Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Dagmar Aradská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/363/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206838
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213206838.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 264 29 705, v konaní zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: Q. Y., bytom Š. X, Z. C., o zaplatenie 1999,- eur s
príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1999,- eur spolu s
0,25 % úrokom denne zo sumy 2532,45 eur od 28.12.2009 do 17.5.2010, s úrokom vo výške 6 % ročne
zo sumy 2532,45 eur od 18.5.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 8,44 eur, to všetko v

pravidelných mesačných splátkach po 30,-eur, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd návrh v časti o zaplatenie 0,25 % úroku denne zo sumy 2532,45 eur od 18.5.2010 do zaplatenia
z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
podľačlánku4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uvedeným návrhom si uplatnil voči odporcovi
pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1999,- eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo
sumy2532,45eurod28.12.2009dozaplateniaaso6%úrokomročnezosumy2532,45eurod18.5.2010
do zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 8,44 eur. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil
tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú odporca vystavil dňa 19.12.2008

na zmenkovú sumu 2532,45 eur, pričom sa zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad
zmenkového veriteľa nielen zmenkovú sumu, ale aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 28.12.2009.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenková listina je opatrená aj doložkou „ bez protestu“ , preto indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
nič nezaplatil.

Po tom, ako tunajší súd z dôvodu vecnej nepríslušnosti danú vec ,týkajúcu sa nárokov zo zmenky,
postúpil podľa § 104a ods. 2 O.s.p., s prihliadnutím aj na § 10 ods. 1, 2 písm. d/ zákona č. 371/2004 Z.z.
Okresnému súdu Nitra ako zmenkovému súdu, Krajský súd v Nitre uznesením z 23.7.2013 o námietkenavrhovateľa proti postúpeniu veci a o nesúhlase Okresného súdu Nitra s postúpením veci rozhodol tak,
že miestne príslušným súdom je Okresný súd Komárno.

Navrhovateľ súdny poplatok za návrh zaplatil do konca lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu zo
17.12.2013 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, a tak súd uznesením z 21.2.2014
zrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a súčasne prerušil dané
konanie až do skončenia konania o prejudiciálnej otázke predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie v
Luxemburgu uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 156/2013 zo dňa 16.10.2013. Po tom,

ako uvedený krajský súd zobral návrh na začatie prejudiciálneho konania späť a uznesením zo 4.6.2014
bolo rozhodnuté, že vec C-558/13, v ktorej sa konalo o prejudiciálnej otázke, sa vymazáva z registra
Súdneho dvora, tunajší súd uznesením z 6.8.2014 prerušil konanie vo veci do skončenia prejudiciálneho
konania vedeného Súdnym dvorom Európskej únie v Luxemburgu pod číslom C-328/14. Keďže aj vec
C-328/14 bola na základe rozhodnutia zo 17.6.2015 vymazaná z registra Súdneho dvora, uznesenie
tunajšieho súdu o prerušení konania vo veci stratilo účinnosť a súd uznesením z 24.9.2015 oznámil

účastníkom konania, že pokračuje v prerušenom konaní.

Súd nariadil vo veci ústne pojednávanie. Navrhovateľ písomným podaním z 2.11.2015 namietal
nariadenie pojednávania, nakoľko podľa jeho názoru v rámci konania podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 je konanie zásadne písomné, a teda nie sú splnené podmienky

na nariadenie ústneho pojednávania.

Súd k námietke navrhovateľa, že nemalo byť nariadené ústne pojednávanie konštatuje, že uplatnený
nárok navrhovateľa prevýšil sumu 2.000,- eur, preto nie sú splnené podmienky uvedené v čl. 2 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, a tak súd v konaní postupoval podľa

vnútroštátnych procesných predpisov (Občiansky súdny poriadok). Prekročenie sumy 2.000,- eur je
spôsobené uplatnením nároku nielen na zaplatenie zmenkovej sumy, ale aj zmenkovej odmeny. Súd
nárok na zaplatenie zmenkovej odmeny vyhodnotil ako samostatný nárok, keďže nárok navrhovateľa
na zmenkovú odmenu má právny základ v samostatnej hmotnoprávnej úprave, a preto ho nemožno
posudzovať ako príslušenstvo pohľadávky.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
navrhovateľa.

Odporkyňa vo svojej výpovedi nepoprela, že podpis na zmenke je jej podpisom. Ďalej uviedla, že

nevedeli platiť lebo majú postihnuté dieťa. Dcéra je umiestnená v ústave v W.. Majú náklady na benzín
a výdavky na lieky pre dcéru, ktorá je aj diabetička. Požiadala súd, aby jej umožnil platiť v splátkach
po 30 eur mesačne.

Navrhovateľspolusnávrhomdoručilsúdulistinu-zmenku-vystavenúvC.dňa19.12.2008nazmenkovú

sumu 76 292,59 Sk (2532,45 eur). Podľa tejto zmenky sa odporca ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku
pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť sumu 76 292,59 Sk a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 28.12.2009.V uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ......"bez protestu",
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný krstným
menom a priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a jeho rodné

číslo. Na zmenke je podpis vystaviteľa.

