Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207466
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714207466.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. B. č.
XXX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Tonkovičom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Vajanského4,93401LeviceprotižalovanémuMlynapekárneUSleziakovs.r.o.,sosídlomSvätotrojičné
námestie 22, 963 01 Krupina, IČO: 34 099 344, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GEREG
& MESSINGEROVÁ, s. r. o., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 011,

v konaní o určenie zodpovednosti za škodu spôsobenú chorobou z povolania, na základe odvolania
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/85/2014-47 zo dňa 15. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému na účet
jeho právneho zástupcu č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo L., a. s., pod VS: XXXXXX trovy konania
vo výške 387,17 Eur, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia (tretí výrok), p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania predstavujúce trovy
právneho zastúpenia vo výške 48,79 Eur na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie
GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, vedený
vo L., a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 15. 12. 2014
určil, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je dôvodný (prvý výrok) a konanie zastavil (druhý
výrok). Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému na špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu
trovy konania vo výške 387,17 Eur, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia (tretí výrok).
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú jej chorobou z povolania. Na pojednávaní dňa 03. 11. 2014 žalobkyňa

vzala žalobu v celom rozsahu späť. So späťvzatím žaloby žalovaný nesúhlasil „z dôvodu právnej
istoty“. Podľa názoru okresného súdu žalovaný neuviedol žiadne vážne dôvody, pre ktoré nesúhlasil
so späťvzatím žaloby, preto považoval jeho nesúhlas so späťvzatím žaloby za nedôvodný a konanie
zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „O. s. p.“). Uviedol, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodov na strane žalobkyne, a preto je
povinná nahradiť žalovanému trovy konania. Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 387,17 Eur v súlade s ich vyčíslením právnym zástupcom žalovaného v podaní zo dňa 11.
12. 2014, a to: a) tarifnú odmenu za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia,
vyjadrenie k žalobe, porada s klientom pred pojednávaním, účasť na pojednávaní dňa 03. 11. 2014) 4
x 61,83 Eur vrátane režijného paušálu 8,04 Eur x 4, t.j. vo výške 247,48 Eur; b) cestovné v súvislosti s
účasťou na pojednávaní dňa 03. 11. 2014 (trasa Banská Bystrica - Zvolen a späť) 52 km x 0,187 Eur
= 9,724 Eur; spotreba 8,3 l/100 km; cena nafty na 1 km - 0,1245 Eur; 52 x 0,1245 Eur = 6,474 Eur,

spolu 16,198 Eur; c) náhradu za stratu času v súvislosti s pojednávaním dňa 03. 11. 2014 za dve začaté
polhodiny x 13,40 Eur = 26,80 Eur; d) DPH vo výške 20 % zo sumy 322,64 Eur, t. j. vo výške 64,53 Eur.Proti uvedenému uzneseniu, konkrétne proti jeho tretiemu výroku o náhrade trov konania, podala
žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a to z dôvodu, že konanie bolo
zastavené. Podľa jej názoru nezavinila zastavenie konania, zodpovednosť žalovaného bola preukázaná
inými skutočnosťami a to aktuálnou zdravotnou dokumentáciou, preto nebol dôvod na pokračovanie
v konaní. Poukázala na to, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
odôvodňujú nepriznať žalovanému náhradu trov konania vzhľadom na predmet sporu a stanovisko

odborníkov z odboru zdravotníctva.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu
potvrdil a odvolanie žalobkyne „zamietol“. Uviedol, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodov na strane
žalobkyne, preto je povinná nahradiť mu trovy konania. Okresný súd správne aplikoval pri rozhodnutí o
náhrade trov konania ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. Už pred začatím konania mal záujem vyriešiť

spor mimosúdnou dohodou, aby nedošlo k zbytočnému „navyšovaniu“ trov konania, s čím žalobkyňa
nesúhlasila. Žalobkyňa voči nemu podala aj iný návrh na začatie konania. Vec je vedená na Okresnom
súde Levice pod sp. zn. 14Cpr/7/2013 (i v danom konaní bola žalobkyňa neúspešná). Zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §
212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného
súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd priznal žalovanému náhradu trov konania,
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť po začatí
pojednávania, a to na pojednávaní dňa 03. 11. 2014. Právny zástupca žalobkyne späťvzatie žaloby
odôvodnil tým, že „...v tejto fáze konania nie je zvolenský súd vecne príslušný, rozhodol som sa, že
žalobný návrh voči žalovanému beriem späť a žiadam konanie zastaviť.“

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný

dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania

splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.
s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania

(ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzala žalobkyňa návrh voči žalovanému v celom rozsahu späť,

možno konštatovať len jediný záver a to, že k zastaveniu konania na základe späťvzatia návrhu došlo
v dôsledku procesného zavinenia žalobkyne. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.
s. p. použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu
príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci
v späťvzatí návrhu). S ohľadom na uvedené preto žalobkyni podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p.

vznikla povinnosť uhradiť žalovanému (z vyššie uvedených dôvodov) trovy konania, predstavujúce trovy
právneho zastúpenia.Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú trovy
jeho právneho zastúpenia.

Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a žalobkyňa v
odvolaní nenamietala, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnila správnosť výpočtu
žalovanému priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa touto otázkou
(výškou priznaných trov konania) nezaoberal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo
výroku o náhrade trov konania (právneho zastúpenia) žalovaného ako vecne správne potvrdil (§ 219
ods. 1 O. s. p.).

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu (prvý, druhý výrok) zostali nedotknuté (§

206 ods. 2 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnom

prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania, predstavujúcu trovy právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k
odvolaniu, ktoré sa netýkalo rozhodnutia vo veci samej zo dňa 27. 02. 2015 (§ 11 ods. 1 písm. a/,
§ 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov -

ďalej len „vyhláška“) tarifnú odmenu vo výške 32,27 Eur, režijnú paušálnu náhradu výdavkov vo výške
8,39 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vrátane DPH 20% zo sumy 40,66 Eur vo výške 8,13 Eur (§ 18 ods. 3
vyhlášky), spolu vo výške 48,79 Eur.

Podľaustanovenia§149ods.1O.s.p.ježalobkyňapovinnázaplatiťuvedenétrovyodvolaciehokonania

právnemu zástupcovi žalovaného.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.