Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1148/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812209540
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812209540.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr.
Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Mgr. A. X., bytom F., T. P.
XX, 2/ O. Q., bytom F., P. XX, 3/ Mgr. U. Q., bytom O., S. 5, 4/ RNDr. B. U., bytom F., J. O. XX, 5/ Ing. U. W.,
bytom F., F. 6, 6/ S. W., bytom F., O. XX, 7/ Ing. F. W., bytom A. P. nad Q., F. XX, zastúpených Mgr. X. P.,
advokátkou v W., P. XX proti odporkyniam: 1/ B. O., bytom F. č. XXX, 2/ Mgr. P. D., bytom F. zastúpeným
JUDr. B. D., advokátom v F., W. 5, 7, o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie navrhovateľov proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. júna 2014, č. k. 4C/82/2012-221, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia v 1. - 7. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyniam 1/,
2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 66,73 eur, titulom trov právneho zastúpenia, k rukám
právneho zástupcu odporkýň JUDr. B. D., advokáta v F., W. 5, 7, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia
neplatnosti závetu poručiteľky G. M., rod. W., zom. XX.XX.XXXX, spísaný vo forme notárskej zápisnica
dňa 07.04.2011 v Domove dôchodcov v F., pred notárkou JUDr. B. Q. sp. zn. N 36/2011, NZ 12618/2011,
NCRza 1893/2011. Zároveň súd uložil navrhovateľom v 1. - 7. rade povinnosť nahradiť spoločne a
nerozdielne odporcom v 1. a 2. rade oprávneným spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške
1.376,26 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil
s poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 39, § 37 ods. 1, § 476d ods. 5 Občianskeho zákonníka, §§
49 a 50 Notárskeho poriadku a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že návrh
navrhovateľov nie je dôvodný. Súd v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem účastníkov na podaní
určovacej žaloby. Navrhovatelia naliehavosť právneho záujmu na tejto určovacej žalobe odvodzovali z
uznesenia Okresného súdu F. v dedičskej veci sp. zn. 14D/988/2011 vedenej po nebohej G. M.. Súd má
za to, že navrhovatelia na tejto určovacej žalobe preukázali existenciu naliehavého právneho záujmu,
pretože v danom prípade sa nemožno domáhať priamo plnenia, postavenie navrhovateľ ako zákonných
dedičov po nebohej G. M. bez určenia platnosti či neplatnosti predmetného závetu bolo neisté. Faktom
je, že medzi účastníkmi konania je sporné, či predmetný závet je alebo nie je platný. Napokon okresný
súd uznesením zo dňa 12.04.2012 prerušil dedičské konanie po nebohej G. M. a zaviazal zákonných
dedičov - navrhovateľov v 1. - 7. rade na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu zo dňa 07.04.2011.
Súd uviedol, že vo veci vykonal takmer všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania s výnimkou
výsluchu svedkov X. C., P. F., Q. K., Ing. X. X., Ing. H. D., ďalej grafologického znaleckého dokazovania,
oboznámením sa so zvukovo obrazovým záznamom zaznamenaným na CD. V prípade navrhovaných
svedkov X. C., P. F. a Q. K. navrhovatelia uviedli, že prvá navrhovaná svedkyňa je zástupkyňou domovej
správy bytového domu manželov M.. V poradí druhá svedkyňa má prevádzku oproti domu manželov

M. a zároveň zabezpečuje výdaj obedov pre seniorov. A v poradí tretia svedkyňa je dcérou pani P.,
bývajúcej v Zariadení pre seniorov a zároveň je zástupkyňou rodinných príslušníkov ležiacich klientov
počas pobytu manželov M.. Navrhovatelia tieto svedkyne navrhli vypočuť s poukazom na vyjadrenia
odporkýň o vzťahu G. M. a jej manžela k navrhovateľom a k odporkyniam. Súd vykonanie týchto
dôkazov považoval za nadbytočné, nehospodárne. Predmetom konania primárne nebolo preukazovanie
starostlivosti navrhovateľov alebo odporcov o manželov M.. To isté súd uviedol v súvislosti s návrhom
na výsluch svedka Ing. X. X.. Tohto svedka navrhli navrhovatelia vypočuť s odôvodnením, že Ing. X.
