Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 14, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/166/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712210043
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1712210043.3

Rozhodnutie

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci navrhovateľa
C. N. K., B..K.., K. K. S. XX, XXX XX C., P. : XX XXX XXX zastúpeného advokátom Z.. Z. N., K. K. Z.
X, XXX XX C. proti odporcovi P. K..Q..X.., K. K. S. XX, XXX XX P. S. M., P. : XX XXX XXX o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.617,53 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 1.617,53 Eura spolu s úrokom z

omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 922,55 Eura od 12.06.2007 do zaplatenia, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 453,53 Eura od 01.10.2007 do zaplatenia , spolu s úrokom
z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 241,45 Eura od 01.12.2007 do zaplatenia a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 28.12.2011 doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.06.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd
deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 1617,53 eura s príslušenstvom
a spolu s náhradou trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ dodával odporcovi pitnú
vodu, vodu z verejného vodovodu na odbernom mieste D. XX, C., číslo odberu XX-XXXXX-X a
odporca vodu z verejného vodovodu na tomto odbernom mieste odoberal. Navrhovateľ vystavil faktúry

č. XXXXXXXXX na sumu 922,50 eura splatnú dňa 11.06.2007, XXXXXXXXX na sumu 453,53 eura
splatnú dňa 30.09.2007 a XXXXXXXXX na sumu 241,45 eura splatnú dňa 30.11.2007, ktoré odporca
nezaplatil. Písomným podaním zo dňa 02.05.2013 PZN uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom
nebola uzatvorená zmluva o dodávke pitnej vody a odvode odpadovej vody, odporca predmetnú vodu
odoberal bez existencie písomnej zmluvy teda išlo o neoprávnený odber. Z toho dôvodu navrhovateľ
vystavil odporcovi faktúry, v ktorých vyčíslil škodu, ktorá mu v dôsledku neoprávneného odberu vznikla.

Odporca uplatnený nárok žiadnym spôsobom nerozporoval, navrhovateľ má svoj nárok za dôvodný.
Žiadal tiež vypočuť právneho zástupcu navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu v mieste sídla
navrhovateľa.

Odporcovi boli písomnosti doručované na adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri a keďže
súdu nie je známa žiadna iná adresa odporcu, považujú sa písomnosti za doručené po troch dňoch od

vrátenia nedoručenej zásielky súdu v súlade s § 48 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním listín a to faktúr č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a
XXXXXXXXX všetko v kópiách a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným
spôsobom :
Z faktúr č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX B. XXXXXXXXX má súd za preukázané, že navrhovateľ vystavil

listiny, ktorými žiadal od odporcu zaplatenie peňažnej sumy 922,50 eura, 453,53 eura a 241,45 eura
ako vodné a stočné podľa stavu na vodomere č. XXXXXXX na odbernom mieste D. XX, C.. Odporcažalovanú sumu vodného a stočného nezaplatil. Odporca nezaplatil odplatu za neoprávnený odber vo
výške 1.617,53 Eura.

Voveciboldňa22.05.2013vyhlásenýrozsudokč.k.XXCb/XXX/XXXX- XX,ktorýmbolnávrhzamietnutý
a to z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal dodanie vody odporcovi na odbernom mieste ako ani
existenciu samotnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom.

Následne bol na odvolanie navrhovateľ rozsudok zrušený Krajským súdom v Bratislave v podstate z toho

dôvodu, že právna kvalifikácia žalobou uplatneného nároku je povinnosťou súdu. Je potrebné, aby súd
kvalifikáciu nároku, tak ako túto uskutočnil navrhovateľ, posúdil a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa k
nej vyjadril, teda, aby v tomto prípade na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia právnych
predpisov najmä § 25 ods. 1 a 2 zákona číslo 442/2002 Z.z. a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka
a uviedol či navrhovateľ má v súlade s uvedenými právnymi predpismi nárok na náhradu škody a teda
aby najmä posúdil splnenie podmienok vzniku nároku navrhovateľa na náhradu škody.

Účastníkmi konania sú obchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra a teda sú podnikateľmi
podľa § 2 ods. 2 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Vzhľadom
na predmet činnosti navrhovateľa a odporcu s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového
vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods.

1 Obchodného zákonníka), je tento ich vzťah upravený Obchodným zákonníkom a v súlade s § 1 ods.
2 Obchodného zákonníka aj Občianskym zákonníkom.

Pôvodné skutkové vymedzenie nároku navrhovateľa bolo nezaplatené vodné a stočné, t.j. odplata a
takto skutkovo vymedzenému základu nároku zodpovedali aj predložené dôkazy a to dôkazy, ktorými

navrhovateľ žiadal vodné a stočné za určité obdobie. Keďže vodné a stočné sú povinní platiť odberatelia
pitnej vody producenti odpadových vôd (§ 28 ods. 3 a 10 ZoVVaVK v spojení s § 4 ods. 3 a 4
ZoVVaVK), bolo zo žaloby odvoditeľné tvrdenie existencie zmluvy navrhovateľa a s odporcom. Následne
došlo podaním zo dňa 02.05.2013 k zmene vymedzenia skutkového základu a ktorom súd nerozhodol,
pričom išlo o kvalitatívnu zmenu návrhu, o ktorej sa rozhoduje uznesením čo vyplýva aj z rozsudku

Najvyššieho súdu SR 31. júla 2008 sp. zn. 1M Obdo V 19/2007 zverejneného v ZBIERKE STANOVÍSK
NAJVYŠŠIEHOSÚDUAROZHODNUTÍSÚDOVSLOVENSKEJREPUBLIKYpodč.33/2010„zazmenu
žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne
činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe.“ a ako to vyplýva aj z
odbornej literatúry (V. STEINER, Občianske právo procesné v teórií a praxi, Obzor Bratislava 1980, str.

218), preto bolo skutkovým základom nezaplatené vodné a stočné (§ 28 ods. 5 a 8 ZoVVaVK) a nie
bezzmluvný odber vody z verejného vodovodu a neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej
kanalizácie (§ 25 ZoVVaVK). Vzhľadom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení (§ 226 O.s.p.) súd už o tomto nerozhodoval a priamo posúdil skutkovo novovymedzený nárok
navrhovateľa na zaplatenie odplaty za neoprávnený odber.

Keďže medzi navrhovateľom a odporcom nebola uzatvorená zmluva o dodávke pitnej vody a odvode
odpadovej vody a odporca predmetnú vodu odoberal bez existencie písomnej zmluvy, išlo preto
o neoprávnený odber. Z toho dôvodu navrhovateľom vystavené faktúry a v nich uvedené nároky
voči odporcovi vyčíslujúci bezdôvodné obohatenie odporcu (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka)

spočívajúce v prijatí tovaru - vody a poskytnutí služieb - odvode odpadových vôd bez uzavretej zmluvy,
teda v prijatí plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) má súd za dôvodné,
odporca je potom povinný zaplatiť žalovanú sumu ako bezdôvodné obohatenie, ktoré nie je dobre možné
vydať (§ 458 Občianskeho zákonníka) a preto je poskytnuté ako relutárna náhrada. Odporca uplatnený
nárok žiadnym spôsobom nerozporoval, súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy istiny.

Náhraduškodyvzniknutúvdôsledkuneoprávnenéhoodberunavrhovateľnetvrdilatedaaninepreukázal
porušenie právnej povinnosti, zmenšenie majetku navrhovateľa alebo jeho nezväčšenie a príčinnú
súvislosť medzi týmito a to všetko pri neoprávnenom odbere vody z verejného vodovodu odporcom
a neoprávnenom vypúšťaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie, súd preto o náhrade škody

navrhovateľovi nerozhodoval.

Pokiaľ ide o návrh vypočuť právneho zástupcu navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu v
mieste sídla navrhovateľa, k tomuto má súd za potrebné uviesť, že dožiadaným súdom (§ 39 O.s.p.)sa vykonávajú zásadne dôkazy, čo síce nie je výslovne uvedené v zákone, avšak zo zásady ústnosti
pojednávania t.j. nutnosti prednášania návrhu a vyjadrovania sa k nemu na pojednávaní vyplýva, že
vyjadrenie účastníkov konania a ich právnych zástupcov (nie výpoveď podľa § 126 O.s.p., keď výpoveď

právneho zástupcu prichádza do úvahy len v konaní, v ktorom nepôsobí ako právny zástupca a to
pri zachovaní zákonných podmienok podľa z.č. 586/2003 Z.z. o advokácii) nie je možné dožiadaným
súdom.

Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po dňoch

splatnosti uvedených na faktúrach č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX B. XXXXXXXXX (§ 365 Obchodného
zákonníka) a súd preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania počítané z požadovanej náhrady. Súd
priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka,
keď tento bol navrhovateľom v žalobnom návrhu aj žiadaný. Výšku úroku z omeškania teda súd určil
podľa § 369 ods. 1 účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu so zaplatením peňažného plnenia,
keď základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho

polroka, v ktorom došlo k omeškaniu t.j. k 11.06.2007 bola 4,75 % ročne, takže úrok z omeškania bol
po zvýšení o 10 % vo výške 14,75 % ročne, 30.09.2007 bola 4,25 % ročne , takže úrok z omeškania bol
po zvýšení o 10 % vo výške 14,25 % ročne a k 30.11.2007 bola 4,25 % ročne, takže úrok z omeškania
bol po zvýšení o 10 % vo výške 14,25 % ročne.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.
tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď tento
bol v spore plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto

rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

navrhovateľ podať návrh na výkon rozhodnutia.