Súd na danú vec aplikoval článok I. § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 11 ods. 1
citovaného zákona, článok I. § 13 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 14 ods. 1 citovaného zákona,
článok I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 34 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb.,

článok I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 77 ods.
1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb..

Súd skúmal predloženú zmenku ako cenný papier. Teda či navrhovateľom predložená zmenka spĺňa
náležitosti zákona č. 191/1950 Zb. a či je platnou zmenkou, pričom kauzálnym vzťahom, ktorý je

podkladom vydania zmenky, sa súd nezaoberal, keď kauza je skúmaná len v prípade námietok (obrany)
účastníka (odporcu), pričom bez podnetu súd kauzu neskúma. Námietky zo strany odporcu uplatnené
neboli.Z obsahu listiny predloženej navrhovateľom a označenej zmenka, na základe ktorej sa navrhovateľ
domáha uplatnených nárokov, súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky
náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka

vlastná. Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený
údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje
dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na
zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými náležitosťami vlastnej zmenky a nemajú vplyv na jej platnosť.

Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§12 a 13 zákona
č. 191/1950 Zb.. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku,
v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaný. Indosament nie je len čiastočný,
neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým

vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 citovaného zákona s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k
prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa.

V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 citovaného zákona zbavuje
majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre

neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na
platenie včas predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové
úkony neboli dodržané má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant.
Na ňom leží dôkazné bremeno. Teda v prípade doložky „bez protestu“ sa predloženie zmenky na
platenie, odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o

odopretí platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Odporca netvrdil, že by mu
zmenka nebola predložená na platenie včas. S poukazom na čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.
v danej veci ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku. Táto skutočnosť vyplýva z
textu zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto
zmenka je podľa ustanovenia čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona zročná pri predložení, pričom zároveň

platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia,
pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to v danej veci urobil odporca (doložka „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“).Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zmenka bola
predloženánaplatenievovystaviteľomurčenejlehoteštyrochrokochododňajejvystavenia(viďdoložka
na zmenke „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“), čo je pri vistazmenke prípustné v

zmysle čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona, teda včas.

Vistazmenka je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zmenkou, ktorá je splatná
dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úrok odo dňa 18.5.2010, z
čoho možno jednoznačne, s poukazom na čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., vyvodiť ako deň splatnosti

zmenky deň 18.5.2010, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Vzhľadom
na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je navrhovateľ povinný túto skutočnosť overiť
vo forme verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou jej
predložením dňa 18.5.2010, ktorým dňom vznikla odporcovi povinnosť plniť zmenkové nároky. Pokiaľ
odporca nepreukázal, že realizoval úhradu zmenkovej sumy, je povinný zaplatiť majiteľovi zmenky -

navrhovateľovi - zmenkovú sumu v uplatnenej výške 1999,- eur, keď navrhovateľ ako majiteľ zmenky
má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy voči vystaviteľovi bez ďalších podmienok.

Za dôvodný súd považoval aj návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zákonného zmenkového úroku
6 % ročne zo zmenkovej sumy vo výške 2532,45 eur od 18.5.2010 do zaplatenia. Tento úrok patrí

navrhovateľovi v zmysle ustanovenia čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. od splatnosti zmenky až do dňa
zaplatenia zmenkovej sumy. Súd návrhu vyhovel aj v časti odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čo
v danom prípade zodpovedá sume 8,44 eur.

Navrhovateľ ďalej žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo

zmenkovej sumy vo výške 2532,45 eur od 28.12.2009 až do zaplatenia. Pri zmenke splatnej na videnie
podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona sa vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke.
V danej veci je táto zákonom určená povinnosť dodržaná, keďže priamo v zmenke je uvedené úrokovámiera 0,25 % denne. Podľa čl. I § 5 ods. 3 citovaného zákona sa úrok počíta odo dňa vystavenia zmenky
okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. Na predmetnej zmenke je v danom prípade určené,
že tento úrok patrí od 28.12.2009, preto možno konštatovať, že navrhovateľ dôvodne požaduje v danej

veci zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 2532,45 eur od 28.12.2009.
V zásade, zmenky po splatnosti úročiteľné nie sú, keď zákon zmenkový a šekový č. 191/1950Zb.
úročenie zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 %úroku podľa čl.
I § 48). Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy tak zákon č. 191/1950 Zb. v čl. I § 5 ods. 1 zdanlivo
preferuje vistazmenku a lehotnú vistazmenku pred datozmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby

po vystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny uvedený deň). V skutočnosti však môže byť
úrok zo zmenkovej sumy zahrnutý aj v datozmenke a fixnej zmenke. Pretože je však známy deň ich
splatnosti, je známe aj obdobie úročenia, a tak možno úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy.
V záujme jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon pod sankciou neplatnosti
úrokovej doložky núti vystaviteľa datozmenky a fixnej zmenky prípadný úrok vyčísliť a zahrnúť do
zmenkovej sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v datozmenke a fixnej zmenke umožňuje

