Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/441/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112226552
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112226552.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. A., V.
H. XX, v konaní práv. zast. URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO:
36 646 181, proti odporcovi: Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. A., A. XX, v konaní práv. zast. Mgr.
Vierou Kadášovou, advokátkou, T. B., D. XX, o náhradu škody na zdraví vo výške 9 459,- Eur, o trovách
štátu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03. 03. 2015 č. k.

13C/344/2012 - 211, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania m e n í tak, že odporca je p o
v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2 098,74 Eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa vedený v C. A., a. s., A. A., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu
bolestného sumu 2 153,20 Eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 1 845,60 Eur v lehote
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti (uplatnená suma bola spolu
9 459,- Eur) zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo

výške 2 861,54 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
prvostupňový súd ustanovením § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej
časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu;
v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného
plnenia. Súd priznal navrhovateľovi s poukazom na citované zákonné ustanovenie náhradu trov konania

z dôvodu, že úkony právnej služby a režijné paušály boli v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., zároveň
uviedol, v ktorých rokoch, ktoré úkony a v akej sume spolu s režijným paušálom a príslušnou DPH
priznáva.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o trovách konania podal odporca zastúpený splnomocnenou
advokátkou odvolanie. Rozhodnutie nepovažuje za správne vzhľadom na rozsah dokazovania a postoj

odporcu k prejednávanému návrhu. V tomto prípade podľa jeho názoru vôbec nemožno hovoriť o účelne
vynaložených nákladoch právneho zastúpenia, pretože účtované písomné podania neboli potrebné,
rovnako nie je zrejmý počet konzultácií účtovaných právnym zástupcom. Odporca od začiatku nemohol
súhlasiť s návrhom ohľadne bolestného a už pri prvej výzve navrhovateľa uviedol, že toto môže
uznať maximálne do výšky 2 000,- Eur. Bez toho, aby dostal výzvu na zaujatie stanoviska k sťaženiu
spoločenského uplatnenia a bodovému hodnoteniu, obdržal len samotný návrh a na prvom pojednávaní

požadoval, aby o tejto spornej otázke rozhodol znalec. K podanému znaleckému posudku odporca
námietky nemal. Podľa odporcu ani jedno písomné podanie, ktoré špecifikoval navrhovateľ neboloodporcovi doručené, to znamená, že ani nebolo súdom vyžadované, a preto tieto úkony považuje
za účelové a vec neriešiace. Rovnako, pokiaľ ide o vyšpecifikované porady s klientom, nepovažuje
ich za účelné. Od prvého pojednávania bola vec postavená na tom, aké budú výsledky znaleckého

dokazovania. Išlo o riešenie absolútne odborných otázok. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno urobiť
záver o účelnom výbere procesných prostriedkov zo strany navrhovateľa, možno prijať záver, že išlo
o neefektívne procesné úkony a nadbytočné trovy, ktoré nemôžu byť nahradené. Navyše poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľ zatajil dôkaz - výsledky magnetickej rezonancie zo dňa 21. 07. 2011 a
napriek tomu uplatnil právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9 459,- Eur,

hoci práve z tohto výsledku nebolo možné uznať taký rozsah poškodenia ako bol pôvodne hodnotený.
Navrhuje zmeniť rozhodnutie vo výroku o trovách konania tak, že z dôvodov hodných osobitného
zreteľa s prihliadnutím na majetkové, sociálne, osobné a zárobkové pomery odporcu, ako aj na postoj
odporcu v konaní nebudú navrhovateľovi trovy konania priznané. Odporca je študent vysokej školy, z
rozvedenej rodiny, nebráni sa náhrady škody, avšak nie v rozsahu uplatnenom navrhovateľom, jeho
postoj bol odobrený aj znaleckým posudkom, aj výpoveďou znalca. Prípadne navrhuje výrok o náhrade

trov konania zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhuje rozsudok ako vecne správny aj v časti o náhrade
trov konania potvrdiť. Uvádza, že súdny spor trval takmer tri roky, opodstatnenosť jednotlivých porád
s klientom bola daná. Boli dané požiadavkou súdneho sporu a nevyhnutnosťou ich adresovania súdu.

Rozhodnutie je v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O. s. p.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia v
súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnuté uznesenie o trovách prvostupňového konania s
poukazom na ustanovenie § 220 O. s. p. zmenil.

Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím, dôvodmi rozhodnutia a odvolacími
námietkami dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné. Pokiaľ odporca namieta,
že podľa jeho názoru vzhľadom na rozsah dokazovania a postoj odporcu k prejednávanému návrhu
nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách právneho zastúpenia, rozhodnutie má byť zmenené

tak, že navrhovateľovi nebude priznaná náhrada trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa
vzhľadom na pomery odporcu a aj jeho postoj v konaní, s takýmto názorom odvolací súd nesúhlasí.
V danom prípade ide bezpochyby o sporové konanie, spor, ako správne zdôrazňuje právny zástupca
navrhovateľa, trval viac rokov, bolo potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie. Navrhovateľ bol v
konaní úspešný účastník a v zmysle zásady úspešnosti má právo na náhradu účelne vynaložených trov

konania. Vzhľadom na predmet konania správne postupoval prvostupňový súd, keď o trovách konania
rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. tak, ako to aj správne odôvodnil. Odvolací súd
nezistil v tomto prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznať úspešnému
navrhovateľovi náhradu účelne vynaložených trov konania.

Pokiaľ však ide o výšku priznaných trov právneho zastúpenia, odvolací súd po preštudovaní obsahu
spisu a jednotlivých úkonov, ktoré vo veci vykonal právny zástupca navrhovateľa, považuje za čiastočne
dôvodné tvrdenie odporcu, resp. jeho právnej zástupkyne o nadbytočnosti niektorých priznaných
trov konania, konkrétne vyúčtovaných porád právneho zástupcu s klientom a niektorých písomných
vyjadrení. Odvolací súd takto zistil, že právny zástupca pri vyúčtovaní trov konania zároveň doložil aj

úradné záznamy o jednotlivých poradách s klientom, na ktorých sa uvádza právna vec, deň a čas, od
kedy sa uskutočnila porada s klientom. Celkom predložil päť takýchto úradných záznamov tak, ako to
vyplýva aj z podaného vyúčtovania.

Odvolacísúdpriskúmaníúčelnostitýchtoprávnychúkonov,majúcnapamätizásaduustanovenúv§142

ods. 1 O. s. p., porovnal dátum porady ako aj ostatných vyúčtovaných úkonov s obsahom spisu. Dospel k
záveru, že porada klienta s advokátom sa uskutočnila vždy v krátkom čase pred ústnym pojednávaním.
Prvá porada sa uskutočnila dňa 25. 02. 2013, nasledujúci deň bolo pojednávanie na prvostupňovom
súde. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na podanom návrhu tak, ako
bol písomne predložený (dňa 29. 10. 2012), žiadne nové skutočnosti ani návrhy, ktoré by mohli vzísť z

uvedenej porady, však zo zápisnice o pojednávaní nevyplývajú. Súd preto tento úkon právnej pomoci
hodnotil ako neúčelný, nepriniesol žiadny novoty oproti podanému žalobnému návrhu.Ďalšia porada sa uskutočnila dňa 22. 04. 2013, teda pred pojednávaním dňa 24. 03. 2013. Súd priznal
účelnosť tejto porady vzhľadom na skutočnosť, že tomuto predchádzalo zaslanie viacerých písomných
podaní - listinných dôkazov (odborné vyjadrenie zo dňa 29. 03. 2013, uznesenie OO PZ zo dňa 09. 04.

2013) s návrhom pripojiť trestný spis k tomuto konania. Išlo o nové dôkazy, ktoré neboli známe v čase
začatia konania, a preto považuje odvolací súd poradu klienta pred uskutočnením ďalšieho súdneho
pojednávania za účelnú. Zároveň však nepriznal náhradu za uvádzané písomné podanie, pretože išlo
len o predloženie listinných dôkazov, a to aj napriek tomu, že má názov predloženie listinných dôkazov
a vyjadrenie k veci. Z obsahu však je zrejmé, že žiadne vyjadrenie k veci neobsahuje. Takéto podanie

však nie je podaním vo veci samej, za ktoré by právnemu zástupcovi patrila náhrada za úkon poskytnutej
právnej služby.

Rovnako nepriznal odvolací súd náhradu za vyjadrenie k podaniu odporcu datované dňom 06. 06.
2013, pretože sa v ňom právny zástupca vyjadruje jedine k procesným otázkam, konkrétne k nutnosti
znaleckého dokazovania. Nejde teda o písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej. Za nadbytočnú

a neúčelnú považoval odvolací súd aj poradu s klientom dňa 13. 11. 2014, ktorá predchádzala
pojednávaniu dňa 18. 11. 2014, pretože právny zástupca navrhovateľa na tomto pojednávaní odkázal
na písomné vyjadrenie zo dňa 18. 06. 2014, za ktoré bola priznaná samotná náhrada. Zo zápisnice
o pojednávaní zo dňa 18. 11. 2014 nie je zistiteľné, čo nového uvedená porada právneho zástupcu s
klientom priniesla.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu nepovažoval za účelné štyri
úkony právnej služby, a to poradu s klientom dňa 25. 02. 2013, písomné podanie zo dňa 15. 04. 2013,
písomné podanie zo dňa 06. 06. 2013 a poradu s klientom dňa 13. 11. 2014, a to z dôvodov, ktoré uviedol
vyššie (teda porada s klientom nebola účelná, pretože na pojednávaní nič nové oproti predošlému

stavu nevyplynulo, ako aj uvedené dve podania, ktoré neboli podaním vo veci samej, ale boli v prvom
prípade len doručovaním písomných dôkazov a v druhom prípade len procesným návrhom). V číselnom
vyjadrení preto odvolací súd považuje za neúčelné trovy prvostupňového konania v rozsahu štyroch
právnych úkonov po 151,05 Eur, troch paušálnych náhrad po 7,81 Eur a jednu paušálnu náhradu 8,04
Eur spolu s 20 % DPH, čo predstavuje sumu 762,80 Eur. O túto čiastku preto odvolací súd znížil priznané

trovy právneho zastúpenia v prospech navrhovateľa tak, že navrhovateľovi z uplatnených trov konania
2 861,54 Eur priznal ako účelne vynaložené trovy v rozsahu 11 úkonov právnej služby po 151,05 Eur,
spolu s príslušným režijným paušálom a 20 % DPH, čo predstavuje sumu 2 098,74 Eur.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku okresného súdu podľa § 220 O. s.

p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vysvetlené v odôvodnení tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania, v odvolacom konaní bol odporca úspešný len čiastočne, naviac právni
zástupcovia účastníkov nenavrhli rozhodnúť o trovách odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.