Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/309/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116203363
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116203363.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky X. H., bytom C. H. XX, zastúpená S.. K.
K., advokátom so sídlom v D., C. nám. 4, proti odporcovi N., s.r.o., so sídlom v D., ul. N. XX,
IČO: XXXXXXXX, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.
marca 2016, č. k. 17C/44/2016-21, v senáte jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd v zmysle ust. § 102 ods. 1 O.s.p. , § 76 ods. 1 písm. f) , ods. 2, 4
a § 75 ods. 2 O.s.p. na návrh navrhovateľky nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal obchodnej
spoločnosti X. s.r.o., so sídlom v D., ul. N. cesta XX, X.: XXXXXXXX, vykonávať zrážky zo mzdy
navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 07.03.2013, uzavretej

medzinavrhovateľkouaodporcom,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhonaOkresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 17C/44/2016. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 02.03.2016 bol
Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala , aby súd určil , že Zmluva
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.03.2013, uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná,
alternatívne, že uvedená úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, ďalej, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 07.03.2013 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná.

Súčasne žiadala, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 675,32
eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy675,32eurod01.03.2016dozaplatenia.
Tento návrh odôvodnila tým, že s odporcom dňa 07.03.2013 uzatvorila tri zmluvnú dokumenty, ktoré sú
navzájom prepojené a spolu súvisia. Ide o zmluvu o úvere, na základe ktorej odporca ako veriteľ poskytol
navrhovateľke ako dlžníčke peňažné prostriedky v sume 800,- eur vo forme úveru, ďalej o Dohodu
o plnení v splátkach, ktorá predstavuje dodatok k úverovej zmluve a takisto aj o Dohodu o zrážkach

zo mzdy a z iných príjmov odkazujúcu na bianco zmenku. Všetky tieto dokumenty mali formulárový
charakter. Navrhovateľka mala na základe úverovej zmluvy celkovo vrátiť sumu 1.572,- eur. Táto suma
však nebola definitívna, pretože v dokumente odporcu označovanom ako Žiadosť o vykonávanie zrážok
zo mzdy odporca uvádza, že celkový dlh predstavuje súčet istiny a úroku z omeškania vo výške 2.803,70
eur. Je teda zrejmé, že v čase pristúpenia k výkonu zrážok zo mzdy príslušenstvo k úveru predstavovalo
viac ako 2,5 násobok istiny. Je pravdou, že navrhovateľka sa dostala do omeškania so splácaním úveru,

na základe čoho odporca pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy. Každopádne však navrhovateľka
splatila spolu 1.475,32 eur, teda takmer dvojnásobok poskytnutej istiny. Uvedená zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou a spravuje sa režimom § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obsahuje viaceré
neprijateľné podmienky a dohoda o úroku vo výške 39,15 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko je niekoľkonásobne vyššia ako priemerná úroková sadzba zo spotrebiteľský úver poskytnutý
bankou. Ak je neplatná dohoda o úroku, je potom neplatná celá úverová zmluva. V úverovej zmluve

absentujú aj náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z. z., a to podľa § 9
ods.2 písm .a/, c/, f/, k/, l/, p/, t, u/, x/, v dôsledku čoho je potrebné považovať poskytnutý úver zabezúročný a bez poplatkov. Na strane odporcu tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože prijal
sumu 675,32 eur nad rámec poskytnutej istiny v sume 800,- eur. Čo sa týka uzatvorenej Dohody o
zrážkach zo mzdy ide o absolútne neplatný právny úkon pre jeho jednoznačný rozpor so zákonom. Táto

dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je v rozpore s § 551 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého nie je možné zabezpečovať budúcu pohľadávku veriteľa. V tejto súvislosti poukazuje
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013, v zmysle ktorého inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok, ako dôležitý prvok unijného
práva.Vdohodetakistoabsentujevymedzenievýškyzabezpečovanejpohľadávky,čomázanásledokjej

neplatnosť podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Odkazovala len na bianco zmenku bez uvedenia
konkrétnej výšky pohľadávky odporcu, ktorá mala byť zabezpečená. Vôbec neodkazuje na úverovú
zmluvu. Pri jej uzatvorení však spotrebiteľ musí vedieť akú pohľadávku zabezpečuje a v akej výške.
Existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnila tým, že určením neplatnosti úverovej zmluvy a
dohody o zrážkach zo mzdy sa vyrieši otázka porušovania spotrebiteľských práv navrhovateľky. Pokiaľ
ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, naliehavý právny záujem je daný aj tým, že určením jej neplatnosti

sa vyrieši aj otázka, či odporca je oprávnený prostredníctvom nej uhrádzať svoju súdom nepreskúmanú
pohľadávku.