X. bol prítomný pri viacerých úkonoch a dosvedčil by preberanie dôchodku M.. Súd nevykonal ani
navrhované znalecké dokazovanie znalcom grafológom. Vykonanie tohto dôkazu navrhovatelia dôvodili
tým, že odporcovia spochybňujú podpis G. na generálnej plnej moci z 13.04.2011. Podľa navrhovateľov
týmto dôkazom by sa preukázalo, že ak poručiteľka podpísala vlastnoručne generálnu plnú moc, potom
nebol dôvod, aby bol vyhotovený závet vo forme notárskej zápisnice s konštatovaním, že poručiteľka
nemôže písať zo zdravotných dôvodov. Týmto dôkazom by sa preukázalo, že podpis G. M. zo dňa
13.04.2011 je pravý a skutočný. K tomuto dôkazu súd uviedol, že jeho vykonanie by bolo nehospodárne,
pretože predmetom tohto konania nebolo zistenie pravosti podpisu G. M. na generálnej plnej moci z
13.04.2011. Vykonanie tohto dôkazu by nebolo potvrdením alebo vyvrátením, či G. M. dňa 07.04.2011,
kedy bol vyhotovený predmetný závet, bola schopná sa podpísať. Navrhovatelia ďalej žiadali vo veci
vykonať dôkaz oboznámením sa so zvukovou obrazovým záznamom zaznamenaným na doloženom CD
zo dňa 10.08.2011. Podľa navrhovateľov záznam svedčí o tom, že závet datovaný 08.12.2010 bol G. M.
nadiktovaný a kvôli čitateľnosti ho prepísal U. M.. Zo záznamu údajne nevyplýva, že by G. M. vedela, že
by podpisovala závet alebo, že by prejavila vôľu pred notárkou, pretože o predmetnom závete sa vôbec
nezmienila. Zo záznamu, teda nevyplýva, že by si poručiteľka bola vedomá toho, že by predpisovala
závet alebo prejavila svoju poslednú vôľu. Zvukovo obrazový záznam bol vykonaný ako reakcia na
námietku v dedičskej veci po nebohom U. M., keď súrodenci U. M. namietli podpis G. M. na generálnej
plnej moci z 13.04.2011. Tento záznam bol vykonaný bez vedomia G. M.. Navrhovateľka 1/ potvrdila,
že zvukovo obrazový záznam bol vyhotovený počas stretnutia 12.08.2011, pričom G. M. za celý čas
snímania nepostrehla, že sa záznam vykonáva, záznam sa vykonával nepretržite počas stretnutia a
kamera bola vypnutá pred rozlúčením sa. Tento navrhovaný dôkazov súd nevykonal z dôvodu, že bol
navrhovateľkou 1/ vyhotovený v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a že vykonaním
tohto záznamu došlo k porušeniu práv G. M.. Je nesporné, že tento záznam bol vyhotovený bez vedomia
a súhlasu G. M., ktorá medzičasom zomrela. Súd v tomto smere poukázal na ust. § 12 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka a na tú skutočnosť, že predmetný záznam nebol vyhotovený na úradné účely
na základe zákona, ani na vedecké, umelecké, tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo,
pričom, ak v tomto prípade nejde o výnimku, kedy privolanie dotknutej fyzickej osoby nie je potrebné,
ide nepochybne o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti G. M.. Na veci nič nemení, že
G. M. medzičasom zomrela. Súd nevykonal ani dôkaz navrhovaný odporcami, a to výsluch svedka
Ing. D., ktorý mal byť vypočutý na priebeh a podstatu rozhovoru medzi navrhovateľkou v 1. rade a
odporkyňou v 2. rade dňa 04.04.2011. Po zistení, že táto osoba sa v čase rozhovoru nachádzala v inej
miestnosti, v kuchyni, podľa názoru súdu by vykonanie tohto dôkazu bolo nehospodárne, nadbytočné.
Ďalej súd uviedol, že navrhovatelia svoj návrh zdôvodňovali tým, že predmetný závet zo dňa 07.04.2011
nepredstavuje výslovnú, slobodnú a pochybnosti nevzbudzujúcu vôľu G. M.. Z toho možno vyvodiť, že
navrhovatelia majú za to, že predmetný závet trpí vadami vôle a to nedostatkami slobody vôle G. M.. Súd
poukázal na to, že právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom.
Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávne vyhrážka. V danom prípade
na základe vykonaného dokazovania, a to aj výsluchom navrhovateľov mal súd jednoznačne za to,
že možno vylúčiť fyzické donútenie u G. M. pri predmetnom závete. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka
je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka, v tomto
prípade u G. M.. Aj keď navrhovatelia poukazovali na skutočnosti, ktoré predchádzali spísaniu závetu do
notárskej zápisnice dňa 07.04.2011, a to na dva pokusy o spísanie závetu predchádzajúce predmetnému
závetu a na psychické donútenie odporkyne v 1. rade v súvislosti s rukou písaným závetom zo dňa
08.12.2010, vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo psychické donútenie G. M. takej intenzity, ktoré
by u nej vzbudzovalo dôvodný strach, a to v súvislosti s predmetným závetom zo dňa XX.XX.XXXX. V
konaní nebolo sporné, že G. M. si udržala svoje rozumové schopnosti až do konca svojho života a že
tieto rozumové schopnosti mala zachované aj dňa 07.04.2011. Túto skutočnosť zhodne uviedli všetci
účastníci konania. Táto skutočnosť naviac vyplýva z lekárskeho potvrdenia zo dňa 24.03.2011, ktoré
bolo vyhotovené dva týždne pred spísaním predmetného závetu, ale aj z výpovede B. ktorá osvedčovala
právosť podpisu G. M. 13.04.2011. Súd ďalej poukázal na to, že v danom prípade bol predmetný závet
spísaný do notárskej zápisnice, napísanej dňa 07.04.2011 v Domove dôchodcov v F.. Zriadenie závetu

poručiteľom vo forme notárskej zápisnice zákon nevylučuje, čo vyplýva z § 476 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Možnosť poručiteľa prejaviť svoju
poslednú vôľu do notárskej zápisnice upravuje § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 476d
ods. 1 veta za bodkočiarkou, osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon vykonať pred svedkami.
Týmto osobitným zákonom je Notársky poriadok. V zmysle ust. § 49 Notárskeho poriadku, osobou, ktorá
nemôže čítať alebo písať je ten, kto nevie čítať alebo písať (ide o nevedomosť a negramotnosť) a tiež
ten, kto nie je schopný, pričom ide o neschopnosť, hoci dočasnú, zmyslových orgánov alebo pohybových
orgánov v dôsledku choroby, zranenia a pod. Musí ísť o nevedomosť alebo neschopnosť čítať alebo
písať v čase právneho úkonu. Osobou, ktorá môže čítať alebo písať nie je ten, kto dokáže písomne
zaznamenať len svoj podpis. Informáciu o schopnosti čítať a písať podáva notárovi účastník právneho
úkonu. Notársky poriadok vylučuje, aby svedkami úkonu boli okrem iného osoby blízke účastníkom,
pričom v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec
a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Svedkami úkonu
nemôžu byť taktiež osoby, ktoré sú na veci zúčastnené, t. j. svedkom úkonu nemôže byť závetný
dedič, opomenutý dedič, či vydedený zákonný dedič. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že predmetný záver zo dňa 07.04.20011 urobený G. M. do notárskej zápisnice je platným
právnym úkonom. Tento právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Súd nezistil,
že by tu existoval nedostatok slobody vôle zo strany G. M. urobiť tento závet. Nebolo preukázané, že
by G. v prípade predmetného závetu konala pod nedovoleným nátlakom zo strany tretej osoby. Možno
vylúčiť fyzické donútenie, čo vylúčili aj účastníci konania, ale aj bezprávnu vyhrážku. Nebolo zistené, že
by G. konala pod psychickým donútením takej intenzity, ktoré by vzbudzovalo u nej dôvodný strach.
Naopak, z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že G. M. sa rozhodla pre prípad svojej smrti učiniť
príslušné opatrenia, týkajúce sa celého jej majetku. V závete G. M. prehlásila, že pre závet sa rozhodla
slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku, a že ho činí pri plnom vedomí a po zvážení všetkých okolností.
Slobodný a vážny prejav vôle G. M. urobiť závet do notárskej zápisnice bol preukázaný výsluchom
svedkyne P. P., tiež JUDr. B. Q. a RNDr. B. T.. P. P. potvrdila, že G. M. uviedla, komu chce rozdeliť svoj
majetok uvedením konkrétnych mien. Na stretnutí reagovala normálne, nebola rozrušená, nervózna,
jej správanie bolo primerané. Správanie G. M. ju utvrdilo v tom, že vedela, že ide o spísanie závetu a
že chce závet urobiť. Na konkrétne otázky odpovedala primerane konkrétnou odpoveďou. Svedkyňa
RNDr.. B. T. si na podrobné okolnosti stretnutia nepamätá, ale potvrdila, že G. M. riadne komunikovala,
mala zachované rozumové schopnosti a celé stretnutie bola pri vedomí. Nesprávala sa k prítomnej
notárske i svedkom odmietavo. Svedkyňa nadobudla zo stretnutia dojem, že všetko prebehlo regulárne.
Nijako nevnímala, že by tu nebola vôľa zo strany G. M. napísať závet, alebo že by tu bolo niečo, čo by
ju vyrušovalo. Ak by zápis nebol vykonaný tak ako stretnutie prebehlo, svedkyňa by ho nepodpísala.
Svedkyňa JUDr. B. Q. (notárka) vo všeobecnosti potvrdila, že v každom prípade žiada vyjadrenie od
účastníka komu, čo chce odkázať a čo má byť obsahom závetu. Vždy žiada slovné vyjadrenie, pretože
to je prejav vôle závetcu. Závetca by mal označiť, či odkazuje určitým osobám všetok majetok alebo len
časť z neho. Pri spisovaní závetu, pri prejave vôle vedie rozhovor tak, aby zistila, či závetca je spôsobilý
prejaviť vôľu. Ak by tu bol náznak, že prejavu vôle nie je schopný alebo by závetca konal kŕčovito pod
strachom, v takom prípade by závet do notárskej zápisnice nespísala. Vždy je každý uzrozumený, aký
právny úkon činí, keďže účastníkovi ako notárka vysvetlí, aké sú právne účinky závetu. Vo všetkých
prípadoch spísania závetu vo forme notárskej zápisnice, ňou ako notárkou, bola vážnosť a slobodná
vôľa závetcu. Súd ďalej poukázal na to, že v danom prípade bol predmetný záver urobený do notárskej
zápisnice zo prítomnosti dvoch svedkov úkonu. V notárskej zápisnici sa uvádza, že G. M. zo zdravotných
dôvodov písať nemôže, čo bol dôvod pre pribratie aj dvoch svedkov úkonu. X. úkonu P. P., RNDr.
B. T. a JUDr. B. Q. potvrdili, že pred spísaním závetu bol vykonaný pokus G. M. podpísať sa, ktorý
zostal neúspešný. Ak navrhovatelia tvrdili, že G. M. sa 07.04.2011 dokázala podpísať, toto tvrdenie bolo
irelevantné, pretože osobou, ktorá môže písať nie je ten, kto dokáže písomne zaznamenať len svoj
podpis. Skutočnosť, že G. M. mohla písať dňa 07.04.2011 nebola navrhovateľmi ani tvrdená. Tí len
tvrdili, že G. M. bola schopná sa 07.04.2011 podpísať. Poukazovali, pritom na podpis Ireny Hodálovej na
generálnej plnej moci z 13.04.2011. Sama navrhovateľka v 2. rade uviedla, že v apríli 2011 by G. M. dlhý
text nenapísala, ale podpis by vykonala. Vychádzajúc zo všetkých skutočností mal súd za to, že notárska
zápisnica obsahuje všetky náležitosti podľa § 476d Občianskeho zákonníka. K tvrdeniu navrhovateľov,
že neexistoval žiadny dôvod, pre ktorý by sa im G. M. nezverila so svojím zámerom zriadiť závet a ani
dôvod, pre ktorý by niekoho z rodiny svojho manžela uprednostnila pred niekým z navrhovateľov, súd
uviedol, že závet je jednostranným právnym úkonom poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku

pre prípad svojej smrti. Je na rozhodnutí poručiteľa, či závet urobí alebo neurobí. Zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva povinnosť poručiteľa informovať o svojom rozhodnutí - o spísaní závetu iné osoby,
hoci aj príbuzných. Tvrdenie navrhovateľov, že G. M. by zo svojej poslednej vôle nikdy nevynechala svoju
rodinu, nikdy by neuprednostnila sestru svojho nebohého manžela a jeho ďalšiu príbuznú - odporkyňu
v 2. rade pred vlastnými synovcami a neterami po svojich dvoch nebohých bratoch je iba názorom
navrhovateľov, ktorý nemusí byť totožný so skutočnosťou. Súd s poukazom na tieto skutočnosti, keď
nezistil, že existujú dôvody absolútnej neplatnosti závetu, návrh navrhovateľov zamietol. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešným odporkyniam priznal náhradu trov
konania titulom trov právneho zastúpenia, k rukám ich advokáta.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia v 1. - 7. rade, domáhajúc sa jeho zmeny
tak, že súd ich návrhu vyhovie, prípadne žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnili odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.
