Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/174/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203674
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615203674.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD.,
advokátkou so sídlom Q. XX, O., proti povinnému: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX/XXX, J. I.,
v konaní o vymoženie 583,30 € s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade
súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, so sídlom B. XXX/A, O. pod EX 3357/15, v štádiu konania

pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/419/2015-12 zo dňa 15.07.2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného

pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s. zo dňa 25.11.2011. Zmluva o úvere zo dňa 06.06.2007
uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a. s. a povinnou, ktorá bola
podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou. Bod 6 spotrebiteľskej
zmluvy a tiež bod 11.2 Všeobecných obchodných podmienok upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú
doložku tak, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť vznik a výklad budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovskej,

arbitrážnej a mediačnej, a. s.. Rozhodnutie bude pre obidve strany záväzné. Prvostupňový súd posúdil
túto rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľovi je
odopretá možnosť brániť svoje právo pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený
podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou
ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať s cieľom obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka
(ďalej OZ). Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech

spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Z § 93b Zákona o bankách
vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojím klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy. Obchodné podmienky dodávateľa však nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke. Uvedená rozhodcovská doložka teda nie je ani návrhom
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo Zákona o bankách v spojení s OZ. Predpokladom

na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej
aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov
na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto
rozhodnutia príslušným. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie predmetnej veci je
založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu
dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto podľa § 44 ods. 2 z.č. 233/1995 Z.z. v

znení účinnom do 31.12.2014 návrh na vykonanie exekúcie zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že prvostupňový súd
prekročil zákonné limity na preskúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako
pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.12.2014. Podľa tohto ustanovenia

súd je oprávnený skúmať a vykonávať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej namietal prekročenie zákonných limitov
pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej
veci a so skúmaním rozhodcovskej doložky. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou
pre opätovné prejednanie veci, a preto ju nie je možné prejednať ani v exekučnom konaní podľa §

44 ods. 2 EP. Ďalej namietal vylúčenie možnosti riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní
a poukazoval na povinnosť právneho predchodcu oprávneného - banky - postupovať v súlade s §
93b zákona o bankách. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a
porušenie § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne
závery v rozhodnutí uvedené. Ďalšou námietkou bolo, že prvostupňový súd konštruoval nový skutkový
stav bez účasti oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému

stavu. Namietal, že exekučný súd rozhodoval ako súd konajúci vo veci samej, pritom O.s.p. ani
Exekučný poriadok (ďalej aj EP) neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by mohol vykonávať vo veci
samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu
sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúre Európskeho súdneho
dvora. Podľa neho nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu č.

93/13/EHS, nakoľko je aktom výlučne sekundárnej povahy a jej význam je výlučne indikatívny a v
žiadnom prípade interpretačný. Ďalej namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď
exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenia vydajú aj zamietajú.
Pritom poukázal na iné rozhodnutia odvolacích súdov v iných veciach. Ďalej namietal neprimerané
zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Žiadal, aby bolo

prvostupňové rozhodnutie zmenené tak, že žiadosti o udelenie poverenia sa vyhovuje, alternatívne ak
by bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) potvrdil napadnuté uznesenie
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok, ďalej
EP) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1.
januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu
na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;

rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 EP na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú

predpisy účinné do 31. decembra 2014.
4ead) Zákon č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

Podľa § 44 ods. EP v znení účinnom do 31.12.2014 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného súdnemu
exekútorovi dňa 31.03.2015, preto bolo potrebné v danej veci postupovať podľa Exekučného poriadkuúčinného do 31. decembra 2014. Preto správne prvostupňový súd na dané konanie aplikoval EP účinný
do 31.12.2014.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka,
tak ako bola dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na to, že hoci bola súčasťou samotnej zmluvy o úvere,
teda úkonu, ktorý podpísal aj spotrebiteľ - povinný, z obsahu rozhodcovskej doložky vyplýva, že obsah
rozhodcovskej doložky bol nemenný, jej obsah dodávateľ formuloval výlučne sám a jej obsah spotrebiteľ

pred podpisom zmluvy nemohol ovplyvniť, rovnako ani jej zaradenie do komplexu vzájomných práv a
povinností zmluvných strán v zmluve o úvere. Z uvedeného treba vyvodiť, že rozhodcovská doložka
nebola dojednaná individuálne a je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Nadväzne
rozhodcovskýrozsudokvydanývdotknutejspotrebiteľskejvecirozhodcom,ktorývyvodilsvojuprávomoc
na konanie z takto neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno
ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP. Preto je takýto exekučný titul

materiálne nevykonateľný - napr. uznesenie NS SR č. k. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012.

