Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 10C/87/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203964
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1312203964.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v právnej

veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, v
zastúpení: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti
odporkyni: Y. H., L. L., K. X, štátny občan SR, zastúpená pracovníčkou pre konanie: L. F. - pracovníčka
Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie 3.651,09 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 12.04.2012 sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni

zaplatenia 3.651,09 Eur istiny s úrokom vo výške 18,4 % ročne zo sumy 1.748,99 Eur od 22.12.2010 až
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 1.748,99 Eur od 22.12.2010 až
do zaplatenia a trov konania a to titulom Zmluvy o splátkovom úvere.

Súd pojednával a rozhodol vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne, keď
opatrovníčka odporkyne mala doručenie predvolania vykázané dňom 20.01.2015, svoju neúčasť
neospravedlnila.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi: oznámenie o postúpení pohľadávky z 28. 12. 2010, zmluva o splátkovom úvere
č. 0630914448 zo dňa 18.12.2006, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 s prílohami a
zistil nasledovný skutkový stav:

Právnypredchodcanavrhovateľa( Slovenskásporiteľňa,a.s.)uzavrelsodporkyňou18.12.2006Zmluvu

o splátkovom úvere č. 0630914448, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni splátkový úver v
sume 50.000,- Sk ( 1.659,70 Eur ), s pevnou úrokovou sadzbou 18,40 % p.a..

V čl. 1 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že odporkyňa bude úver splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 2.669,- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.01.
2007, konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.11.2008 .

Odporkyňa si zmluvnú povinnosť spočívajúcu v uhrádzaní pravidelných mesačných splátok neplnila.

Pohľadávka pôvodného veriteľa v čase postúpenia dňa 21.12.2010 predstavovala sumu 3.651,09 Eur,
ktorá pozostáva z istiny po splatnosti vo výške 1.748,99 Eur, riadneho úroku 680,28 Eur a úroku zomeškania1.221,82Eur.Vzmyslezmluvyopostúpenípohľadávokč.1424/2010/CEzodňa21.12.2010
pôvodný navrhovateľ ( Slovenská sporiteľňa, a.s. ) ako postupca postúpil pohľadávku na postupníka
GENERAL FACTORING, a.s..

Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( ďalej len Obch.zák. ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obch.zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa § 506 Obch.zák., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
(v znení platnom v čase uzavretia zmluvy účastníkmi konania) veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 rovnakého
ustanovenia spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a podľa odseku 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku VIII bod 12 zákona číslo 102/2014 Z.z. O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo

poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( účinný od 1. mája 2014 ), sa zákon
číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa doplnil o ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd je teda ex offo povinný prihliadať na premlčanie nároku a ak zistí, že uplatnený nárok je premlčaný,
prihliadne na túto skutočnosť aj v prípade, keď by inak bolo potrebné, aby si spotrebiteľ takúto námietku

uplatnil a z hľadiska procesnej ekonómie už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa.

Súdu je z rozhodovacej činnosti známa skutočnosť, že judikatúra súdov všetkých stupňov nie je v
otázke aplikácie Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pokiaľ ide o premlčaciu lehotu v
spotrebiteľských zmluvách jednotná. Súd má za to, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej

úpravy úveru) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave ktorá má z povahy
veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných
na jeho vykonanie. Medzi troma zákonmi prichádzajúcimi v tomto prípade do úvahy (1. Zákon o
spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník a 3. Obchodný zákonník) sa primárne použije špeciálnypredpis t.j. zákon o spotrebiteľskom úvere a ak tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava
spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe Občiansky zákonník. Obchodný zákonník
sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a v jeho vykonávacích

predpisoch. Súd má za to, že takáto úvaha je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky, keď uznesením zo dňa 19. 6. 2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013- 10 skonštatoval, že prednostným
uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený
v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

Súd z vyššie uvedených dôvodov preto aplikoval na posúdenie premlčania nároku ustanovenia
Občianskeho zákonníka, keď v tomto prípade je to pre odporkyňu ako spotrebiteľku výhodnejšie.

Podľa článku II bod 1 zák. č. 102 /2014 Z.z. O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( účinný od 1. mája 2014 ), sa zák. č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník dopĺňa v ust. § 52 ods. 2 pripojením vety: " Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva ".

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 cit. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok ( súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone

na vykonanie práva, pričom oprávnená osoba určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Premlčaním však nárok sám o sebe nezaniká, oprávnený sa môže svojho premlčaného
práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa
premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá

ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Obč. zák., súd prihliadol na charakter účastníkov pri uzavieraní zmluvy ,
navrhovateľ konal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, poskytoval úvery a odporkyňa bola fyzická
osoba, nepodnikateľ, ktorá si vzala úver na osobnú spotrebu, vystupovala ako spotrebiteľ. Zmluvu o

úvere a nároky z nej vyplývajúce súd posudzoval podľa Zák. č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, podľa ktorého sa veriteľ zaviazal
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi odporkyňou a právnym
predchodcom navrhovateľa bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0630914448, na základe
ktorej bol odporkyni poskytnutý splátkový úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 Eur ), pri úrokovej sadzbe
18,40 %, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2.669,-,- Sk a to do
20.11.2008. Odporkyňa podmienky zmluvy nedodržala, pretože neplnila riadne svoju povinnosť vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok.

Súd má za to, že dňom 21.11.2008 (deň nasledujúci po uplynutí poslednej splátky úveru) si navrhovateľ
mohol svoje právo uplatniť voči odporkyni prvýkrát, teda premlčacia lehota uplynula dňom 21.11.2011.Vychádzajúc z uvedených skutočností navrhovateľ mohol právo po prvý krát vykonať, teda mohol
podať návrh na súd 21.11.2008. Všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula dňom 21.11.2011,

navrhovateľ podal návrh na súd 12.04.2012, teda oneskorene.

Súd je povinný prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a ak zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný, nemôže premlčané právo veriteľovi priznať(§ 100 ods. 1 Obč. zák.).

Z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v spore, avšak trovy
konania úspešnej odporkyni nepriznal, nakoľko si trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.