úročiť zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo možné zmenkovú sumu
pri vistazmenke a lehotnej vistazmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom vyústil do situácie,
kedy by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu
určenia jej splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný, musí
byť prípustný pri každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ nejaký

nárok zmenkou uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu
úročenia zmenkovej sumy po splatnosti datozmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa
vzťahuje aj na oba druhy vistazmenky. Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti je zastávaný aj
v odbornej literatúre (Kotásek, J., Pokorná, J. Raban, P. a kol. Kurs obchodního práva. Právo cenných
papírů. 3. vydání. Praha : C.H. Beck, 2003, 354 s. ; ASPI ID: LIT597SK. Rouček, František. Výklad

pojmů. Náležitosti směnky: 4. Vymíněné úroky). Keďže po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový
záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., potom
od zročnosti zmenky je možné požadovať od vystaviteľa zmenky len zákonný úrok vo výške 6 %.
Súčasné uplatnenie dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie
jedného typu zmeniek a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone

a je v rozpore s účelom sledovaným v čl. I § 5 zákona č. 191/1950 Zb.(obdobne Zákon směnečný a
šekový, komentář-Josef Kotásek, vydavateľstvo Wolters Kluwer, str.74-75, Karol Kizlink, Ján Spišiak,
Zmenkové právo, Komentár, Heureka 2005, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář,
I. díl (směnky), vyd. Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci , sp. zn.
4Cmo/214/2002 zo dňa 16.10.2003 ). Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri

postihu vymedzuje ustanovenie čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie
je neprípustné. Ide o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré
zákon výnimočne pripúšťa len v prípade vistazmeniek, vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky,
kedy dohodnutý úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Keďže zmenkový úrok po splatnosti
zmenky zákon nepripúšťa, navrhovateľovi patrí iba zmenkový úrok 0,25% úrok denne zo sumy 2532,45

eur od 28.12.2009 do 17.5.2010 vrátane, teda do dňa splatnosti zmenky, keď navrhovateľ si uplatnil
nárok na zákonný 6% úrok, na ktorý má nárok odo dňa splatnosti zmenky, od 18.5.2010. Súd preto návrh
navrhovateľa v prevyšujúcej časti 0,25% úroku denne zamietol.

Vo vzťahu k výške uplatneného úroku podľa § 5 zákona č. 191/1950 Zb., táto nie je zákonom obmedzená

a pre jej posudzovanie podľa kritérií dobrých mravov a poctivého obchodného styku v prejednávanej veci
nebol daný priestor, nakoľko účastníkmi neboli v konaní tvrdené žiadne kauzálne súvislosti vystavenia
zmenky , ktoré by takéto posúdenie súdom umožňovali.

Súd poznamenáva, že v tomto konaní nemal žiadnym z účastníkov tvrdené a preukázané, že by zmenka

vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi, alebo že by išlo o
splnenie dlhu z úveru zmenkou. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal a nepreukázal. Aj keby to
tak bolo, ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nedopĺňa zákon
zmenkový a šekový, nehovorí nič o tom, že nedodržanie uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť
zmenky, ale že jeho porušenie zakladá nárok spotrebiteľa na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka

ako abstraktný cenný papier je nezávislá od kauzy, z ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie
ustanovenia§4ods.6zákonaospotrebiteľskýchúverochnespôsobujejejneplatnosť.Priznanienárokov
vyplývajúcich zo zmenky jej majiteľovi však nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti
veriteľa (majiteľa zmenky) za škodu vzniknutú spotrebiteľovi.V konaní boli čiastočne úspešní obaja účastníci konania, preto súd o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 1999,- eur s 0,25%

zmenkovým úrokom denne zo sumy 2532,45 eur od 28.12.2009 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne
zo sumy 2532,45 eur od 18.5.2010 do zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 8,44
eur. Konajúci súd vychádzajúc zo zisteného pomeru úspechu účastníkov v konaní, t.j. sumy uplatnenej
pohľadávky vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktorá pozostáva z navrhovateľom požadovaného
úroku 0,25 % denne zo sumy 2532,45 eur od 28.12.2009 ku dňu vyhlásenia rozsudku 5.11.2015 v sume

13542,26 eur, 6%-ného úroku, ktorý k okamihu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 831,75 eur, istiny
1999,- eur a zmenkovej odmeny 8,44 eur, spolu v sume 16381,45 eur a navrhovateľovi priznanej istiny
1999,- eur, úroku 0,25 % denne do 17.5.2010, čo zodpovedá sume 892,68 eur, zmenkovej odmeny
8,44 eur a 6 % úroku ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 831,75 eur, teda spolu 3731,87 eur, úspech
navrhovateľa v konaní predstavuje 22,78 % a úspech odporcu 77,22%. Odporcovi tak vznikol nárok na
náhradu 54,44% jeho trov konania. Odporca si však nárok na priznanie náhrady trov konania neuplatnil

postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p., preto o trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Lehotu na plnenie súd odporcovi uložil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., pričom v dôsledku nepriaznivej
rodinnej situácie súd odporcovi umožnil plniť v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty

výhody splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.