Čo sa týka odvolacích námietok oprávneného, súd k nim uvádza nasledovné. Čo sa týka námietky,
že nie je možné v rámci § 44 ods. 2 EP preskúmať iné listiny, ako sú uvedené v tomto ustanovení,
súd konštatuje, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z
hľadiska ich súladu so zákonom. V rámci preskúmania exekučného titulu exekučný súd je oprávnený a aj
povinný skúmať procesné podmienky na vydanie exekučného titulu. Skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky(dohodnutejvspotrebiteľskejveci,t.j.vovecivyplývajúcejzospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,
ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom

konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku.

Exekučný súd ani neprekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2
Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, pretože z odôvodnenia napadnutého
uznesenia vyplýva, že svoje rozhodnutie neodôvodnil aplikáciu tohto ustanovenia zákona. Nezaoberal
sa meritórnym obsahom exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, a teda neposudzoval tento

exekučný titul v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) cit. zákona. Čo sa týka námietky prekážky rozsúdenej
veci, táto prekážka v konaní nie je daná vydaním napadnutého uznesenia a pokiaľ rozhodcovský súd
iným spôsobom posúdil platnosť rozhodcovskej doložky, uvedené nemá žiaden vplyv na posúdenie
tejto čiastkovej procesnej otázky zo strany exekučného súdu. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní
skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej

neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci

materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Čo sa týka tvrdenej nesprávnej aplikácie § 93b Zákona o bankách, je pravda, že znenie § 93b ods.
1 Zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej doložky, a to až do 30.11.2009
explicitne nestanovovalo právo klienta na možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Táto povinnosť, spolu s povinnosťou
banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy, bola
zakomponovaná do tohto zákonného ustanovenia až novelou zákona č. 492/2009 Z.z. účinnou od
01.12.2009. Táto novela reagovala na prevládajúci právny názor, že aj zmluvy uzavreté medzi bankamia klientmi sú zmluvami spotrebiteľskými a je teda na ne potrebné aplikovať smernicu Rady č. 93/13/EHS,
ktorá od 01.04.2004 už bola súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, a je teda aplikovateľná
i v týchto veciach. Táto skutočnosť nič nemení na tom, že hoci neexistovala explicitná právna úprava

v § 93b ods. 1 zák. č. 483/2011 Z.z. účinného do 30.11.2009, platili ostatné právne normy Slovenskej
republiky, a to najmä Občiansky zákonník, ktorý bolo potrebné aplikovať aj na tieto zmluvné vzťahy, a
preto takáto rozhodcovská doložka sa posudzovala z hľadísk uvedených v smernici č. 93/13/EHS aj
pred účinnosťou novely § 93b ods. 1, ktorá bola vykonaná zákonom č. 492/2009 Z.z..

Okrem toho zo znenia Zákona o bankách účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere t.j. 06.06.2007,
nevyplýva povinnosť spotrebiteľa prijať návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ak mal záujem
uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Banky boli povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory s obchodom budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona, t. j. mali túto možnosť len ponúknuť, a nie do formulárovej pretlače zmluvy vopred včleniť

vyslovenie súhlasu bez jeho možnosti s týmto aj nesúhlasiť. Ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola
doložka takto formulovaná, t. j. že spotrebiteľ sa nemohol rozhodnúť, či doložku príjme, alebo neprijme
bez toho, že by neprijatie doložky malo za následok neuzavretie samotnej úverovej zmluvy, takéto
koncipovanie doložky bolo v rozpore aj s vtedy platnou právnou úpravou § 93b ods. 1, 2 Zákona o
bankách. Preto i v čase uzavretia tejto doložky, keďže nebola súladná s vtedajšou platnou úpravou

a nedovoľovala spotrebiteľovi vybrať si orgán, ktorý bude riešiť prípadné spory, bola táto doložka
neprijateľnou, a teda neplatnou. Táto námietka je nedôvodná.