Spolu s návrhom na začatie konania bol súdu doručený aj návrh navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi a zamestnávateľovi navrhovateľky, a to

obchodnej spoločnosti X. s.r.o., povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky v
prospech odporcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 07.03.2013,
uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Tento návrh odôvodnila tým, že konanie odporcu preukázateľne zasahuje do práv navrhovateľka
ako spotrebiteľky a je evidentné, že odporca sa na jej úkor úmyselne obohacuje, nakoľko požiadal

jej zamestnávateľa o realizáciu zrážok zo mzdy na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
Pritom zamestnávateľ navrhovateľky zrážky zo mzdy skutočne vykonáva. Súd návrhu navrhovateľky
na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, pretože zákonné podmienky na jeho nariadenie sú
splnené a návrh je dôvodný. V zmysle § 76 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku súd konštatuje,
že sa stotožňuje so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

preto ďalšie dôvody neuvádza. Súd však záverom považuje za potrebné uviesť, že vykonávaním
zrážok zo mzdy navrhovateľky za situácie, že je spochybnená platnosť samotnej dohody o zrážkach
zo mzdy, na základe ktorej sa tieto zrážky majú vykonávať, môže navrhovateľke reálne vzniknúť
majetková ujma. Realizovaním zrážok z jej mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy jej
neoprávnene ujde časť mzdy, ktorú by inak mala vyplatenú. Nariadením navrhovaného predbežného

opatrenia podľa názoru súdu nedôjde na strane odporcu k tak závažným následkom (aj s ohľadom na
skutočnosť, že odporca je obchodnou spoločnosťou, ktorej základné imanie je 6.638.785 eur) ako na
strane navrhovateľky, ktorej mzda je zdrojom jej obživy. Nariadené predbežné opatrenie nemá žiadny
vplyv na povinnosť navrhovateľky, ako úverovej dlžníčky, splniť si riadne a včas svoj záväzok splácať
úver, ktorý je zabezpečovaný dohodou o zrážkach zo mzdy. Rovnako tak predbežné opatrenie nemá

vplyv aj na prípadné právne dôsledky, ktoré vyplývajú pre navrhovateľku z neplnenia si jej primárneho
záväzku, a to riadne a včas splácať svoj dlh voči odporcovi, ktorý je však podľa tvrdenia navrhovateľky
už splnený. Preto je podľa názoru súdu dôvodné predbežným opatrením zabezpečiť dočasnú úpravu
pomerov účastníkov, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu odporca podal včas odvolanie. Navrhol zmeniť uznesenie okresného súdu a
návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka spolu
s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nepredložila také dôkazy a neosvedčil také
skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy
bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka a spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o

právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa mu
zo mzdy vykonávali zrážky. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje samostatný dokument,
ktorýjelenjedenzozabezpečovacíchinštitútov,ktorýmsiveriteľzabezpečuje,žejehopohľadávkabude
splnená. Navrhovateľka nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy, neosvedčila, že bez nariadenia
predbežného opatrenia by jej mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma.

Odporca uvádza , že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by navrhovateľke vznikla závažnejšia
ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok navrhovateľky
voči odporcovi vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy navrhovateľky. Na vydanie
predbežného opatrenia neboli naplnené predpoklady , nakoľko navrhovateľka nepreukázala, z čohovyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia, nepreukázala existenciu hroziacej ujmy, t.j.,
že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma
a tiež nedeklarovala opodstatnenie nároku vo veci samej.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila .

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov a zistil, že odporcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dôvodné, preto bolo potrebné

uznesenie okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní odporcu rozhodol bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 07.03.2013,
dohody o plnení v splátkach zo dňa 07.03.2013 a dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.03.2013.
Všetky tri dokumenty a bianco zmenka mali formulárový charakter a boli uzavreté v tom istom okamihu

bezprostredne po sebe s tým, že navrhovateľka nemohla ich obsah žiadnym spôsobom ovplyvniť.
S odporcom uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá však neboli nikdy individuálne dojednaná
a predstavuje formulárovú zmluvu . Na základe tejto dohody odporca požiadal jej zamestnávateľa o
vykonanie zrážok z jej mzdy. Napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, zamestnávateľ jej
vykonáva zrážky zo mzdy v prospech odporcu, ktoré nemá možnosť priamo zastaviť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka ako dlžník uzavrela dňa 07.03.2013 zmluvu o úvere
č.XXXXXXXXX s odporcom ako veriteľom, na základe ktorej jej mala byť poskytnutá čiastka úveru XXX
E.ur zvýšená o poplatok vo výške XXX,- eur, celkovo vo výške X.XXX,- eur , s úrokom vo výške 39,15%
ročne s poskytnutého úveru, s RPMN vo výške 96,50%.

V rovnaký deň, t. j. 07.03.2013 bola medzi účastníkmi uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov , na základe ktorej navrhovateľka udelila súhlas s vykonávaním zrážok zo mzdy
zamestnávateľom navrhovateľa. Súčasne bola uzatvorená dohoda o plnení v splátkach k zmluve o
úvere č.XXXXXXXXX, na základe ktorej bola dohodnutá mesačná splátka vo výške XXX,- eur, po dobu

12 mesiacov, so splatnosťou vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 20.07.2013 , s
priemernou RPMN vo výške 36,73 % ročne.

