Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/192/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615203015
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2615203015.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľov: 1. R.. O. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XXX, štátna občianka SR a 2. R.. L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Č.. XXX,
štátny občan SR proti odporkyni: nesvojprávna V. V., nar. X.X.XXXX, bytom Domov sociálnych služieb
pre deti a dospelých, L. Č.. XX, zastúpená opatrovníkom: Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých
L., M. M. L. Č.. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú jedinými bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely
registra „C“ číslo 220/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 428 m2 nachádzajúcej sa v k.ú. T.,
Obec T., zapísanej Okresným úradom v M., katastrálnym odborom v LV č. XXX.

Súd navrhovateľom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.4.2015 a upresneným dňa 6.7.2015 domáhali
určenia, že sú jedinými bezpodielovými spoluvlastníkmi par. č. 220/2 vo výmere 428 m2 nachádzajúcej
sa v k.ú. T., obec T., zapísanej na liste vlastníctva č. 115. Svoj návrh odôvodnili tým, že od roku 2000
na základe kúpnej zmluvy sa stali vlastníkmi rodinného domu č. XXX a pozemkov v obci T. uvedených
na LV č. XXXX a č. XXX, teda parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX/X a aj parc. č. XXX/X vo výmere 428 m2,
ktorá je spoločným dvorom pre ostatné parcely. Následne bol povolený vklad do katastra nehnuteľností

a v nových listoch vlastníctva č. XXX a XXXX nebol označený iný vlastník ako predávajúci a kupujúci.
V marci 2013 navrhovatelia zistili, že na aktualizovanom LV č. XXX V.e v prospech odporkyne zapísaný
podiel vo veľkosti 1/4 z parc. č. XXX/X.

Súd vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou zo dňa 25.7.2000, výpisom z listu vlastníctva č. XXX a č.
XXXX, písomným vyjadrením opatrovníka odporkyne, výsluchmi účastníkov, obhliadkou ako aj ostatným
obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Dňa 25.7.2000 Ľ. M., R. M., O. N. ako predávajúci a navrhovatelia ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu,
ktorou Ľ. M. predal navrhovateľom nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. T. a zapísanú na LV č. XXX,
a to parc. č. XXX vo výmere 47 m2. R. M. a O. N. predali navrhovateľom každý svoj podiel 1 na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. T. a zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. XXX vo výmere
61m2, parc. č. XXX vo výmere 83 m2. R. M. predala navrhovateľom nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v
k.ú. T. a zapísanú na LV č. XXXX, a to parc. č. XXX/X vo výmere 22 m2 a Ľ. M., R. M. a O. N. predali

navrhovateľom im prislúchajúce podiely na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. T. a zapísanej na LV
č. XXX ako parc. č. XXX/X vo výmere 428 m2, zastavané plochy, spoločný dvor.Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX ku dňu 14.7.2000 pre obec T., k.ú. T. vlastníci parc. č. XXX/X vo
výmere 428 m2, zastavané plochy sú uvedení ako vlastníci na LV č. XXX F. Č.. XXX, čo boli Ľ. M., R.
M. a O. N.. Iní vlastníci na listoch vlastníctva č. XXX, XXX F. XXX neboli zapísaní.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX ku dňu 8.3.2013 pre obec T., k.ú. T., súd zistil, že vlastníkmi parc.
č. XXX/X vo výmere 428 m2, zastavané plochy a nádvoria sú navrhovatelia v podiele 3 a odporkyňa v
podiele 1, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené konanie 4D-48/2012 a dodatok k p.č. XXX/X na LV
XXXX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 8.3.2013 pre obec T., k.ú. T., súd zistil, že výlučnými

vlastníkmi parc. č. 217 vo výmere č. 61 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX vo výmere 47
m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX vo výmere 83 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
XXX/X vo výmere 22 m2, zastavané plochy a nádvoria sú navrhovatelia. Zároveň na uvedenom výpise
z listu vlastníctva je uvedené, že spoločný dvor k p.č. XXX/X, XXX, XXX, XXX je uvedený na LV č. XXX.

Opatrovník odporkyne vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že odporkyňa je právoplatnou dedičkou

nehnuteľnosti, parc. č. XXX/X, k.ú. T. v spoluvlastníckom podiele 1 ako je uvedené na LV č. XXX. Parcelu
zdedila po svojej matke a za zdedenú nehnuteľnosť platí odporkyňa od roku 2013 daň z nehnuteľnosti.

Navrhovatelia pri svojom výsluchu uviedli, že kúpnopredajnou zmluvou kúpili aj parcelu č. XXX/X, ktorú
nerušene užívali až kým odporkyňa nenadobudla dedičstvom aj podiel 1/4 k parcele číslo XXX/X v k.ú.

