Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/183/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230415
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112230415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa

Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, na
ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Gr?sslingovej
č. 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, na Župnom námestí č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 27.4.2015 č. k. 17C/558/2012-106, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je náhrada
škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom prvostupňového súdu pri
rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného bolo potrebné s touto námietkou sa zaoberať.

Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku boli žalovanému doručené dňa 23.4.2012. K premlčaniu
tak mohlo dôjsť len pri nárokoch
vzniknutých pred 23.4.2009. Žalobcom uplatnené nároky však vznikli až po tomto dátume a preto k ich
premlčaniu dôjsť nemohlo.

V exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nepreukázal
nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Ustanovenie § 9 ods.
2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 01.01.2013, avšak i keď žaloby boli vo
veci podané v r. 2012 predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z., preto je ho možno aplikovať aj pri uplatnených nárokoch na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom pred 01.01.2013. O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo

konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané
právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na
náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postupsúdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote.

Rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote nemožno všeobecne bez ďalšieho posudzovať
ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na
vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc
sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti
exekúcie.

Podmienkoupriznanianárokunanáhraduškodyjepreukázaniepredpokladovvznikunárokunanáhradu
škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu žalobca v konaní
nepreukázal a neuniesol ani dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd prvého stupňa žalobu žalobcu
zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie. Ako dôvod uviedol, že vec bola prejednaná v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca riadne a včas požiadal
o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými dôvodmi.

Súd preto nemohol postupovať podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti
žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred súdom. Žalobca uskutočnil podanie
obsiahnuté v texte
žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.

Okolnosť, že Krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného.Jetomutakajpreto,žerozhodnutieKrajskéhosúdujevrozporesustálenourozhodovacou
praxou iných Krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Žalobca sa nemal možnosť
vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj

v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácií zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti konať
pred súdom. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal
možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu

svojich tvrdení. V danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Kontradiktórnosť
súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje
sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité
to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie je obmedzená
ani druhom súdneho procesu a zaručuje sa tak v trestnom procese, ako aj občianskoprávnom procese a

procese pred Ústavným súdom. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v
danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka
nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O.s.p., mal súd rozhodnúť o

návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153 b O.s.p.. Namiesto toho súd bez nariadenia
pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne vo
veci meritórne rozhodol, ignorujúc ustanovenie § 153 b O.s.p. V konaní boli úplne ignorované všetky
tvrdenia žalobcu o majetkovej škode vzniknutej z titulu udržiavania a správy informačného systému
a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s

vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je
zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková
škoda nevznikla. Rovnako sa to týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca nesúhlasí
ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník. Pravýmprávnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže
niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania
predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého

vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo,
žalobcu nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie
vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.

Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým

ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom je
jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne
spôsobil zníženie jeho majetku. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval,
že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl.
48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom

stanovenom čase. Ústavný súd rovnako tak stanovil, že žalobca má ako účastník konania aj právo
na to, aby každý spor alebo iná právna vec sa pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe
správneho a adekvátneho právneho základu. Predsa sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v
zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne
udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Okrem toho, ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom

nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha
konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a
práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný
pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Odvolacísúdvzmyslezásaduvedenýchvustanovení§212O.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudokspolu
skonaním,ktorémupredchádzalo,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniavsúladesustanovením§
214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, hoci so záverom o potrebe aplikácie
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013 sa stotožniť nedá.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré s výnimkou záveru o potrebe použitia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
v znení účinnom od 1.1.2013 v plnom rozsahu odkazuje.

Pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku nebolo možné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. podrobne upravujúceho podmienky pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu.
Išlo by totiž o retroaktivitu pri aplikácií právneho predpisu. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. bolo zavedené do tohto právneho predpisu zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2013

a preto je priamo aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy vzniknuté od 01.01.2013.

To však neznamená, aby súd prvého stupňa nemohol ako príklad uviesť právne významné okolnosti
uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré súd musí
vykonať aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu vrátane prieťahov v konaní

pohybuje v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom
v čase vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v žiadnej z vecí spojených na spoločné konanie nedošlo
k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu, alebo k vydaniu právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré by
prieťahy v konaní konštatovalo.

V danom prípade nesprávny úradný postup má spočívať v nedodržaní 15 - dňovej zákonnej lehoty
stanovenej ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Táto 15 - dňová zákonná lehota sa výslovne vzťahuje na prípady, ak súd po preskúmaní
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom. Ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného tituluso zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Pre zamietnutie žiadosti
Exekučný poriadok žiadnu zákonnú lehotu neurčuje.

Zákon č. 514/2003 Z. z. v ust. § 9 ods. 1 upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, za ktorý považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. V preskúmavanej veci k zamietnutiam žiadosti o
udelenie poverení došlo postupom vyplývajúcim z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po zistení,
že žalobcom predložené rozhodcovské rozsudky nie sú spôsobilým titulom pre vykonanie exekúcie. Bol

teda zistený rozpor exekučných titulov so zákonom, v dôsledku čoho k vydaniu poverení na vykonanie
exekúcie ani objektívne dôjsť nemohlo.

Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelení poverení na vykonanie exekúcie žiadne zákonné lehoty
porušenéneboli,atedaniejenaplnenýjedenzozákladnýchpredpokladovprepriznanienáhradyškodya
nemajetkovejujmy,ktorýmjenesprávnyúradnýpostupspočívajúcivporušenípovinnostiorgánuverejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Už len nesplnenie tohto
predpokladu je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby. Zákonnými predpokladmi vzniku nároku
na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. sú existencia nesprávneho úradného
postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Ak chýba čo i len
jeden z týchto predpokladov zodpovednosť žalovaného vyplývajúca zo zákona č. 514/2003 Z. z. daná

nie je.

Vo vzťahu k tej časti odvolania, v ktorej sa hovorí o potrebe rozhodnúť o návrhu žalobcu na prerušenie
konania je potrebné dodať, že zo strany žalobcu takýto návrh v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu doručený nebol. Takéto návrhy žalobca podával len v tých prípadoch, keď súdy

nezohľadnili ním namietanú zaujatosť všetkých sudcov súdu rozhodujúceho konkrétnu exekučnú vec,
v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zakladajúcemu podľa tvrdení žalobcu nárok na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. V prejednávanej veci námietke zaujatosti vyhovené bolo a vec
prejednával iný súd než ten, ktorý konal v exekučnej veci.

Bez akéhokoľvek právneho významu sú tvrdenia žalobcu poukazujúce na nemožnosť prejednania
veci v jeho neprítomnosti, na nedostatok nestrannosti sudcu, na nemožnosť rozhodnutia veci bez
nariadenia pojednávania, na potrebu rozhodnúť vec podľa ustanovenia § 153 b O.s.p. a na porušenie
ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Termín pojednávania nariadeného na deň 22.12.2014, na ktorom
došlo k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia bol žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručený s

dostatočným časovým predstihom. Tohto pojednávania sa žalobca a jeho právny zástupca nezúčastnili
a svoju neúčasť vôbec neospravedlnili. Žalobca, resp. jeho právny zástupca sa ospravedlnili len zo skôr
nariadeného pojednávania na deň 11.03.2013, pričom toto ospravedlnenie zo strany prvostupňového
súdu akceptované bolo Pokiaľ ide o prvostupňový súd, ktorého postupom mala žalobcovi vzniknúť
ním uplatňovaná majetková škoda a nemajetková ujma, všetci jeho sudcovia boli z prejednávania a

rozhodovania veci vylúčení a vec prikázaná Okresnému súdu Humenné. To znamená, že námietka
zaujatosti obsiahnutá v žalobe bola v celom rozsahu zohľadnená. Taktiež vo veci sa nerozhodlo bez
nariadenia pojednávania, nakoľko o uplatnenom nároku sa rozhodovalo na pojednávaní nariadenom na
deň 22.12.2014, ktorého sa žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil a teda boli splnené podmienky pre
prejednanie veci i v neprítomnosti tohto účastníka postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 101 ods. 2

O.s.p.Vovecinebolomožnérozhodnúťožalobežalobcurozsudkomprezmeškaniepodľaustanovenia§
153 b O.s.p. Ustanovenie § 153 b O.s.p. upravuje len možnosť a nie povinnosť súdu rozhodnúť o žalobe
rozsudkom pre zmeškanie. Navyše jedným z predpokladov pre využitie tejto zákonnej možnosti je i to, že
žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené. Žalovaný
sa v tejto lehote k žalobe vyjadril. Následne k obsahu tohto písomného vyjadrenia zaujal stanovisko i

žalobca podaním zo dňa 20.05.2013. V konaní nedošlo ani k porušeniu ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.
a to preto, lebo na splnenie povinnosti vyplývajúcej z tohto ustanovenia bol žalobca vyzvaný uznesením
zo dňa 11.02.2013 doručeným jeho právnemu zástupcovi dňa 19.02.2013.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1

O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.