Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/318/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203340
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:5614203340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jozefa Engela v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Teplická č. 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného ERASMUS
LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, proti žalovanej: T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, o zaplatenie
1240,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 9C/102/2014-71 zo dňa 05.02.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku a vo výroku
o trovách konania..

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 524,88
Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcu čo do zvyšku zamietol. Žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa 497 Obchodného zákonníka, § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2, § 4 ods. 3, § 4 ods. 5 zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 53 ods.
9, § 37, § 39, § 517 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka.

V odôvodnení uviedol, cit: „Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1240,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 26,28 % ročne zo sumy 690,51 eur od 09.04.2014
do zaplatenia a náhrady trov konania.
Súd yykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, písomným vyjadrením vedľajšieho

účastníka a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 14.05.2014 uviedol, že si nárokuje sumu vo výške 1245,75 eur,
čo predstavuje istinu vo výške 683,99 eur, t.j. dlžnú sumu úveru bez úrokov z úveru, predstavuje rozdiel
medzi čerpanou čiastkou a sumou, ktorú žalovaný uhradil a to 745,19 eur mínus 61,20 eur. Zároveň
žalovanú sumu tvorí úrok z úveru vo výške 543,22 eur vyčíslený vždy zo základu splátky k príslušnému
dátumu vyúčtovania predpisu splátky na úhradu. V zmysle platobnej disciplíny žalovaného, ktorá je

zrejmá zo splátkového kalendára, dlžný úrok predstavuje rozdiel medzi vyúčtovaným úrokom z úveru
vo výške 745,19 eur a uhradenou časťou úroku z úveru vo výške 61,20 eur. Čo sa týka poplatku za
výpis z účtu žalobca uviedol, že dlžná suma vo výške 6,52 eur predstavuje rozdiel medzi vyrubeným
poplatkom vo výške 24,15 eur a sumou 17,63 eur, ktorú žalovaný na túto položku uhradil, t.j. 4 x vyrubenýa žalovaným neuhradený poplatok za výpis z účtu vo výške 1,63 eur, jedná sa o poplatok za výpis
sa vyrubuje jedenkrát mesačne. Ďalší nárok vo výške 9,72 eur predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle
§ 3 Hlavy 14 ÚP vo výške 8 % zo splátky, s úhradou ktorej sa odporca dostal do omeškania. Úrok z

omeškania vo výške 2,30 eur predstavuje úrok z omeškania v zákonnej výške.

Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 23.04.2010 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver s úverovým rámcom vo výške 740 eur s výškou mesačnej splátky
4 % z dlžnej čiastky.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná uhradila do zosplatnenia sumu 220,31
eur, dňa 27.09.2011 došlo k zosplatneniu úveru. V rámci jednotlivých splátok bola žalovanou uhrádzaná
časť dlžnej istiny, úroku a poplatkov.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane

spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd mal v danej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol
žalovanému finančné prostriedky vo výške 745,19 eur vo forme úverového rámca, teda ako revolvingový

úver. Výška mesačnej splátky bola vo výške 4 % z dlžnej sumy. RPMN v zmluve uvedené nebolo.
Úroková sadzba bola uvedená pod bodom 40 a to jednak vo výške 26,28 % ročne a jednak tam bola
uvedená aj výška 11,88 % ročne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky žalobcu.

Súd zmluvnú podmienku uvedenú v bode 40, ktorá sa týka úrokovej sadzby vyhodnotil v súlade

s citovanými zákonnými ustanoveniami ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ted ako neplatnú.
Toto ustanovenie zmluvy tým, že stanovuje dva druhy výšky úrokov, ktoré sú v značnom rozdiele a
spotrebiteľovi nie je zrejmé a ani nemôže byť zrejmé podľa formulácie zmluvy aká je v skutočnosti výška
úrokov sadzby je na druhej strane aj obchádzaním zákona spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Zároveň,takakojetotoustanoveniebodu40úverovejzmluvypostavenéjetátočasťprávnehoúkonu,t.j.
úverová zmluva v časti dohody o úrokoch nezrozumiteľná, teda absentuje základná náležitosť právneho
úkonu a to jeho zrozumiteľnosť a určitosť.
Na základe uvedeného súd vyhodnotil túto časť zmluvy ohľadom dohody o úrokoch ako neplatnú. Teda

súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami považoval celý úver za bezúročný. Z vykonaného
dokazovania z výpisu z účtu, splátkového kalendára predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná
prostredníctvom výberu z bankomatu alebo platbou kartou vyčerpala finančné prostriedky len vo výške
745,19 eur pokiaľ išlo o reálne výbery. Z výpisu vyplýva, že žalobca zaúčtoval na úkor úverového účtu
žalovanej aj poplatky. Zároveň bolo preukázané, z výpisu z účtu, splátkového kalendára predloženého

žalobcom vyplýva, že celkovo žalovaná v prospech žalobcu uhradila sumu 220,31 eur. Teda suma, ktorú
má ešte žalovaná uhradiť je 545,19 eur.