T.. V liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. T. sa uvádza, že parcela číslo XXX/X je spoločný dvor k parcele
číslo 220/1. Pritom parcela č. 220/1 nie je stavba, ale je evidovaná ako zastavané plochy a nádvoria a
k takejto nehnuteľnosti nemal byť zapísaný podiel na spoločnom dvore. Naliehavý právny záujem vidia
navrhovatelia v tom, že vzhľadom na vek a podlomené zdravie by sa chceli presťahovať do domova
sociálnych služieb a tieto nehnuteľnosti predať, pričom pri tomto právnom stave sú nehnuteľnosti takmer

nepredajné. Navrhovatelia nemali odkiaľ vedieť, že nekupujú celú parcelu, keďže to nevyplýva ani zo
zmluvy, ani zo znaleckého posudku a ani ich na to kataster pri vklade neupozornil. Pri kúpe bol pozemok
zvrchnejčastioplotenýdopoloviceazbytokmalurobenýzáklad,apotomkeďsaspredávajúcimidohodli
na predaji a kúpe, tak predávajúci dorobili oplotenie. Pri predaji im predávajúci ukázali, že predmetom
predaja sú nehnuteľnosti, tak ako sú oplotené. Spoločný dvor sa viaže na domovú nehnuteľnosť a žiadna

iná nehnuteľnosť okrem domu navrhovateľov sa tam nenachádza.

Pri vykonaní obhliadky spornej nehnuteľnosti súd zistil, že spoločný dvor s parcelným číslom XXX/X tvorí
ucelený celok s bytovou nehnuteľnosťou navrhovateľov. Domová nehnuteľnosť s priľahlými pozemkami
je od susedných nehnuteľností oddelená plotom z panelov, pričom nehnuteľnosť bola takto oplotená už

v čase, keď dom kupovali. Spoločný dvor prináleží len k jednej domovej nehnuteľnosti, a to k rodinnému
domu navrhovateľov so súpisným číslom XXX. Žiadna iná domová nehnuteľnosť sa na pozemkoch
nenachádza ani nenachádzala.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má

rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa § 132 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník),
vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím

štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo
nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený
nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh po jeho doplnení podaním dňa
6.7.2015 bol podaný dôvodne. Navrhovatelia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2000 nadobudli

od predávajúcich okrem iného aj podiely na spoločnom dvore, parc. č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 428 m2 nachádzajúcom sa v k.ú. T., Obec T., zapísanom na LV č. XXX. Podľa
výpisov z listov vlastníctva, ktoré boli súčasťou znaleckého posudku tvoriaceho prílohu kúpnej zmluvy,
boli vlastníci spoločného dvora uvedení na LV XXX a XXX, čo boli Ľ. M., R. M. a O. N.. Iní vlastníci nalistoch vlastníctva č. XXX, XXX a XXX neboli zapísaní. Takisto pri kúpe nehnuteľností navrhovateľom
boli nehnuteľnosti ukázané predávajúcimi a bolo im oznámené, že nehnuteľnosti sa predávajú tak ako
sú oplotené. Na základe uvedených skutočností sa navrhovatelia mohli dôvodne domnievať, že kupujú

parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 428 m2 v celosti, keďže iný vlastník z dokladov
nevyplýval. Navrhovatelia takisto uviedli, že po povolení vkladu im boli vydané nové listy vlastníctva,
na ktorých iný vlastník ako navrhovatelia nefiguroval. Dodatočne v roku 2012 bola odporkyňa zapísaná
ako vlastník podielu 1 na spornej nehnuteľnosti. „Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje
všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe

dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť, ...že samotná absencia
vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného
súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. US 50/2010) o nove interpretačne závery či vývoj sociálnej
reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej
druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej

evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný organ verejnej moci [kataster nehnuteľnosti,
sud a pod.]... Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí
byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim
vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu.... Otázkou dobrej viery
takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecne sudy musia vždy riadne zaoberať pri jeho

spochybňovaní treťou osobou. Vyššie riziko ma niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere,
pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa
na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“ (Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 549/2015 - 33 zo dňa 16.3.2016). Takisto podľa výpisu z listu
vlastníctva je odporkyňa zapísaná ako vlastník 1 spoločného dvora k parc. č. XXX/X na LV č. XXXX,

pričom jedinými vlastníkmi nehnuteľnosti, parc. č. XXX/X, ku ktorej má odporkyňa vlastniť podiel na
spoločnom dvore sú výlučne navrhovatelia a teda odporkyňa je zapísaná ako vlastník časti spoločného
dvora k nehnuteľnosti, ktorú vôbec nevlastní. Vykonanou obhliadkou takisto súd zistil, že spoločný dvor
prináleží len k jednej domovej nehnuteľnosti, a to k rodinnému domu, ktorý vlastnia navrhovatelia a
žiadna iná domová nehnuteľnosť sa na pozemkoch nenachádza ani nenachádzala, čo je v rozpore so

zásadou, že podiel na spoločnom dvore sa viaže na vlastníctvo domovej nehnuteľnosti. Navrhovatelia
sa teda v dobrej viere viac ako 10 rokov domnievali, že sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti a nič
nenasvedčovalo tomu, že by časť spoločného dvora mal vlastniť niekto iný a o to dôvodnejší bol tento
ich predpoklad, keďže ani na listoch vlastníctva nebol žiadny ďalší vlastník spoločného dvora uvedený.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí

súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. a úspešným

navrhovateľom nepriznal náhradu trov konania, keďže súd zistil dôvody hodné osobitného zreteľa,
keďže odporkyňa je nesvojprávna, vzhľadom na svoj stav nemôže mať vedomosť o svojich vlastníckych
právach a nebolo možné vyriešiť záležitosť mimosúdnou cestou, keďže opatrovník odporkyne je povinný
konať v záujme odporkyne, neukracovať ju o majetok a teda nemohol previesť vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti na navrhovateľov bezodplatne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnýmináležitosťamiodvolaniasú:všeobecnénáležitosti(Zpodaniamusíbyťzjavné,ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanietreba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.