trvalých stavbách
využívaných na podnikateľské účely o sadzbe nájomného rozhoduje primátor mesta po prerokovaní
v mestskej rade. V ods. 6/ predmetného článku, v rozpore s rozsahom platnosti vymedzeným v čl.
1 zásad (úprava nájomného pri nájme a podnájme nehnuteľností vo vlastníctve mesta), je upravená
sadzba nájomného za užívanie pozemku vo vlastníctve fyzických osôb a právnických osôb zastavané

parkoviskami,miestnymikomunikáciami,chodníkmiprepeších,parkamiaihriskamivovlastníctveMesta
S..

Podľa dovolacieho súdu predmetné zásady nebolo možné použiť pre stanovenie prospechu získaného
žalovanou pri užívaní pozemku žalobkyne, v prvom rade už z toho jednoduchého dôvodu, že predmetom

ich úpravy je celkom iná situácia (určenie nájomného pri nájme nehnuteľností vo vlastníctve mesta).
Spôsob, akým zásady určujú „cenu za prenájom“ je popritom aj v príkrom rozpore so zásadami,
podľa ktorých sa určuje rozsah bezdôvodného obohatenia získaného užívaním pozemku bez právneho
dôvodu.

Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou,
rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom (takýmto prepisom nie sú Zásady pre
určenie výšky nájomného za prenájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta z 24. 02. 2006),
je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase
za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh

právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá;
najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného,
ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
Obvyklé nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať
ajzvýškynáhradvinýchprípadoch;vtakomprípadealeskutkovézisteniajepotrebnépodrobiťďalšiemu

posúdeniu z hľadiska toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom
mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosti užívať pozemok.

Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR, v záujme zisťovania trhovej ceny

nájomného pozemku zastavaných stavbami na nepodnikateľské a podnikateľské účely v S. v lokalite Š.
K., súd si vyžiadal správy od realitných kancelárii.Zo správy od spoločnosti IT - Reality s.r.o. so sídlom v S., Č. C. XX vyplýva, že ceny pozemkov sa určujú
individuálne v závislosti hlavne na ich polohu, priestorovú kontinuitu, kvalitu prostredia, mieru okolitej
vybavenosti, stavebno-technickým stavom predmetu prenájmu a jeho funkčných využitím. Nakoľko

nedisponovali bližšími informáciami o presnej polohe pozemku, predpokladaná trhová cena za nájom je
od 2,70 Eur do 4,30 Eur za 1m2 na jeden rok. Z tejto správy vyplýva, že trh s nájmom zastavaných
pozemkov nie je rozvinutý, nakoľko vo väčšine prípadov sa fakturuje len cena za nájom zastavaných
priestorov, kde majiteľ nehnuteľnosti nájom za pozemok nevyžaduje, resp. je už zahrnutý v tejto cene
a nedá sa presne určiť.

Zo správy od O.. D. Z. - Hypo-real-invest vyplýva, že trh s nájom pozemkov zastavaných stavbami
v meste S. nie je rozvinutý a z tohto dôvodu nie je možné stanoviť trhovú cenu nájmu zastavaných
pozemkov v uvedenej lokalite.

Žalovaná v 1. rade v priebehu konania na pojednávaní dňa 11. 01. 2011 vo svojom ústnom vyjadrení

namietla svoju pasívnu legitimáciu v konaní s poukazom na ustanovenia Zákona č. 446/2001 Z.z. o
majetku vyšších územných celkov z dôvodu, že žalovaná v 1. rade je správcom predmetnej miestnej
komunikácie - cesty II. triedy, koná v mene vlastníka, avšak vlastníkom je Košický samosprávny kraj a
preto tvrdila, že pasívne legitimovaným v spore je vlastník cesty - Košický samosprávny kraj. Z dôvodu
nedostatku svojej pasívnej legitimácie v spore navrhovala žalobu voči nej zamietnuť. Na námietku

žalobkyne, že svoju pasívnu legitimáciu od začiatku sporu nenamietala, ale namietla ju až v januári
2011, žalovaná v 1. rade uviedla, že túto námietku vzniesla v zmysle § 6 Zákona č. 446/2001 Z.z.,
v ktorom je definované postavenie správcu majetku samosprávneho kraja a ktoré bolo vymedzené
noveloutohtozákona.Uviedlaajto,žeod01.01.2011sazmenilaprávnaformažalovanejv1.rade,stala
sa príspevkovou organizáciou, pričom od jej zriadenia - od roku 2004 bola rozpočtovou organizáciou

až do 01. 01. 2011.

