Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712207719
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712207719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a

členov senátu Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľa P.. B.. A. M.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M.. N. XX, XXX XX F., proti odporkyni G. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom N. XXXX/X, XXX XX D., o určenie platnosti dohody zo dňa 27. 10. 2005, na základe odvolania
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10C/38/2012-35 zo dňa 25. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 25. 02. 2013

návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že odporkyňa nemá právo na náhradu trov
konania (druhý výrok).
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa
15. 05. 2012 domáhal, aby súd určil, že predmetná dohoda uzatvorená dňa 27. 10. 2005 medzi
ním a odporkyňou je platný právny úkon. Návrh odôvodnil tým, že spolu s bývalým konateľom už
nebohým P.. A. V. a odporkyňou uzatvorili dňa 27. 10. 2005 dohodu, z ktorej vyplývalo, že odporkyňa
nadobudne obchodný podiel s podmienkou, že najneskôr do 5 dní odo dňa ako bude k tomu

osobou oprávnenou vyzvaná, teda v danom prípade konateľom spoločnosti GAMART s.r.o. P.. B..
M. (navrhovateľom), sa odporkyňa zaväzuje na valnom zhromaždení spoločnosti s takýmto podielom
obchodného prevodu podielu vysloviť svoj súhlas a zároveň sa zaviazala, že uvedený prevod bude
bezodplatný. Odporkyňa neakceptovala predmetné dojednanie z dohody uzatvorenej zo dňa 27. 10.
2005 a naďalej si neoprávnene uplatňuje nárok na finančnú čiastku ako škodu a preto on (navrhovateľ)
trvá na platnosti predmetnej dohody.
V súvislosti so zamietnutím návrhu navrhovateľa okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal

na to, že navrhovateľ sa domáhal určenia, že dohoda uzatvorená dňa 27. 10. 2005 medzi ním a
odporkyňou je platným právnym úkonom. Ide teda o určovaciu žalobu, kde podľa ustanovenia § 80
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku vzniká navrhovateľovi povinnosť preukázať, že má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Preto sa okresný súd primárne zaoberal skúmaním existencie
naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení a dospel k záveru, že naliehavý
právny záujem zo strany navrhovateľa nebol preukázaný. V tejto súvislosti uviedol, že „zo strany
navrhovateľa nebolo preukázané, že by na podanej žalobe mal naliehavý právny záujem v tom zmysle,

že podľa názoru súdu sa javí, že dohoda zo dňa 27. 10. 2005, ktorej určenia platnosti sa dovoláva v
tomto konaní má všetky znaky zmluvy o budúcej zmluve s tým, že platná zmluva o budúcej zmluve
zakladá právo jednému alebo viacerým jej účastníkom domôcť sa uzavretia konečnej zmluvy aj súdnou
cestou formou podania žaloby na nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím, pričom v prípadepochybnosti ohľadne platnosti predmetnej zmluvy o budúcej zmluve by si súd túto otázku vyriešil ako
prejudiciálnuvrámcitohtokonania.Zároveňbezohľadunato,čidôjdealebonedôjdekpodaniužalobyna
nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím, nie je dotknuté právo na náhradu škody, ktorá vznikla

v dôsledku neuzavretia konečnej zmluvy. Súd je toho názoru, že navrhovateľ sa mohol domáhať svojich
nárokov formou podania návrhu na nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím, resp. žalobou na
náhradu škody s tým, že takéto žaloby by v podstate boli žalobou na plnenie.“ Vychádzajúc z uvedeného
dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení a preto jeho návrh zamietol. Zároveň (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu

České republiky sp. zn. 3Cdon/l 338/96) uviedol, že „keďže zamietol určovaciu žalobu pre nedostatok
naliehavéhoprávnehozáujmunatakomtourčení,bolovylúčené,abysúčasnepreskúmalžalobuzvecnej
stránky a z týchto dôvodov ani nevykonal ďalšie dokazovanie navrhované účastníkmi.“
V odôvodnení rozhodnutia o trovách konania okresný súd uviedol, že odporkyňa bola v konaní v celom
rozsahu úspešná a v zásade jej podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzniklo
právo na náhradu trov konania. Keďže si však žiadne trovy konanie neuplatnila a ani z obsahu spisu

nevyplynulo, že by jej nejaké trovy konania vznikli, rozhodol, že jej právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.
V odôvodnení odvolania uviedol, že v konaní „nemal možnosť pred súdom uviesť konkrétne dôkazy,
ako aj predložiť návrh svedkov.“ Súd skúmal otázku naliehavosti jeho právneho záujmu bez jeho
prítomnosti, bez prítomnosti jeho svedkov a teda konštatovať názor, že z jeho strany nebol preukázaný
naliehavý právny záujem „je nedôvodné, ak mu súd neumožnil účasť na pojednávaní tieto skutočnosti

dokladovať.“ Ďalej poukázal na to, okresný súd „na strane 3 napadnutého rozsudku konštatuje“, že mu
„bola zásielka doručovaná dňa 13. 02. 2013. Predmetné pojednávanie sa však malo konať už dňa 25.
02. 2013, teda neboli naplnené zákonné podmienky na doručovanie.“ Okresný súd „neuvádza zásadnú
skutočnosť“, že „zaslal na príslušný súd ospravedlnenie z pojednávania a to z dôvodu, že pozvánku na
pojednávanie si vyzdvihol 25. 02. 2013 o 17,30 hod. a samotné pojednávanie sa konalo 25. 02. 2013

o 8,30 hod.“ Nesúhlasil ani s konštatovaním okresného súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku, že
zásielka (predvolanie na pojednávanie - poznámka odvolacieho súdu) mu bola opätovne doručovaná
dňa 13. 02. 2013. V závere odôvodnenia odvolania uviedol, že „v predmetnom uznesení uvedené
skutočnosti žalovanej sú nepravdivé, účelové a v prípade pojednávania budú tieto nepravdivé informácie
z jeho strany vyvrátené.“

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa stručne konštatovala, že s rozhodnutím
okresného súdu sa plne stotožňuje.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec
prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok
okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým
zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2

O.s.p.) sa v stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné,
zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a
aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.) preto
poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty navrhovateľa uvedené
v odvolaní.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že v konaní pred prvostupňovým súdom nedošlo z jeho strany k
znemožneniu navrhovateľovi uviesť konkrétne dôkazy a označiť svedkov a ani nedošlo k znemožneniu
účasti navrhovateľa na pojednávaní (ako to tvrdí navrhovateľ v odvolaní). Z obsahu spisu vyplýva,
že zákonná sudkyňa vytýčila pojednávanie vo veci na deň 25. 02. 2013 ešte dňa 14. 01. 2013, s

tým, že na pojednávanie predvolala navrhovateľa i odporkyňu (č.l. 27 spisu). Navrhovateľa predvolala
z adresy, ktorú uviedol v návrhu (t.j. M.. N. XX, XXX XX F.). Zásielka, ktorou bolo navrhovateľovi
doručované (do vlastných rúk) uvedené predvolanie na pojednávanie sa prvostupňovému súdu vrátila
ako nedoručená dňa 12. 02. 2013, s poznámkou doručovacej pošty „zásielka neprevzatá v odbernej
lehote“. I napriek tomu, že z poslednej vety ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že „ak si adresát
zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň

doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel“, teda, že v tomto prípade vznikla zákonná fikcia, že
navrhovateľovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené, prvostupňový súd vykonal dňa 13. 02. 2013
opakované doručenie predvolania navrhovateľa na pojednávanie (viď písomný pokyn na č.l. 27a spisu).
Zo záznamu pošty na doručenke (pripojenej k č.l. 25 spisu) vyplýva, že toto (opakované) predvolanie
na pojednávanie na deň 25. 02. 2013 mu bolo poštou neúspešne doručované dňa 18. 02. 2013 a keďže

i opakované doručovanie dňa 19. 02. 2013 bolo neúspešné, zásielka bola uvedeného dňa (19. 02.
2013) uložená na pošte, o čom bol navrhovateľ poštou upovedomený. Zásielku si prevzal až dňa 25. 02.
2013, teda až v deň pojednávania. Keďže navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepreukázal a dokonca
ani netvrdil, že by sa v dobe prvého doručovania predvolania na pojednávanie (t.j. v dobe od 18. 1.
2013 do 08. 02. 2013) nezdržiaval v mieste doručovania predvolania, teda v meste F., podľa vyššie

uvedenej zákonnej fikcie možno konštatovať, že predmetné predvolanie na pojednávanie sa považuje
za doručené dňom 12. 02. 2013 a to bez ohľadu na to, že opakované predvolanie na pojednávanie
mu bolo reálne doručené až dňa 25. 02. 2013. Z uvedeného dôvodu preto zo strany okresného súdu
nedošlo k procesnému pochybeniu, ak za uvedeného skutkového a právneho stavu dňa 25. 02. 2013
konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa. V konečnom dôsledku, navrhovateľ ako účastník, ktorý

sám inicioval konanie, mal dostatočné možnosti a časový priestor na to, aby označil konkrétne dôkazy
a navrhovaných svedkov.

Odhliadnuc od toho, vzhľadom na navrhovateľom uplatňovaný určovací petit žaloby, žiadne potenciálne
dôkazy a teda ani eventuálny výsluch svedkov by neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie, ako

zamietnutie jeho návrhu (žaloby) z dôvodu, že na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem,
pretože požadovaným určením by sa jeho právne postavenie žiadnym spôsobom nezmenilo, a ak
by mal záujem o realizáciu predmetnej dohody, muselo by (vzhľadom na jednoznačné negatívne
stanovisko odporkyne) dôjsť k ďalšiemu konaniu, kde by (ako správne konštatoval okresný súd) bolo
nutné prejudiciálne riešiť i otázku platnosti predmetnej dohody zo dňa 27. 10. 2005. Z toho je zrejmé, že

na strane navrhovateľa objektívne neexistuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom
tento právny záver nemohol byť v tomto konaní ovplyvnený žiadnym dôkazným prostriedkom, resp. z
neho získaným dôkazom.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods.
1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej podľa
vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Do doby rozhodnutia

odvolacieho súdu však nepodala návrh na rozhodnutie o trovách konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a keďže
existenciujejtrovodvolaciehokonanianemalodvolacísúdpreukázanúanizospisu(§151ods.2O.s.p.),
odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.