Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19P/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213086
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115213086.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloletého: H. W., B..

XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, deti rodičov matky: Z. W., B.. XX.X.XXXX, X. X. Č.. X, zastúpenej: JUDr. Miroslav Michalička,
advokát so sídlom Vajslova 11, Trnava a otca: J. W., B.. X.XX.XXXX, X. G. Č.. XX, o zvýšenie výživného,
takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný s účinnosťou od 27.5.2015 prispievať na výživu maloletého H. sumou 120,-eur
mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 27.5.2015 do 7.10.2015 vo výške 117,03 eur súd povoľuje otcovi

splácať v mesačných splátkach vo výške 5,-eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 21P/143/2008-46 zo dňa 1.12.2008 v časti
bežného výživného voči maloletému H. W..

o d ô v o d n e n i e :

Matka svojím návrhom doručeným súdu dňa 27.5.2015 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči

maloletému H..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinným dôkazmi a to
zárobkami rodičov, správou Obce Borová zo dňa 5.10.2015, oboznámení sa so spisom tunajšieho súdu
sp.zn. 21P/143/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:
Splnomocnený zástupca otca uviedol, že trvajú na zvýšení výživného na sumu 180,-eur mesačne s
účinnosťou od podania návrhu, je toho názoru, že otec zo svojho príjmu je schopný platiť výživné

v uvedenej výške, keď poukazuje i na skutočnosť, že donedávna t. j. do júna 2014 mal vyživovaciu
povinnosť i voči synovi Y. a to vo výške 100,-eur mesačne, táto vyživovacia povinnosť mu už odbudla,
keď syn Y. Ď.alej neštuduje. Otec teda dovtedy platil výživné vo výške 182,-eur i preto má za to, že je
schopný platiť výživné v takejto výške.

Matka uviedla, že po skončení materskej dovolenky v roku 2010 sa vrátila do práce, k terajšiemu
zamestnávateľovi, kde pracuje ako operátorka s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške

554,79 eur, okrem tohto príjmu iný príjem nemá, žije stále so svojim partnerom L. C., okrem maloletého
H. má stále vyživovaciu povinnosť voči maloletej W., všetci bývajú v spoločnej domácnosti, býva s nimi i
plnoletý syn Y.. U nej k žiadnej inej zmene nedošlo. Syn H. v súčasnosti navštevuje 2. ročník športového
Gymnázia Jozefa Herdu. Sú s ním bežné výdavky, je zdravý, zvýšené výdavky sú len v súvislosti s jehozáujmovou činnosťou a to tenisom, tieto výdavky sú nasledovné: zápisné na turnaje, ktoré sa konajú
asi 6 krát ročne sú 8,-eur za turnaj, maloletý chodí na sústredenie raz ročne s čím je výdavok 200,-eur,
výdavky na tréningy sú v lete t. j. od marca až do októbra vo výške 240,-eur mesačne a od novembra do

februára sú výdavky asi 320,-eur mesačne, keď sa trénuje v hale, čo je drahšie. V súvislosti so športovou
činnosťou sú potom zvýšené výdavky na vitamíny, tieto sú asi 20,-eur mesačne, sú to vitamíny vo forme
tabletiek. V súvislosti s nákupom športového oblečenia sú výdavky 120,-eur ročne, obuv 60,-eur ročne a
tenisová raketa 80,-eur ročne. Maloletý sa tenisu venoval už v čase poslednej úpravy výživného v roku
2008, tenisu sa venuje od ôsmych rokov, v tom čase však tie výdavky neboli také vysoké.

Maloletá W. navštevuje 3. ročník ZŠ, sú s ňou len bežné výdavky, je zdravá, navštevuje ZUŠ výtvarný
odbor s čím sú výdavky 80,-eur polročne.

Otec uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného, ale len čiastočne, je schopný platiť výživné maximálne
vo výške 110,-eur, je zamestnaný s príjmom približne 500,-eur mesačne, okrem tohto príjmu iný príjem
nemá, ani nemôžem mať, nedovoľuje mu to vek ani zdravotný stav. Jeho príjem sa od poslednej úpravy

výživného nezvýšil, nevidí preto dôvod na také zvýšenie. V súčasnosti už nemá príjem z prenájmu
tak ako v čase poslednej úpravy, keď nehnuteľnosť predal v roku 2011 obci za sumu 13.000 eur, tieto
peniaze použil na svoju potrebu, keďže v tom čase platil výživné na obe deti spolu vo výške skoro 200,-
eur, takže mu nezostávali peniaze a použil ich i na rekonštrukciu rodičovského domu, v ktorom býva
spolu s rodičmi. Majetok žiadny nevlastní, rodičovský dom, v ktorom býva patrí jeho rodičom, títo sú

dôchodcovia, poberajú dôchodok, v dome bývajú oni traja, výdavky v súvislosti s bývaním sú 139,-eur
mesačne, na výdavkoch sa podieľajú aj rodičia. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Výživné voči synovi
Y. prestal platiť tak ako to uviedla matka. Má zdravotné problémy so srdcom od roku 2011 mal byť už i
operovaný, avšak sa to odložilo. V súvislosti so zdravotnými problémami užíva lieky s čím sú výdavky
25,-eur mesačne, v ostatnom má bežné výdavky, do práce denne dochádza s čím sú výdavky 50,-eur

mesačne, do práce cestuje autom, ktoré patrí otcovi. Vyživovaciu povinnosť voči synovi H. si riadne plní,
dlh na výživnom nemá. V mesiaci máj 2015 mal vyšší príjem, lebo dostal odmenu, jeho bežný plat je
483,-eur mesačne.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že navrhuje vyhovieť návrhu matky, primerane zvýšiť výživné, keď

poukazuje na to, že došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletého, už i tým, že od poslednej úpravy
výživného uplynula doba 5 rokov.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 21P/143/2008 súd zistil, že rozsudkom č.k. 21P/143/2008-46 zo dňa
1.10.2008 boli upravené práva a povinnosti rodičov voči maloletému H. a v tom čase maloletému

Y. tak, že Y. bol zverený do starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho
výživu sumou 3.000,- Sk mesačne s účinnosťou od 1.9.2008, s účinnosťou od 1.8.2008 bola zvýšená
vyživovacia povinnosť otca voči maloletému H. na 2.500,- Sk mesačne. Súd vychádzal zo skutočnosti,
že otec bol zamestnaný ako údržbár na Strednej odbornej škole elektrotechnickej v Trnave s priemerným
čistým mesačným príjmom 9.436,- Sk, mal príjem z prenájmu nehnuteľnosti ktorú prenajal po ukončení

podnikania, mesačný príjem z prenájmu bol 6.666,- Sk z ktorej sumy ešte platil daň, žil v rodičovskom
dome. Matka bola na materskej dovolenke s dcérou W. C., nar. X.X.XXXX, ktorá pochádzala zo vzťahu
s partnerom L. C.. Žila s priateľom a tromi deťmi v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý bol vlastníctvom
jej matky. Matka poberala rodičovský príspevok v sume 4.560,- Sk mesačne a prídavky na deti vo výške
1.080,- Sk mesačne. Príjem partnera matky z podnikateľskej činnosti bol 12.000,- Sk.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.1.2009.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky - Robertshaw, a.s. súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem
otca za obdobie marec 2015 až august 2015 bol 554,79 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca - Stredná odborná škola elektrotechnická súd zistil, že priemerný čistý
mesačný príjem otca za obdobie február 2015 až júl 2015 bol 513,54 eur.

Zo správy Obce Borová zo dňa 5.10.2015 súd zistil, že dňa 20.5.2011 kúpil Obecný úrad od výlučného
vlastníka J. W. nehnuteľnosť za cenu 13.000,- eur.

Podľa § 62 ods. 2, 3, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(ods. 2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinnýplniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoletédieťa alebona nezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákona.(ods.3)Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. (ods. 5)

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V danej veci súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný.
Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v
čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného

rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých
okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Z citovaného zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že na strane oprávneného
zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných
nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti.

Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno
za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady
spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ďalej sú odôvodnené potreby
ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu

výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so
zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky
náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku,
duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od

formy prípravy na budúce povolanie. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto
môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých
odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.
Z citovaného ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva obligatórna povinnosť súdu ("vždy
prihliadne") prihliadať na vývoj životných nákladov, a to pri zmene pomerov, t.j. v prípade, keď už

má preukázané, že je daná relevantná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia alebo
dohody upravujúcich vyživovaciu povinnosť. Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných
nákladov (zasahujúcu tak oprávneného, ako aj povinného), ktorá je vyjadrená príslušnými štatistickými
ukazovateľmi (nárast cien), od subjektívneho zvýšenia životných nákladov z určitých dôvodov, ktoré
samo osebe môže byť relevantnou zmenou pomerov.

V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v
roku 2008 došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletého H., ktorý začal navštevovať strednú školu,
v súčasnosti je študentom 2. ročníka Gymnázia Jozefa Herdu, vzhľadom na dlhú dobu, ktorá uplynula
od poslednej úpravy výživného (bezmála 7 rokov) zvýšili sa výdavky na zabezpečenie jeho základných

potrieb ako strava, oblečenie, hygiena. Maloletý sa stále venuje tenisu s čím sú vyššie výdavky ako
v čase poslednej úpravy (zápisné na turnaje, ktoré sa konajú asi 6 krát ročne sú 8,-eur za turnaj;
sústredenie raz ročne 200,-eur; výdavky na tréningy sú v lete t. j. od marca až do októbra vo výške 240,-eur mesačne a od novembra do februára sú výdavky asi 320,-eur mesačne; výdavky na vitamíny 20,-
eur mesačne; športového oblečenie 120,-eur ročne, obuv 60,-eur ročne, tenisová raketa 80,-eur ročne).
U matky došlo k zmene v tom, že po skončení materskej dovolenky v roku 2010 sa vrátila do práce,

jej priemerný čistý mesačný zárobok v súčasnosti je 554,79 eur, jej dcéra W. v súčasnosti navštevuje
3. ročník ZŠ, sú s ňou len bežné výdavky, navštevuje ZUŠ výtvarný odbor s čím sú výdavky 80,-eur
polročne. Matka stále žije so svojim partnerom.
Otec v čase poslednej úpravy výživného v roku 2008 bol zamestnaný ako údržbár na Strednej odbornej
škole elektrotechnickej v Trnave s priemerným čistým mesačným príjmom 9.436,- Sk, v súčasnosti

pracuje u toho istého zamestnávateľa s príjmom 513,54 eur, iný príjem nemá, keď nehnuteľnosť, z ktorej
mal príjem v čase poslednej úpravy vo forme nájomného, v roku 2011 predal za cenu 13.000,- eur.
U oboch rodičov došlo k zmene v tom, že už nemajú vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi Y..

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že je dôvodné zvýšenie výživného, keď došlo
k podstatnej zmene pomerov u všetkých účastníkov konania, keď výdavky na zabezpečenie potrieb

maloletého H. sa zvýšili z dôvodov vyššie uvedených, matke sa zvýšil príjem o cca 403,43 eur (554,79
eur mínus 151,36 eur), otcovi sa zvýšil príjem zo zamestnania o cca 200,02 eur ( 513,24 eur mínus
313,22 eur) na druhej strane však už nemá pravidelný príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorý mal v čase
poslednej úpravy vo výške 221,27 eur brutto, obom rodičom skončila vyživovacia povinnosť k synovi Y..
Súd žiadnym spôsobom pri určení výživného neprihliadol na zisk otca z predaja nehnuteľnosti vzhľadom

na to, že išlo jednorázový príjem v roku 2011, teda pred 4 rokmi, tieto finančné prostriedky použil na
rekonštrukciu domu v ktorom býva a zabezpečenie svojich základných potrieb.
Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu určená výška výživného zodpovedá citovaným zákonným
ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletého H. ako i zárobkovým možnostiam a
schopnostiam rodičov, keď v danom prípade sú odôvodnené potreby maloletého obmedzené príjmom

otca.

Vyživovaciu povinnosť súd zvýšil s účinnosťou od 27.5.2015 s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1
Zákona o rodine, tak ako žiadala matka, otcovi tak vzniklo dlžné výživné za obdobie od 27.5.2015 do
7.10.2015 vo výške 117,03 eur (pomerná časť za mesiac máj 2015 37,02 eur, t.j. suma o ktorú bolo

výživné zvýšené delene 31 dní krát 5 dní = 5,97 eur + jún 2015 až september 2015, t.j. 3 mesiace krát
37,02 eur =111,06 eur), ktorú sumu súd povolil otcovi v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku splácať v mesačných splátkach tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
vzhľadom na výšku dlžného výživného, bežného výživného a príjem otca.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v danej veci išlo o
konanie ktoré možno začať i bez návrhu.

Zároveň súd v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenil predchádzajúce rozhodnutie

o úprave práv a povinností k maloletému H..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.