Z obsahu zriaďovacej listiny zo dňa 14. 11. 2003 súd zistil, že zriaďovateľ- Košický samosprávny kraj
zriadil organizáciu - Správu ciest Košického samosprávneho kraja so sídlom Maratónu mieru, Košice.

Podľa čl. III. ods. 2 Zriaďovacej listiny Košický samosprávny kraj podľa § 6 ods. 2 Zákona NR SR č.
446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov ku dňu 01. 01. 2004 zveril organizácii do správy
svoj majetok, ktorý nadobudol na základe Dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a
povinností zo Slovenskej správy ciest na Košický samosprávny kraj, uzavretej s Ministerstvo dopravy,
pôšt a telekomunikácii SR.

Podľa čl. III. ods. 3 citovanej zriaďovacej listiny, na organizáciu prechádzajú v plnom rozsahu všetky
práva, povinnosti, pohľadávky a záväzky Slovenskej správy ciest vyplývajúce z obchodnoprávnych,
pracovnoprávnych, občianskoprávnych a iných právnych vzťahov, ktoré sú uvedené v Dohode o
prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností zo Slovenskej správy ciest na Košický

samosprávny kraj uzavretej s Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR.

Podľa čl. III. ods. 6 citovanej zriaďovacej listiny, organizácia vystupuje v právnych vzťahoch svojim
menom a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

Na návrh žalobkyne, žalovaná v 1. rade predložila súdu Zriaďovaciu listinu príspevkovej organizácie
Košického samosprávneho kraja - Správa ciest Košického samosprávneho kraja (ďalej len Správa ciest
KSK), ktorá nadobudla účinnosť od 01. 01. 2011.

Z čl. II. bodu 2 vyššie uvedenej zriaďovacej listiny vyplýva, že Správa ciest KSK hospodári s majetkom

vo vlastníctve zriaďovateľa, ktorý je Správe ciest KSK zverený podľa Zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku
vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a Zásad hospodárenia s majetkom Košického
samosprávneho kraja na plnenie úloh v rámci predmetu jej činnosti. Vo vzťahu k iným právnickým a
fyzickým osobám vystupuje Správa ciest KSK ako správca a užívateľ zvereného majetku. Správa ciest
KSKvykonávaprávneúkonyprinadobúdaníasprávemajetkuzriaďovateľavmenezriaďovateľa.Správa

ciest KSK koná v mene zriaďovateľa pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú zvereného
majetku.Z čl. III. zriaďovacej listiny vyplýva, že Správa ciest KSK bola zriadená 01. 01. 2004 uznesením
Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja č. 2003/140 zo dňa 13. 10. 2003 ako rozpočtová
organizácia za účelom zabezpečenia správy a údržby ciest vo vlastníctve Košického samosprávneho

kraja. Uznesením Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja č. 132/2010 zo dňa 30. 08. 2010 bola
schválená zmena spôsobu financovania a právnej formy Správy ciest KSK z rozpočtovej organizácie na
príspevkovú organizáciu od 01. 01. 2011. Správa ciest KSK je zriadená na dobu neurčitú.

K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v 1. rade vznesenej na pojednávaní dňa 11. 01.