K námietke nesprávnej aplikácie § 53 ods. 4 OZ a § 153 ods. 1 O.s.p. neboli oprávneným uvedené
konkrétne námietky. Samotné hypotetické úvahy o tom, že ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú

doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, konanie by prebehlo na štátnom súde,
že sa súd nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v tak závažnej veci,
akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať, sú právne irelevantné. Na
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nič nemení ani tvrdenie oprávneného, že rozhodcovský súd,
ktorý vydal exekučný titul, pozostáva výhradne z odborne spôsobilých a bezúhonných fyzických osôb

s právnickým vzdelaním pochádzajúcich z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo podľa
tvrdenia oprávneného zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán,
dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc.

K námietke konštruovania nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatia možnosti

vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd
nekonal v rámci sporového konania, nejednalo sa teda o opätovné prejednanie veci, ktorá už bola
prejednaná rozhodcovským súdom, ale ako bolo vysvetlené vyššie, exekučný súd len skúmal materiálnu
vykonateľnosť exekučného titulu. Vzhľadom na to, že na zaujatie právneho názoru postačovali listinné
dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a ktoré predložil samotný oprávnený, nebolo potrebné v danej

veci rozhodovať na pojednávaní a pokiaľ oprávnený namieta odňatie možnosti vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom, všetky tieto dôkazy predložil samotný oprávnený, a teda mal vedomosť o ich
možnom vykonaní v exekučnom konaní, k čomu mu nič nebránilo sa vyjadriť. K tomuto bodu odvolania
krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo/7/2013 zo dňa 22. januára 2014,
z ktorého cituje: „Pokiaľ jediným dôkazom pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku byť

exekučným titulom z hľadiska platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky bola istina obsahujúca túto
doložku (úverová zmluva), nebolo potrebné na vykonanie tohto dôkazu nariadiť pojednávanie. Tento
záver možno vyvodiť zo samotnej povahy exekučného konania, ktoré nie je v zásade konaním
sporovým, a tiež zo skutočnosti, že posúdenie platnosti písomnej rozhodcovskej doložky bolo právnou
otázkou. Nariadenie pojednávania by sa za týchto okolností ako aj s prihliadnutím na možnosť

opravného konania bolo zbytočné a odporovalo by zásade hospodárnosti konania. Vykonanie dôkazu
listinou jej prečítaním alebo oboznámením obsahu na pojednávaní vyžaduje § 129 ods. 1 O.s.p., ktoré
primerane platí aj pre exekučné konanie, len ak sa nariaďuje pojednávanie."

Pokiaľ oprávnený namietal, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o smernicu

EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt je aktom výlučne sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, súd uvádza,
že napadnuté rozhodnutie svoje právne posúdenie veci nezaložilo prioritne na aplikácii tejto smernice.
Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyvodilo z Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretiazákladnej zmluvy (§ 53 ods. 1, § 39, § 54 ods. 1). Je však treba uviesť, že súčasťou Občianskeho
zákonníka je príloha Zoznam preberaných právnych aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie,
kde pod č. 1 je prebraná smernica Rady č. 93/13/EHS, to znamená, že táto smernica je súčasťou

právneho poriadku Slovenskej republiky.

Aninámietkaporušeniaprávnejistoty,keďvobdobnýchveciachsúvydávanérozličnérozhodnutiasúdov
Slovenskej republiky, nemôže byť v tejto veci dôvodná. Pokiaľ sú aj v iných skutkovo obdobných veciach
vydávané rozhodnutia inak posudzujúce skutkové a právne otázky ako dané rozhodnutie, uvedené

nemôže mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v danej veci. Námietka neprimeraného
zvýhodňovania povinného pred exekučným súdom taktiež bola vyhodnotená ako nedôvodná. § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere jednoznačne
uvádza, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Ods. 2 tohto ustanovenia tiež uvádza, že v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V danom prípade z listinných

dôkazov bolo nesporne preukázané, že rozhodcovská doložka, tak ako bola koncipovaná v zmluve
o úvere, je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Takáto doložka bola dojednaná v
rozpore s citovanou právnou úpravou a nie je možné konštatovať, že by preto došlo k neprimeranému
zvýhodňovaniu povinného v tomto exekučnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

V Žiline, dňa 26. januára 2016

JUDr. Jana Martinčeková
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková