Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/575/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216219
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114216219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa Home Credit
Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 911 01 Trenčín, Piaristická č. 707/25, IČO: 47
234 679 proti odporkyni C. O., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J. J., P. XX, štátnej občianke
Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária 984 01
Lučenec, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, občianske združenie, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO:

42176778,zastúpenéhoJUDr.AndrejomCifrom,advokátom,Advokátskakancelária98401Lučenec,J.
Kráľa 5/A, o zaplatenie 1.120,16 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 12C/200/2014-71 zo dňa 24. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy
odvolacieho konania v sume 83,76 € k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, Advokátska

kancelária Lučenec, J. Kráľa 5/A, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh na začatie konania zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 203,26 € a vedľajšiemu účastníkovi vo výške 286,18 € ich
zástupcovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia súd poukázal na to, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal
voči odporkyni zaplatenia sumy 1.120,16 € s príslušenstvom titulom úverovej zmluvy č. 3906058974,
na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 2.000 €, ktorý sa zaviazala odporkyňa splácať v 72

mesačných splátkach po 57,30 €. Odporkyňa bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku. Navrhovateľ ju
vyzvallistomzodňa 29.11.2013ksplateniuceléhozostatkuúveru.Kudňupodanianávrhupredstavoval
dlh odporkyne 1.120,16 € , z toho istina 149,52 €, úrok 108,03 €, zosplatnená istina 851,66
€ a poistenie Bill protection predstavuje 10,95 €. Z predmetnej zmluvy okresný súd zistil, že medzi
účastníkmi bola dohodnutá ročná úroková sadzba 25,62 %, RPMN 29,3 %, celkové náklady spotrebiteľa
boli vo výške 1.967,92 €, termíny splatnosti splátok uvedené neboli, lehota splatnosti bola uvedená 72
mesiacov po poskytnutí úveru.

Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. g), i), j), § 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnomku dňu uzavretia zmluvy, t. j. do 30. 11. 2009 a návrh zamietol z dôvodu, že v uzatvorenej zmluve o
spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( § 4 ods. 2
písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Lehotu splatnosti uvedenú ako „72 mesiacov po poskytnutí

úveru“,podľanázoruokresnéhosúdunemožnopovažovaťzasúladnúsdotknutýmustanovenímZákona
o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise
zmluvy informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svojej povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa, teda, presná časová, dátumová, špecifikácia konečnej splatnosti
úveru, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania

a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Ďalej
okresný súd mal za to, že v uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený ani údaj o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch). V zmluve chýba údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ( § 4 ods. 2 písm. j/
Zákona o spotrebiteľských úveroch), keď v uzatvorenej zmluve je uvedená suma 1.967,92 €, pričom
podľa počtu splátok (72) a výške mesačnej splátky (59,37 €) by mala odporkyňa zaplatiť 4 274,64 €, čo je

viac ako uvádza navrhovateľ v zmluve. Podľa § 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Ku týmto nákladom v danom
prípade patrí aj poistné a aj poplatok za vedenie úverového účtu. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť je počet splátok vynásobený výškou splátok a nie vynásobený výškou splátok bez poplatku za

vedenie úverového účtu a poistného. Podľa výpisu z úverového účtu odporkyne, odporkyňa čerpala
finančné prostriedky vo výške 2.000,00 €, počas trvania zmluvy uhradila navrhovateľovi spolu 2.870,59
€. Nakoľko poskytnutý úver navrhovateľa sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporkyňou
čerpaný úver vo výške 2.000 € bola povinná v uvedenej výške navrhovateľovi splatiť, a keďže uhradila
navrhovateľovi viac ako bola povinná plniť, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný

zamietol.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., pričom tak odporkyni, ako aj
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi tak, ako
je to uvedené v dôvodoch rozhodnutia okresného súdu.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie navrhovateľ. Napriek tomu,
že v odvolaní navrhovateľ uviedol, že rozsudok napáda v rozsahu výroku rozhodnutia, ktorý mu spôsobil
materiálnu ujmu :
„Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 203,26 € zástupcovi odporkyne v

lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 286,18 €
zástupcovi vedľajšieho účastníka v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku“, odvolací súd z obsahu
odvolania zistil, že odvolanie smeruje do všetkých výrokov rozsudku okresného súdu, a nielen proti
výrokom o náhrade trov konania. V dôvodoch odvolania totižto navrhovateľ uviedol, okrem iného, že súd

prvého stupňa v celej časti zamietol návrh žalobcu ako nedôvodný a považuje zmluvu za bezúročnú a
bez poplatkov ..., tento výrok rozsudku svojím obsahom spôsobuje materiálnu ujmu žalobcovi a zhoršuje
jehoprávnepostavenie,apretopožadujevtejtočastivýrokurozsudkunasúdevyššiehostupňaodchylné
rozhodnutie vo svoj prospech. Navrhovateľ odvolanie odôvodňoval ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a
f) O. s. p., teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o
výroky o náhrade trov konania, poukázal na to, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení len
o aktualizáciu a individualizáciu tej ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne)

vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Poukázal pritom na uznesenie NS SR z
20. júna 2014 sp. zn. 6MCdo 9/2013, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 21. septembra
2012 sp. zn. 5Co 347/2012, v zmysle ktorého paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní,
v ktorých vystupujú ako žalobcovia ním označené subjekty, a to bez ohľadu na stav a vôľu spotrebiteľa,
navyše so zastúpením advokátom, iba zbytočne navýšil trovy konania a navodzuje dojem, že účelom

vstupu do konania nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov
v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ žiadal, aby
odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne
zmenil predmetný rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovel.K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ako aj vedľajší účastník na jej strane. Uviedli,
že sa stotožňujú s názorom prvostupňového súdu, v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. platného a účinného v čase
podpisu úverovej zmluvy, a preto súd posúdil poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Zmluva
neobsahuje konečnú splatnosť poskytnutého úveru, chýba v nej údaj o výške, počte a termínoch splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov, v zmluve je uvedená len výška a počet mesačných splátok, pričom nie
je zrejmé, aká časť sa pri úhrade každej mesačnej splátky započítava na istinu, úroky, resp. iné poplatky.

Spotrebiteľ musí byť uzatvorení úverovej zmluvy informovaný o skutočnosti, v akej výške preplatí
požadovaný úver, t. j. akú výšku odplaty poskytovateľ požaduje za poskytnutý úver. Táto povinnosť v
tomto prípade splnená nebola. Mali tiež za to, že v predmetnej zmluve je uvedená nesprávne RPMN
v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o výroky rozsudku okresného súdu týkajúce sa náhrady trov
konania, uviedli, že súd pri priznaní trov konania postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie,
judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a

slovenskou právnou teóriou. Náhrada trov konania bola uplatnená a vyčíslená v súlade s § 13 ods. 2
vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle
ktorého ustanovenia sa odmena za úkony právneho zastúpenia vykonaných za dvoch klientov delí
medzi oboch klientov po 50%. Namietali, že neúčelnosť náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka nemožno vyvodzovať z „rutinnosti“ zastúpenia v tzv. hromadných veciach, resp. s poukazom

na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 5/2013 zo dňa 19. 03. 2014. Zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho
účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti
a súdy v Slovenskej republike počas obdobia približne 15 rokov žiadnym spôsobom neskúmali účinnosť
trov formulárových žalôb a podaní inkasných spoločností v tisíckach súdnych sporov a bez primeraného
posúdenia im za tieto úkony a ďalšiu právnu pomoc bola priznávaná náhrada trov konania. Zdôraznili,

že podania vedľajšieho účastníka týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich efektívnosti nie je
možnévypracovaťbezkvalifikovanejanalýzyveci,ktorejzodpovedávysokoškolsképrávnickévzdelanie.
Tvrdili tiež, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de
facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov vedľajším účastníkom. Účelnosť trov
vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 ústavy. Ústavný rozmer

práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného
súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09. Podľa ich názoru
trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu žiadali potvrdiť a uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť im trovy
odvolacieho konania, ktoré zároveň aj vyčíslili.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa
ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom
poukazuje. Rozsudok okresného súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na
ktorý okresný súd aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, vec správne právne posúdil. V
konaní odvolací súd nezistil, že by bol súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, že by vychádzalo rozhodnutie okresného súdu z nesprávneho
právneho posúdenia veci a nezistil ani žiadnu inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tá skutočnosť, že v predmetnej úverovej zmluve
nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, navyše v nej nie je uvedený údaj
o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a chýba v nej aj údaj o celkových

nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, majú za následok tú skutočnosť, že zmluva sa
považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia
okresného súdu.Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne aj pokiaľ ide o výroky rozsudku okresného súdu týkajúce
sa náhrady trov konania. Okresný súd rozhodol správne v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom odvolací súd sa nestotožnil s právnym
názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014 sp. zn. 6MCdo 5/2013 (v
odvolaní navrhovateľa nesprávne označeného aj ako „6MCdo 9/2013“), podľa ktorého uznesenia trovy
konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach nemožno považovať za účelne
vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Uvedené rozhodnutie nie je väčšinovým

rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, naopak, podľa názoru odvolacieho súdu trovy právneho zastúpenia
treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Takýto právny názor je možné vyvodiť
z rozhodnutí Ústavného súdu SR, tak, ako na ne poukázal vo vyjadrení k odvolaniu vedľajší účastník
na strane odporkyne, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, a II. ÚS 122/09.
Pokiaľ by vedľajšiemu účastníkovi v spotrebiteľskej veci bola odňatá možnosť uplatniť si náhradu trov
konania v prípade jeho zastúpenia advokátom, bol by porušený princíp „rovnosti zbraní v konaní“ v tom

prípade, ak navrhovateľ - ako dodávateľ - je v týchto veciach taktiež zastúpený advokátom a uplatňuje
si právo na náhradu trov konania.

Odporkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, a preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania (a taktiež aj vedľajší účastník na strane odporkyne) podľa zásady úspechu v konaní podľa §

142 ods. 1 O. s. p. v odvolacom konaní v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. Trovy odvolacieho konania
pozostávajú z trov právneho zastúpenia odporkyne a trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
za vyjadrenie k odvolaniu ( 50% za vedľajšieho účastníka a 50% za odporkyňu), teda za jeden úkon
právnej služby vykonaný po 01. 01. 2009 v sume 61,41 €, 1x režijný paušál v sume 8,39 € + 20% DPH,
13,96 €, všetko spolu 83,96 €, z čoho trovy odvolacieho konania odporkyne predstavujú sumu 41,88 €

a trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní taktiež v sume 41,88 € (§ 13a
ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb).

O povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu odporkyne a právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 149 ods. 1
O. s. p., podľa ktorého ustanovenia, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.