Okresný súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel, s tým, že vykonávaním zrážok zo mzdy
za situácie, keď je spochybnená platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sa tieto zrážky

majú vykonávať, môže navrhovateľke reálne vzniknúť majetková ujma a neoprávnene jej ujde časť
mzdy , ktorú by inak mala vyplatenú.

K tvrdeniu odporcu, že v danej veci neboli splnené predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia, nakoľko navrhovateľka nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti , ktoré

by opodstatňovali jej hmotnoprávny nárok vo veci samej , odvolací súd konštatuje, že v prípade
nariadenia predbežného opatrenia súd rozhoduje bez vykonania riadneho dokazovania a nemôže sa
zaoberať otázkami, týkajúcimi sa veci samej, keď bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec
skutkovo i právne vyhodnotiť. Odvolací súd je toho názoru, že jeden zo základných predpokladov
pre nariadenie predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k

nariadeniupredbežnéhoopatrenianedošlo,jevtejtovecidaný.Vpriebehukonaniabolototižosvedčené,
že odporca predložil zamestnávateľovi navrhovateľky dohodu o zrážkach zo mzdy na zaplatenie dlžnej
sumy . Zamestnávateľ navrhovateľky vykonal zrážky za obdobie od apríla 2015 do februára 2016 v
celkovej výške 867,16,- eur.

Povinnosť členských štátov vyplývajúca z určitej smernice na dosiahnutie výsledku stanoveného touto
smernicou, ako aj ich povinnosť vplývajúca z článku 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva
(ďalej „ ZES“), prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na zabezpečenie
plnenia tejto povinnosti, sa vzťahuje na všetky orgány takýchto štátov, vrátane súdnych orgánov v
rozsahu ich právomoci. Vnútroštátny súd je teda pri použití vnútroštátneho práva a najmä ustanovení

právnej úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice povinný vykladať vnútroštátne
právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby sa dosiahol
výsledok stanovený touto smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (ESD
10.11.2005, Stichting Zuid - Hollands Milicufederatic, C-316/04 bod 78 a v ňom citovaná judikatúra).Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na zabezpečenie hlavného záväzku, ktorý je založený zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Je preto možné predpokladať, že osud zabezpečovacieho prostriedku bude

závisieť od osudu hlavného záväzku.

V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v
spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou
podmienkou a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto

skúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v
zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EH jej užitočného účinku (effet utilé).

Zásada efektívnosti vyžaduje prijať rovnaký záver, aj pokiaľ ide o smernicu 87/102/EHS. Súdny dvor
v uznesení C-76/10 N.ť rozhodol, že uvedená smernica vnútroštátnemu súdu umožňuje aj bez návrhu
uplatniť ustanovenia preberajúce do vnútroštátneho práva článok 4 uvedenej smernice a stanovujúce,
že neexistencia údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za
následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Je zrejmé, ako to napokon

uvádza vo svojom odvolaní aj odporca, že zabezpečovací inštitút - dohoda o zrážkach zo mzdy, nebol
vylúčený zo spotrebiteľského práva, to však neznamená, že súd rezignuje na svoju povinnosť podľa
článku 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách,preskúmavaťnekalosťzmluvnýchpodmienokprípadnevydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

V prejedávanej veci vzhľadom na právny vzťah účastníkov konania založenej spotrebiteľskou zmluvou,
keď navrhovateľka sa domáha neplatnosti týchto zmlúv a na základe dohody o zrážkach jej hrozí, že
odporca získa viac, než mu patrí, v zmysle uvedených právny záverov je vydanie predbežného opatrenia
v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. opodstatnené, preto bolo potrebné uznesenie okresného súdu

potvrdiť.

Okresný súd vydal vo veci predbežné opatrenie na návrh navrhovateľky. Jeho opodstatnenosť sa
posudzuje z aspektov, či je aspoň osvedčená danosť práva (vecná legitimácia navrhovateľky) a či je
preukázaná potreba dočasnej úpravy.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka osvedčila, že vo veci má vecnú legitimáciu, pretože je
dlžníčkou zo spotrebiteľskej zmluvy a je preukázané, že odporca podľa dohody o zrážkach zo mzdy
uplatnil nároky voči navrhovateľke zo zmlúv, ktoré podliehajú súdnej kontrole a ktoré podľa ich obsahu
zrejme obsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa (miera odplaty a pod.) a ďalšia realizácia

zrážok zo mzdy navrhovateľky jej môže spôsobiť majetkovú ujmu.

Za týchto okolností uznesenie okresného súdu zodpovedá aj všeobecným zákonným požiadavkám
na vydanie predbežného opatrenia. Vzhľadom na špecifický právny vzťah a vzhľadom na potrebu
rozhodovania na základe zásady efektivity (uplatnenia článku 6 smernice 93/13/EHS z 05.apríla 1993),

bolo možné vydať predbežné opatrenie aj bez návrhu, vychádzajúc z obsahu spotrebiteľských zmlúv
a charakteru akcesorickej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá sleduje obídenie súdneho preskúmania
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .