Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/306/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206837
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213206837.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
IČO: 264 29 705, v konaní zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava proti odporcovi: E. F., bytom Y. I. XXX/XX, K., o zaplatenie 277,03 eur s príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 0,19 % úroku denne z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov k zastavenej časti konania.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 277,03 eur spolu s 0,06
% úrokom denne zo sumy 327,03 eur od 10.9.2010 do 2.2.2011, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy
327,03 eur od 3.2.2011 do 15.2.2011, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 227,03 eur od 16.2.2011 do
zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,09 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti o zaplatenie 0,06 % úroku denne zo sumy 327,03 eur od 3.2.2011 do 15.2.2011 a zo
sumy 227,03 eur od 16.2.2011 do zaplatenia z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
podľačlánku4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uvedeným návrhom si uplatnil voči odporcovi
pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 277,03 eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne
zo sumy 327,03 eur od 10.9.2010 do 15.2.2011, zo sumy 227,03 eur od 16.2.2011 do zaplatenia a so
6% úrokom ročne zo sumy 327,03 eur od 3.2.2011 do 15.2.2011 a zo sumy 227,03 eur od 16.2.2011 do

zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 1,09 eur. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým,
že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú odporca vystavil dňa 3.6.2009 na zmenkovú
sumu 327,03 eur, pričom sa zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa nielen zmenkovú sumu, ale aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 10.9.2010. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenková
listina je opatrená aj doložkou „ bez protestu“ , preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil na

zmenkovú sumu 50,- eur.

Po tom, ako tunajší súd z dôvodu vecnej nepríslušnosti danú vec, týkajúcu sa nárokov zo zmenky,
postúpil podľa § 104a ods. 2 O.s.p., s prihliadnutím aj na § 10 ods. 1, 2 písm. d/ zákona č. 371/2004 Z.z.Okresnému súdu Nitra ako zmenkovému súdu, Krajský súd v Nitre uznesením z 21.6.2013 o námietke
navrhovateľa proti postúpeniu veci a o nesúhlase Okresného súdu Nitra s postúpením veci rozhodol tak,
že miestne príslušným súdom na konanie je Okresný súd Komárno.

Súd uznesením zo 17.12.2013 prerušil dané konanie až do skončenia konania o prejudiciálnej otázke
predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie v Luxemburgu uznesením Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co 156/2013 zo dňa 16.10.2013. Po tom, ako uvedený krajský súd zobral návrh na začatie
prejudiciálneho konania späť a uznesením zo 4.6.2014 bolo rozhodnuté, že vec C-558/13, v ktorej

sa konalo o prejudiciálnej otázke, sa vymazáva z registra Súdneho dvora, tunajší súd uznesením z
28.7.2014 prerušil konanie vo veci do skončenia prejudiciálneho konania vedeného Súdnym dvorom
Európskej únie v Luxemburgu pod číslom C-328/14. Keďže aj vec C-328/14 bola na základe rozhodnutia
zo 17.6.2015 vymazaná z registra Súdneho dvora, uznesenie tunajšieho súdu o prerušení konania vo
veci stratilo účinnosť, a tak súd uznesením z 19.10.2015 oznámil účastníkom konania, že pokračuje
v prerušenom konaní.

V zmysle článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu, keď navrhovateľ
je zahraničnou právnickou osobou, daná vec patrí do pôsobnosti citovaného nariadenia, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 19 citovaného nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie. Odporca po doručení návrhu a tlačiva „C“ na odpoveď (dňa 23.8.2013) podľa článku 5 ods. 2
a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 odpovedal v lehote určenej v tlačive

„C“ na odpoveď, v ktorom bol poučený, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky
spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok. S poukazom na čl. 5 bod 1 Nariadenia
č. 861/2007, keď žiadny z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a konajúci
súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné aj s poukazom na skutočnosť, že konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu je konaním písomným a odporkyňa sa vyjadrovala k rozhodcovskému

rozsudku, ktorý nie je predmetom konania, tunajší súd za účelom vydania rozsudku v zmysle čl. 7 ods.
3 citovaného nariadenia, v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil dňa 8.1.2016 na úradnej tabuli súdu
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

Navrhovateľ spolu s návrhom doručil súdu listinu - zmenku - vystavenú v W. A. dňa 3.6.2009 na

zmenkovú sumu 327,03 eur. Podľa tejto zmenky sa odporca ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku pri
predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť sumu 327,03 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od
10.9.2010. V uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ......" bez protestu",
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný krstným
menom a priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a jeho rodné

číslo. Na zmenke je podpis vystaviteľa.

Súd na danú vec aplikoval okrem citovaných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu aj článok
I. § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 11 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 13 ods. 1

citovaného zákona, článok I. § 14 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb., článok I. § 34 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb., článok I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 77 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb.,
článok I. § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb..

Súd skúmal predloženú zmenku ako cenný papier. Teda či navrhovateľom predložená zmenka spĺňa
náležitosti zákona č. 191/1950 Zb. a či je platnou zmenkou, pričom kauzálnym vzťahom, ktorý je
podkladom vydania zmenky, sa súd nezaoberal, keď kauza je skúmaná len v prípade námietok (obrany)
účastníka (odporcu), pričom bez podnetu súd kauzu neskúma. Námietky zo strany odporcu uplatnené
neboli.

Z obsahu listiny predloženej navrhovateľom a označenej zmenka, na základe ktorej sa navrhovateľ
domáha uplatnených nárokov, súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky
náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenkavlastná. Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený
údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje

dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na
zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými náležitosťami vlastnej zmenky a nemajú vplyv na jej platnosť.

Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona

č. 191/1950 Zb.. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku,
v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaný. Indosament nie je len čiastočný,
neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým
vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 citovaného zákona s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k
prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa.
V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 citovaného zákona zbavuje

majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre
neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na
platenie včas predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové
úkony neboli dodržané má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na
ňom leží dôkazné bremeno. Teda v prípade doložky „bez protestu“ sa predloženie zmenky na platenie,

odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o odopretí
platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Z obsahu spisu, vzhľadom na pasivitu
odporcu, súd nepredloženie zmenky na platenie včas nemá za preukázané. S poukazom na čl. I § 33
ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku.
Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu

zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia čl. I
§ 34 ods. 1 citovaného zákona zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka
musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená
dlhšia lehota tak, ako to v danej veci urobil odporca (doložka „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zmenka bola predložená na platenie vo

vystaviteľom určenej lehote štyroch rokoch odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“), čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1
citovaného zákona, teda včas.

Vistazmenka je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zmenkou, ktorá je splatná

dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úrok odo dňa 3.2.2011, z
čoho možno jednoznačne, s poukazom na čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., vyvodiť ako deň splatnosti
zmenky deň 3.2.2011, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Vzhľadom na
to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je navrhovateľ povinný túto skutočnosť overiť vo forme
verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou jej predložením dňa

3.2.2011,ktorýmdňomvzniklaodporcovipovinnosťplniťzmenkovénároky.Pokiaľodporcanepreukázal,
že realizoval úhradu zmenkovej sumy vyššou sumou, ako tvrdí navrhovateľ (50,- eur), je povinný zaplatiť
majiteľovi zmenky - navrhovateľovi - zostávajúcu časť zmenkovej sumy vo výške 277,03 eur, keď
navrhovateľ ako majiteľ zmenky má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy voči vystaviteľovi bez ďalších
podmienok.

Za dôvodný súd považoval aj návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zákonného zmenkového úroku 6
% ročne zo zmenkovej sumy vo výške 327,03 eur od 3.2.2011 až do 15.2.2011 a zo sumy 227,03 eur
od 16.2.2011 do zaplatenia. Tento úrok patrí navrhovateľovi v zmysle ustanovenia čl. I § 48 zákona č.
191/1950 Zb. od splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia zmenkovej sumy. Súd návrhu vyhovel aj v

časti odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čo v danom prípade zodpovedá sume 1,09 eur.

Navrhovateľ pôvodne žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo
zmenkovej sumy vo výške 327,03 eur od 10.9.2010 do 15.2.2011 a zo sumy 227,03 eur od 16.2.2011 až
do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 23.12.2015 navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie

0,19% zmenkového úroku denne späť, a tak súd v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v rozsahu
čiastočného späťvzatia návrhu zastavil.O trovách k zastavenej časti konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pri zmenke splatnej na videnie podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona sa vyžaduje, aby úroková miera
bola uvedená priamo na zmenke. V danej veci je táto zákonom určená povinnosť dodržaná, keďže
priamo v zmenke je uvedená úroková miera 0,25 % denne. Podľa čl. I § 5 ods. 3 citovaného zákona
sa úrok počíta odo dňa vystavenia zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. Na

predmetnej zmenke je v danom prípade určené, že tento úrok patrí od 10.9.2010, preto možno
konštatovať, že navrhovateľ dôvodne požaduje v danej veci, zo zmenkového úroku 0,25 % denne,
zaplatenie 0,06% zmenkového úroku denne zo zmenkovej sumy 327,03 eur od 10.9.2010. V zásade,
zmenky po splatnosti úročiteľné nie sú, keď zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. úročenie
zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 % úroku podľa čl. I §
48). Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy tak zákon č. 191/1950 Zb. v čl. I § 5 ods. 1 zdanlivo

preferuje vistazmenku a lehotnú vistazmenku pred datozmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby po
vystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny uvedený deň). V skutočnosti však môže byť úrok zo
zmenkovej sumy zahrnutý aj v datozmenke a fixnej zmenke. Pretože je však známy deň ich splatnosti,
je známe aj obdobie úročenia, a tak možno úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. V záujme
jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon pod sankciou neplatnosti úrokovej

doložky núti vystaviteľa datozmenky a fixnej zmenky prípadný úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej
sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v datozmenke a fixnej zmenke umožňuje úročiť
zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo možné zmenkovú sumu pri
vistazmenke a lehotnej vistazmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom vyústil do situácie, kedy
by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu určenia jej

splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný, musí byť prípustný pri
každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ nejaký nárok zmenkou
uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu úročenia zmenkovej
sumy po splatnosti datozmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje aj na
oba druhy vistazmenky. Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti je zastávaný aj v odbornej

literatúre (Kotásek, J., Pokorná, J. Raban, P. a kol. Kurs obchodního práva. Právo cenných papírů.
3. vydání. Praha : C.H. Beck, 2003, 354 s. ; ASPI ID: LIT597SK. Rouček, František. Výklad pojmů.
Náležitosti směnky: 4. Vymíněné úroky). Keďže po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok
nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., potom od zročnosti
zmenky je možné požadovať od vystaviteľa zmenky len zákonný úrok vo výške 6 %. Súčasné uplatnenie

dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek
a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s
účelom sledovaným včl. I § 5 zákona č. 191/1950 Zb. (obdobne Zákon směnečný a šekový, komentář-
Josef Kotásek, vydavateľstvo Wolters Kluwer, str.74-75, Karol Kizlink, Ján Spišiak, Zmenkové právo,
Komentár, Heureka 2005, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd.

Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci , sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo
dňa 16.10.2003). Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu vymedzuje
ustanovenie čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné.
Ide o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré zákon výnimočne
pripúšťa len v prípade vistazmeniek, vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý

úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Keďže zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon
nepripúšťa, navrhovateľovi patrí iba zo zmenkového úroku 0,25% denne, navrhovateľom uplatnený
0,06%úrokdennezosumy327,03eurod10.9.2010do2.2.2011vrátane,tedadodňasplatnostizmenky,
keď navrhovateľ si uplatnil nárok na zákonný 6% úrok, na ktorý má nárok odo dňa splatnosti zmenky,
od 3.2.2011. Súd preto návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti 0,06% úroku denne zamietol.

Vo vzťahu k výške uplatneného úroku podľa § 5 zákona č. 191/1950 Zb., táto nie je zákonom obmedzená
a pre jej posudzovanie podľa kritérií dobrých mravov a poctivého obchodného styku v prejednávanej veci
nebol daný priestor, nakoľko účastníkmi neboli v konaní tvrdené žiadne kauzálne súvislosti vystavenia
zmenky, ktoré by takéto posúdenie súdom umožňovali.

Súd poznamenáva, že v tomto konaní nemal žiadnym z účastníkov tvrdené a preukázané, že by zmenka
vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi, alebo že by išlo o
splnenie dlhu z úveru zmenkou. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal a nepreukázal.Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané

voči pohľadávke.

V konaní boli čiastočne úspešní obaja účastníci konania, preto súd o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 277,03 eur s 0,06
% zmenkovým úrokom denne zo sumy 327,03 eur od 10.9.2010 do 15.2.2011, zo sumy 227,03 eur od

16.2.2011 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo sumy 327,03 eur od 3.2.2011 do 15.2.2011, zo sumy
227,03 eur od 16.2.2011 do zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 1,09 eur. Konajúci
súd vychádzajúc zo zisteného pomeru úspechu účastníkov v konaní, t.j. sumy uplatnenej pohľadávky
vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktorá pozostáva z navrhovateľom požadovaného úroku 0,06
% denne zo sumy 327,03 eur od 10.9.2010 do 15.2.2011 a zo sumy 227,03 eur od 16.2.2011 ku dňu
vyhlásenia rozsudku dňa 14.1.2016 v sume 336,78 eur, 6%-ného úroku, ktorý k okamihu vyhlásenia

rozsudku predstavuje sumu 67,64 eur, istiny 277,03 eur a zmenkovej odmeny 1,09 eur, spolu v sume
682,54 eur a navrhovateľovi priznanej istiny 277,03 eur, úroku 0,06 % denne do 2.2.2011, čo zodpovedá
sume 29,20 eur, zmenkovej odmeny 1,09 eur a 6 % úroku ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 67,64
eur, teda spolu 374,96 eur, úspech navrhovateľa v konaní predstavuje 54,94 % a úspech odporcu, ktorý
sa odrátava od úspechu navrhovateľa, predstavuje 45,06 %. Preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.