Druhou zložkou je nárok na zmluvnú pokutu v sume 12,02 eur v zmysle všeobecných obchodných
podmienok podľa hlavy 14 § 3 Úverových podmienok súd považoval za neopodstatnený. Dohodnutú

zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní dlhšie ako 7 dní spolu súd
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka v znení aktuálnom ku dńu uzavretia zmluvy a neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. K
vyššie uvedenému súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku krajského súdu v Prešove zo dňa

28.09.2011 sp. zn. 3Co/3/2011. V predmetnej úverovej zmluve bol za to isté porušenie právnej povinnosti
(omeškanie so splátkami) dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta,
náhrada škody) takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a
spotrebiteľa.

Zároveňtaktiežneakceptovalpostupžalobcuohľadomúčtovaniapoplatkovnaúkornaťarchuúverového
účtu žalovanej. Zmluvnú podmienku, ktorá to umožňovala považoval za neprijateľnú pretože nebola
individuálne dojednaná. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu
veriteľa a dlžníka v otázkachplnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť,že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v
niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Takáto zmluvná podmienka, postup žalobcu vo svojej
podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho

oprávnenýchzáujmovanastranedruhejumožňujedodávateľovibezvýhradnepresadiťjehoekonomické
záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.“

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku a súvisiacemu výroku o trovách
konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že úverová zmluva spĺňa
všetky zákonom vyžadované náležitosti, ktoré v čase jej uzatvorenia mala a mohla spĺňať, na základe
čoho je nárok navrhovateľa na vrátenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a poplatkami dôvodný. Pri
výklade náležitostí spotrebiteľských zmlúv je potrebné venovať pozornosť tomu, či z celkového obsahu

zmluvného dojednania je možné zistiť zákonom vyžadované údaje. Neuvedenie údajov stanovených
v ustanovení § 3 ods. 6 ZSÚ tento zákon nesankcionuje neplatnosťou príslušnej zmluvy ani sa
spotrebiteľský úver nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov. Následná súdna kontrola zmluvných
dojednaní spotrebiteľskej zmluvy môže byť realizovaná iba v medziach zákonom vymedzeného rámca.
Prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, ak na poskytnutý úver aplikoval ust. § 4 ods. 2

ZSÚ, v zmysle ktorého učinil záver, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Výška úroku
bola dohodnutá na prednej strane zmluvy v bode 40., z ktorého vyplýva, že výška úrokovej sadzby je
závislá od výšky vyčerpanej čiastky, pričom konkrétna výška úrokovej sadzby je uvedená v sadzobníku.
Nakoľko navrhovateľ poskytol žalovanej úverový rámec len do výšky 740 eur, je nesporné, že na
poskytnutý úver sa vzťahovala úroková sadzba vo výške 26,28 %. Rovnako dojednanie o zmluvnej

pokute, obsiahnuté v úverových podmienkach je platné, nakoľko žalovaná na prednej starne zmluvy
vyhlásila, že prejavuje súhlas byť podmienkami viazaná. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
NS SR zo dňa 01.09.2000, sp. zn. 4 Obdo 4/99. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie

konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s
konaním,ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedenýchvustanovení§212O.s.p.,vovecinenariadil
odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba čo do zvyšku zamietnutá ako aj súvisiaci výrok o trovách konania.

Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy (23.04.2010) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 a ž 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) na účely
tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. h) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí

obsahovaťročnúúrokovúsadzbu;vprípadevariabilnejročnejúrokovejsadzbyzmluvaospotrebiteľskom
úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo
referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne

zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.
V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej v zmysle zmluvy o úvere zo dňa 23.04.2010,
ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch úver s úverovým

rámcom vo výške 740 Eur, čo znamená, že žalovaná mohla čerpať finančné prostriedky maximálne do
tejto výšky. V zmysle Sadzobníka výška úrokovej sadzby pre vyčerpanú čiastku nižšiu ako 1000 Eur
bola určená na 26,28 % ročne a pri vyčerpanej čiastke vyššej ako 1000 Eur predstavovala 11,88 %
ročne. Keďže žalovaná mohla čerpať úver len do výšky 740 Eur, t.j. menej ako 1000 Eur, odvolací súd
konštatuje, že žalobcovi, ktorý žalovanej predostrel na podpis ním vypracovaný formulárový návrh na

uzavretie zmluvy nič nebránilo uviesť konkrétnu výšku úrokovej sadzby priamo v návrhu zmluvy, nie iba
odkazom na Sadzobník. Určovanie konkrétnej výšky úrokovej sadzby odkazom na všeobecné obchodné
podmienky resp. sadzobník nie je možné považovať za rešpektovanie zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorý úrokovú sadzbu vymedzuje ako obligatórnu náležitosť zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. h)). Úrok,
úroková sadzba je pojmovým znakom zmluvy o úvere, ide o základnú náležitosť zmluvy a spotrebiteľ

musímaťvčaseuzatváraniazmluvyurčitéazrozumiteľnéinformácieopodmienkachzmluvnéhovzťahu,
do ktorého vstupuje. Spôsob, akým bola v danom prípade dojednaná výška úrokovej sadzby (uvedenie
dvoch rôznych úrokových sadzieb v zmluve o úvere, pričom konkrétna výška vyplývala zo Sadzobníka)
je pre spotrebiteľa mätúci, neprehľadný a tak, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa, nespĺňa
v tejto časti podmienku určitosti právneho úkonu.

Pokiaľ ide o dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnutej v Úverových zmluvných podmienkach, k
tomuto odvolací súd uvádza, že nelimitovaná percentuálna zmluvná pokuta je obchádzaním úrokov z
omeškania, ktoré lepšie vystihujú sankcionovanie spotrebiteľa za jeho pridlhé omeškanie.

Odvolací súd zastáva názor, že pri 8%-nej pokute z omeškanej čiastky v spotrebiteľských veciach ide o
neprimeranú výšku. Zmluvná pokuta v prepočte na rok (per annum) dosahuje výšku 96%. Odvolací súd
nijakonepopieravýznamzmluvnejpokuty auznávajejosobitostivporovnanísúrokmizomeškania,teda
nepopierapoprisebeani uplatňovanieúrokovzomeškania azmluvnejpokuty.Muselobysavšakjednať
o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Tento stav vyvoláva
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa. Predmetná zmluvná pokuta
v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, pretože podmienky, za akých
žalobca dojednáva zmluvnú pokutu so spotrebiteľmi poškodzujú spotrebiteľa. Kvalifikačným kritériompre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Predstavuje teda neprijateľnú podmienku, ktorá

je neplatná.

Odvolací súd sa rovnako stotožňuje aj s posúdením dojednania o poplatku ako neprijateľnej podmienky
súdom prvého stupňa.
Vo vzťahu k zakotveniu obligatórnych náležitostí spotrebiteľských zmlúv, dojednaní o zmluvných

pokutách a poplatkoch vo všeobecných obchodných podmienkach, resp. ,iných listinách, na ktoré
spotrebiteľ nepripojil svoj podpis odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR z 11. novembra
2013, sp. zn. I.ÚS 3512/1, v zmysle ktorého cit.: „Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné
do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej

forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že
pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej
pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto
dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu.
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská

doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len
spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Výnimku predstavujú
špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (zmluva o preprave osôb a pod.).
Nie je dôvodnou námietka žalobcu o nesprávnej aplikácii § 4 ods. 2 a 5 ZoSÚ, keďže súd prvého stupňa
dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku neplatnosti dojednania o úroku

a poplatku v zmysle § 53 ods. 5, § 37 Občianskeho zákonníka. Z neplatných zmluvných dojednaní
žalobcovi nevzniklo právo na plnenie voči žalovanej.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná je žalobcovi povinná vrátiť len sumu zodpovedajúcu ňou
vyčerpaným finančným prostriedkom (745,19 Eur), pričom žalobcovi už uhradila sumu 220,31 Eur,

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým žalobu v časti prevyšujúcej sumu 524,88 Eur zamietol, bolo
správne.

Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

Pretoodvolacísúdnapadnutévýrokyrozsudkusúduprvéhostupňapodľa§219ods.s1,2O.s.p.potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a úspešná žalovaná si trovy
odvolacieho konania neuplatnila, žiadne trovy odvolacieho konania jej zo spisu nevyplývajú, odvolací

súd preto náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.