2011 sa žalobkyňa vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 08. 02. 2011 tak, že túto námietku
považuje za nedôvodnú, pretože názov žalovanej v 1. rade, jej sídlo a IČO zostali nezmenené. Od
01. 01. 2011 bola zmenená iba jej forma napojenia na rozpočet zriaďovateľa tak, že časť nákladov
pokrýva príjmami zo svojej činnosti (§ 21 ods. 2 Zákona č. 523/2004 Z.z.) a preto tak ako pri začatí
súdneho konania, aj ku dňu podania vyjadrenia vystupuje v konaní pred súdmi a inými orgánmi vo
veciach týkajúcich sa spravovaného majetku samostatne s poukazom na citované ustanovenia § 21

Zákona č. 523/2004 Z.z. a § 6 Zákona č. 446/2001 Z.z. ako aj na zriaďovacie listiny zo dňa 14. 11. 2003
a zo dňa 23. 12. 2010.

Žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 04. 02. 2011 rozšírila žalobu a navrhovala, aby
súd zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť jej finančnú náhradu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia

vo výške obvyklého nájomného za užívanie predmetného pozemku vo výške 2.924,00 Eur s úrokmi z
omeškania. Uviedla, že po preštudovaní spisu sp. zn. 6C/104/2007 Okresného súdu Rožňava, súčasťou
ktorého je znalecký posudok znalca O.. Q. týkajúci sa určenia obvyklej výšky nájomného za rok 2007,
súhlasí s výškou ročného nájomného za 1m2 pozemku vo výške 1,05 Eur /31,76 Sk/ a vychádzajúc z
takto určeného obvyklého nájomného za predmetný pozemok rozšírila žalobu. Za jednotlivé obdobia

žiadala priznať finančnú náhradu nasledovne:

1/ za obdobie od 01. 01. 2006 do 31. 12. 2006 vo výške 958 m2 x 1,05 Eur = 1.005,90 Eur s 6 %
ročným úrokom z omeškania od 09. 02. 2007 do zaplatenia,
2/za obdobie od 04. 02. 2009 do 31. 12. 2009 vo výške 958 m2 x 0,95 Eur = 912,20 Eur s ročným 9

% úrokom z omeškania od 01. 01. 2010 do zaplatenia,
3/ za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010 vo výške 1.005,90 Eur s 9 % úrokom z omeškania od
01. 01. 2011 do zaplatenia.

Následne netrvala na rozšírení žaloby o sumu 101,77 Eur, ktorá bola priznaná právoplatným súdnym

rozhodnutím žalobkyni (ohľadom ktorej sumy jej dovolanie bolo odmietnuté Najvyšším súdom SR) a
takto za rok 2006 sa domáhala zaplatenia sumy 904,13 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia,
namiesto sumy 1.005,90 Eur uvedenej v písomnom podaní, ktoré došlo súdu dňa 04. 02. 2011 a ktorým
uviedla, že rozširuje žalobu - podáva návrh na zmenu žaloby.

Žalovaná v 1. rade s rozšírením žaloby za obdobie od 30. 06. 2009 do 31. 12. 2010 nesúhlasila.
Uviedla, že nárok uplatnený žalobkyňou za vyššie uvedené obdobie neuznáva, pretože v zmysle
Zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, žalobkyňa je povinná strpieť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, teda to, že jej pozemok

je zastavaný cestou. Zo strany žalovanej v 1. rade a ani zo strany Košického samosprávneho kraja
vo vzťahu k žalobkyni zatiaľ nebolo začaté konanie o usporiadanie vlastníckych vzťahov zastavaných
pozemkov predmetnou cestou v zmysle ustanovení Zákona č. 66/2009 Z.z.. a pokiaľ sa to v budúcnosti
uskutoční, bude sa to robiť v rámci celého Košického samosprávneho kraja a nie voči jednotlivým
osobám.Jetodlhodobýproces,momentálnežalovanáv1.radenemáfinančnéprostriedkynazaplatenie

kúpnej ceny vlastníkom pozemkov v záujme odkúpenia týchto zastavaných pozemkov.

K tomuto vyjadreniu žalovanej v 1. rade žalobkyňa namietla, že pokiaľ by došlo k zriadeniu vecného
bremenazozákona,nemohlobysatostaťzadarmo,tedažalobkyňanaďalejtrvalanazaplatenífinančnej
náhrady aj za obdobie od 30. 06. 2009 do 31. 12. 2010.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 15. 03. 2011 za prítomnosti zástupcov účastníkov konania
súd zmenu žaloby spočívajúcej v rozšírení pôvodného žalobného návrhu o zaplatenie 2.442,21 Eur(76.640,- Sk) s príslušenstvom na zaplatenie 2.821,23 Eur s príslušenstvom za žalované obdobia
pripustil, teda predmetom konania od 15. 03. 2011 bolo zaplatenie 2.821,23 Eur s príslušenstvom.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 10. 05. 2011 uviedla, že finančnú náhradu za zastavaný pozemok cestou
II. triedy za obdobie od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2010 si uplatňuje od žalovanej v 1. rade nie z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia, ale z titulu odplaty za vecné bremeno vzniknuté zo zákona v zmysle
§ 4 ods. 1 prvej vety Zákona č. 66/2009 Z.z., ktoré zákonné ustanovenie odkazuje na úpravu ohľadom
vecných bremien v Občianskom zákonníku. Uviedla, že Zákon č. 66/2009 Z.z. neukladá vlastníkovi

veci ani správcovi veci lehotu na začatie pozemkových úprav a poskytnutia náhradného pozemku, teda
vecné bremeno vzniknuté na základe tohto zákona môže mať trvalý charakter.

Žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu 12. 05. 2011 navrhla, aby súd pripustil, aby do konania
vstúpil na strane žalovaných žalovaný v 2. rade vlastník cesty na predmetnom pozemku Košický
samosprávny kraj, IČO: 355 410 16, Námestie Maratónu mieru 1, Košice a navrhovala, aby súd zaviazal

žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalovanú sumu a nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne, tak,
že splnením dlhu jedného zanikne povinnosť druhého žalovaného.

Uznesením Okresného súdu Rožňava zo dňa 19. 10. 2011 súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší
účastník na strane žalovaných Košický samosprávny kraj, IČO: 355 410 16, Námestie Maratónu mieru

1, Košice ako žalovaný v 2. rade v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p.

Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16. 11. 2011 vzniesol námietku
premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku márneho uplynutia
dvojročnej subjektívnej lehoty za obdobie od 01. 06. 2006 do 31. 12. 2006, ktorý nárok sa premlčal

najneskôr dňa 31. 12. 2008. Uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
04. 02. 2009 je podľa názoru žalovaného v 2. rade možné uplatňovať len do dňa 30. 06. 2009 z
dôvodu nadobudnutia účinnosti Zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatrenia pri majetkovo-právnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a na vyššie územné celky,
pretože podľa § 4 citovaného zákona dňom nadobudnutia jeho účinnosti vzniklo vo verejnom záujme

k pozemku pod stavbou vo vlastníctve žalobkyne v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, čo znamená, že odo dňa 01. 07. 2009 sa v prípade žalovaného v 2. rade nemôže
jednať o užívanie pozemku žalobkyne bez právneho dôvodu. Nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatňovaný za obdobie od 04. 02. 2009, ktorý je možné podľa vyššie uvedených skutočností
uplatňovať len 30. 06. 2009, sa podľa názoru žalovaného premlčal márnym uplynutím dvojročnej

subjektívnej premlčacej lehoty najneskôr dňa 12. 05. 2011 v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podanie žalobkyne zo dňa 12. 05. 2011, ktorého obsahom bol návrh na pristúpenie
Košického samosprávneho kraja do konania ako žalovaného v 2. rade znamená uplatnenie práva
žalobkyne voči ďalšiemu žalovanému už v prebiehajúcom konaní. Takýto návrh na pristúpenie ďalšieho
účastníka je teda návrhom na začatie konania voči tomuto účastníkovi. Uvedený názor žalovaného plne

korešponduje aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 28. 04. 1994 sp. zn. 4Cdo/11/94. Za obdobie
od 12. 05. 2009 do 01. 07. 2009 so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia súhlasil . Súhlasil aj
s výškou bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho obvyklému nájomnému za predmetný pozemok
určený znaleckým posudkom znalca O.. C. vyhotoveného v konaní.

Zo správy vyžiadanej od Správy katastra Rožňava zo dňa 29. 03. 2011 a z kópie mapy určeného aparátu
na parcelu reg. „E“ - P. XXXX/X k.ú. S. vyplýva, že parcela reg. „C“ - P. XXXX/X vytvorená geometrickým
plánom č. XXX/XXXX nebola vedená ku dňu podania správy v popisných ani v grafických informáciách
katastra nehnuteľností, preto nebolo možné zaslať kópiu katastrálnej mapy ohľadom parcely reg. „C“ -
P. XXXX/X. Geometrický plán č. XXX/XXXX nebol predložený na zápis do katastra nehnuteľností.

Vzhľadom na obsah vyššie uvedenej správy, žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 27.
09. 2012 opravila označenie pozemku - parcely zastavanej cestou a uviedla, že žiada finančné plnenie
za parcelu „E“ - P. XXXX/X - záhradu s výmerou 958 m2 zapísanú na LV č. XXXX k.ú. S. a pripojila
grafickú identifikáciu parciel vyhotovenú Správou katastra S. dňa 27. 09. 2012, č. XXXX/XXXX, ktorú

predložila ako dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že výmera 958 m2 zodpovedajúca parcele „E“ -
P. XXXX/X je zastavaná cestou II. triedy.Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. S. vyplýva, že na tomto liste vlastníctva sú zapísané parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape č. XXXX/X o výmere 163 m2 - trvalé trávne porasty a parcela registra
„E“ evidovaná na mape určeného operátu č. XXXX/X o výmere 971 m2 - záhrady a vlastníkom týchto

nehnuteľností je žalobkyňa v celosti.

Z identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra S. č. XXXX/XXXX zo dňa 27. 09. 2012 vyplýva,
že parcela č. XXXX/X - záhrada o výmere 971 m2 registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu
zodpovedá parcele P. B. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 971 m2. Z grafického znázornenia

identifikácie parciel zo dňa 27. 09. 2012 vyplýva, že parcela L. P. XXXX/X je súčasťou parcely č. B. P.
XXXX/X zastavanej cestou II. triedy, pričom z celkovej výmery 971 m2 žalobkyňa žiada finančné plnenie
za 958 m2, pretože zostávajúcich 13 m2 výmery sa nachádza mimo plochy zastavanej cestou.

Za účelom zistenia výšky obvyklého nájomného v lokalite, kde sa nachádza predmetný pozemok, súd
nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom O.. C. C.. Zo znaleckého posudku vyššie uvedeného

znalca č. 105/2013 vyplýva, že znalec určil výšku obvyklého nájomného za prenájom pozemku registra
„E“ parcela č. XXXX/X k.ú. S. nasledovne:

- za rok 2006 výšku nájomného za 1 m2 určil sumou 0,695 Eur a ročné nájomné za výmeru 958 m2
vyčíslil sumou 665,81 Eur,

- za rok 2009 výšku nájomného za 1 m2 určil sumou 0,655 Eur a ročné nájomné za výmeru 958 m2
vyčíslil sumou 627,49 Eur,
- za rok 2010 výšku nájomného za 1 m2 určil sumou 0,644 Eur a ročné nájomné za výmeru 958 m2
vyčíslil sumou 616,95 Eur.

Vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania, žalobkyňa trvala na žalobe o zaplatenie peňažnej
náhrady nasledovne:

- za rok 2006 žalobkyňa žiadala zaplatenie 665,81 Eur so 6 % úrokom z omeškania od 09. 02. 2007 do
zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu za rok 2006 vzala späť,

- za obdobie od 04. 02. 2009 do 30. 06. 2009, za 146 dní sumu 249,66 Eur s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 01. 01. 2010 do zaplatenia,
- za obdobie od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2009, za 184 dní sumu 314,64 Eur s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 01. 01. 2010 do zaplatenia, teda za rok 2009 si uplatnila finančnú náhradu celkom za
330 dní vychádzajúc z výšky ročného nájomného vyčísleného súdnym znalcom, zo sumy 627,49 Eur,

- za rok 2010 žiadala priznať sumu 616,95 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 01. 01. 2011 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti žalobu vzala späť.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov konania dňa 14. 03. 2014 súd

pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v zmene právneho dôvodu nároku uplatneného od 01. 07. 2009 do
31. 12. 2010. Po zmene žaloby predmetom konania bolo zaplatenie peňažného plnenia z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia za obdobie roku 2006 a za obdobie od 04. 02. 2009 od 30. 06. 2009 a
zaplatenie peňažného plnenia za obdobie od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2010 z titulu náhrady za vecné
bremeno vzniknuté zo zákona.

V zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

V zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.V zmysle § 3d ods. 2 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom znení, cesty II.
triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

V zmysle § 3d ods. 5 písm. c/ Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom
znení, správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja,
samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním na tento účel založené alebo zriadené.

V zmysle § 6 ods. 2 Zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v platnom znení do
30. 06. 2009, vyšší územný celok môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácii alebo
príspevkovej organizácii, ktorú zriadil podľa osobitného predpisu (ďalej len "správca"). Správou majetku
vyššieho územného celku sa rozumie oprávnenie majetok vyššieho územného celku držať, užívať, brať
úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho
územného celku.

V zmysle § 6 ods. 3 Zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v platnom znení
od 01. 07. 2009, správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca
nadobúda, je vlastníctvom vyššieho územného celku. Správca vykonáva právne úkony pri nadobúdaní
a správe majetku vyššieho územného celku v mene vyššieho územného celku. Správca koná v mene

vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku vyššieho
územného celku, ktorý spravuje.

V zmysle § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01. 07. 2009, ak nemá vlastník stavby ku
dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom
záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie
pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú

podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný
celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis
nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do
vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely registra „E“ evidovanej
na mape určeného operátu č. XXXX/X o výmere 971 m2 - záhrady v celosti vedenej na LV č. XXXX
k.ú. S., identickej s parcelou P. - B. XXXX/X zastavanej plochy o výmere 971 m. Časť tohto pozemku
o výmere 958 m2 je zastavaná cestou číslo II/526, čo vyplýva z identifikácie parciel č. XXXX/XXXX

vyhotovenej Správou katastra S. zo dňa 27. 09. 2012. Vychádzajúc z ustanovenia § 3d ods. 2 Zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách vlastníkom cesty číslo O. je Košický samosprávny kraj
Košice a správcom tejto cesty v zmysle § 3d ods. 5 písm. c) a Zriaďovacej listiny vydanej Košickým
samosprávnym krajom je Správa ciest Košického samosprávneho kraja. V danom prípade medzi
účastníkmi nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy a dohode o výške nájmu. Ide o pozemok, na ktorom

je zriadená trvalá stavba.

Výška bezdôvodného obohatenia má zodpovedať výške obvyklého nájomného.

Po vykonanom dokazovaní súd žalobkyňou uplatnený nárok za obdobie od 01. 01. 2006 do 30. 06.

2009 a za obdobie od 04. 02. 2009 do 30. 06. 2009 kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté
na strane žalovanej v 1. rade, pretože pozemok žalobkyne bez právneho dôvodu užívala žalovaná v
1. rade, ktorej stavbu nachádzajúcu sa na pozemku žalobkyne - cestu vlastník stavby zveril do jej
správy. Vychádzajúc z obsahu čl. III. ods. 2, 3 a 6 Zriaďovacej listiny zo dňa 14. 11. 2003 vydanej
Košickým samosprávnym krajom o zriadení žalovanej v 1. rade za obdobie od 01. 01. 2006 do 30. 06.

2009 žalovaná v 1. rade bola nositeľkou práv a povinností týkajúcich sa zvereného majetku do jej správy,
vystupovala v právnych vzťahoch svojim menom a niesla zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov
(čl. III. 6 Zriaďovacej listiny zo dňa 14. 11. 2003), preto za obdobie od 01. 01. 2006 do 30. 06. 2009bola daná pasívna legitimácie žalovanej v 1. rade v konaní, ktorú za toto obdobie žalovaná v 1. rade ani
nenamietala ani v odvolacom konaní, ani v dovolacom konaní.

Žalovaná v 1. rade nedostatok svojej pasívnej legitimácie namietala až po zmene právnej úpravy, potom
ako Zákonom č. 258/09 Z.z. s účinnosťou od 01. 07. 2009 bolo novelizované ustanovenie § 6 Zákona
č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie sumy 665,81 Eur za obdobie

roka 2006 a sumy 249,66 Eur za obdobie od 04. 02. 2009 do 30. 06. 2009 z titulu vydania bezdôvodného
obohateniavočižalovanejv1.radejedôvodná,nakoľkovkonaníbolopreukázané,žeboladanápasívna
legitimácia žalovanej v 1. rade za vyššie uvedené obdobia, že žalovaná v 1. rade za obdobie celého roku
2006azaobdobieod04.02.2009do30.06.2009užívalavýmeru958m2zpozemkužalobkyne-plochu
zastavanú cestou II. triedy bez právneho dôvodu. Výška bezdôvodného obohatenia takto získaného
na strane žalovanej v 1. rade zodpovedajúca obvyklému tržnému nájomnému bola zistená znaleckým

dokazovaním, pričom za rok 2006 bola určená znalcom v sume 665,81 Eur a za rok 2009 v sume 627,49
Eur. Za obdobie od 04. 02. 2009 do 30. 06. 2009, t.j. za 146 dní výška bezdôvodného obohatenia činí
249,66 Eur.

Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovanú v 1. rade k zaplateniu sumy 665,81 Eur a sumy 249,66 Eur z

titulu vydania bezdôvodného obohatenia žalobkyni.

Súd zaviazal žalovanú v 1. rade uhradiť žalobkyni sumu 665,81 Eur so 6 % úrokom z omeškania od 10.
02. 2007 vychádzajúc z obsahu predžalobnej výzvy zo dňa 23. 01. 2007. K úhrade dlžnej sumy v lehote
určenej žalobkyňou v predžalobnej výzve, do 09. 02. 2007 nedošlo, preto žalovaná v 1. rade odo dňa

nasledujúceho sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd žalobe vyhovel aj ohľadom zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 249,66 Eur za obdobie od 04.
02. 2009 do 30. 06. 2009 a zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť dlžnú sumu s 9 % zákonnými úrokmi z
omeškania od 01. 01. 2010, nakoľko žalobu v tejto časti považoval za dôvodnú.

Úroky z omeškania z jednotlivých dlžných súm žalovaná v 1. rade je povinná uhradiť v zmysle § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonáva ustanovenie
§ 517 ods. 2 OZ.

Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému v 2. rade za obdobie od 01. 01. 2006
do 30. 06. 2009 súd zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobkyne uplatneného za obdobie od 01.
01. 2006 do 12. 05. 2009 a z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade v spore
za obdobie od 01. 01. 2006 do 30. 06. 2009. Žalovaný v 2. rade je pasívne legitimovaný v spore až
od 01. 07. 2009 v zmysle § 6 ods. 3 štvrtej vety Zákona č. 446/2001 Z.z., v zmysle ktorého správca

koná v mene vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku
vyššieho územného celku, ktorý spravuje.

Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby a súhlasu žalovaných v 1. a 2. rade
s čiastočným späťvzatím žaloby v zmysle § 96 ods. 1, 2 O.s.p.

V zmysle § 4 ods. 1 prvej vety Zákona č. 66/2009 Z.z., o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01. 07. 2009, ak nemá vlastník stavby ku
dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom

záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie
pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú
podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že od 01. 07. 2009 žalobkyňou žiadanú finančnú
náhradu bude potrebné posudzovať v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a ustanovení
Občianskeho zákonníka o vecných bremenách, pričom na určenie výšky finančného plnenia je potrebnévykonať ďalšie dokazovanie, preto súd žalobu žalobkyne za obdobie od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2010
vylúčil na samostatné konanie.

O náhrade trov konania súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne po právoplatnosti skončení konania
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.