Poukázali na to, že na preukázanie ich tvrdení, že predmetný závet nebol spísaný na základe vlastného,
slobodného rozhodnutia a presvedčenia poručiteľky a nepredstavuje jej výslovnú, slobodnú a ničím
nespochybniteľnú vôľu, okrem iných len doplňujúcich dôkazov navrhovali vykonať ako dôkaz zvukovo
obrazový záznam rozhovoru s poručiteľkou, vyhotovený navrhovateľkou v 1. rade 12.08.2011. Tento
záznam súd prvého stupňa odmietol ako dôkaz vykonať s odôvodnením, že bol navrhovateľkou v 1. rade
vyhotovený v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, a to s § 12 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže bol vyhotovený bez vedomia a súhlasu G. M.. S týmto rozhodnutím súdu nesúhlasia a
nepovažujú ho za správne. Majú za to, že predmetný dôkaz mal súd vykonať. I keď rozhodovanie o tom,
ktoré z navrhovaných dôkazov v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd vykoná patrí
výlučne súdu a nie účastníkom konania, toto však neplatí, ak navrhované dôkazy sú potrebné na zistenie
čo najúplnejšieho stavu veci a ich nevykonanie môže byť na ujmu zistenia rozhodujúcich skutočností.
Sú toho názoru, že tento zvukovo obrazový záznam rozhovoru s poručiteľkou zo dňa 12.08.2011 nebol
nadbytočným dôkazom, ale hlavným, kľúčovým dôkazom, plne spôsobilým preukázať právne významnú
skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. V tomto smere poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 5 Tdo/71/2012 z 22.11.2012, ktoré uvádza, že žiadny úkon, ktorý môže prispieť k objasneniu
veci, nemožno vylúčiť z okruhu prípustných dôkazných prostriedkov len preto, že ide o úkon určitého
druhu a zákon ho výslovne neupravuje. Z tohto dôvodu možno uviesť, že ako dôkaz možno využiť aj
zvukové, obrazové a iné záznamy, hoci boli zadovážené bez vedomia osôb, ktorých osobné prejavy sú
takto zaznamenané. Trestnoprávne dokazovanie je ešte citlivejšia záležitosť ako dokazovanie civilno-
procesné, pričom požiadavku vykonávania dôkazov získaných zákonných spôsobom explicitne vyžaduje
iba trestné právo. Sú toho názoru, že vykonanie predmetného záznamu nie je v rozpore s oprávnenými
záujmami poručiteľky, pri vykonaní bola v celom rozsahu zachovaná dôstojnosť G. M., ako aj právo
na jej súkromie. V žiadnom prípade nejde o zneucťujúci zásah, cieľom ktorého by bolo zosmiešnenie,
či poníženie záznamom dotknutej osoby alebo zneváženie jej spomienky. Nemožno hovoriť ani o
zásahu do práva na ochranu osobnosti žiadneho z účastníkov konania. Nesprávnym postupom súdu
prvého stupňa tak nemohli splniť nimi preukazujúcu povinnosť a uniesť dôkazné bremeno, čím vznikol
nedostatok v skutkových zisteniach skutočného konania a rozhodovania G. zriadiť závet. Sú toho názoru,
že takto bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na
spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ďalej poukázali na to, že ich teta G. M. mala láskavú, milú, dobrú, dobrosrdečnú povahu. Hádkam,
nezhodám a otvoreným konfrontáciám sa vždy snažila vyhýbať. Opakované návštevy odporkýň, ich
vedomé a citovo nátlakové pôsobenie na tetu, prosby, ponosy a náreky spôsobili, že ich teta napokon
ustúpila a konala ako chceli. Závet zo dňa 07.04.2011, ako aj jeho predchádzajúce pokusy z 08.12.2010
a zo dňa 21.03.2011, však zriaďovala nedobrovoľne, z donútenia, s vnútornou výhradou, tzv. mentálnou
rezerváciou. Jej vôľa nebola slobodná, vážna, bez omylu, nebola skutočne daná. O tom, že nechcela
vyvolať právne následky závetu vo forme notárskej zápisnice, resp. si ich ani nebola vedomá svedčí jej
veta, ktorú im vo veľkom rozrušení často opakovala „ Nič som nepodpísala“. Význam tejto vety pochopili
až po jej úmrtí. Namietali, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o ich návrhu neprihliadol ani na ust. §
476f Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne vylučuje prítomnosť zainteresovaných osôb pri zriaďovaní
závetu. Ten kto má byť dedičom zo závetu, ako aj osoby im blízke, nemôžu pri spisovaní závetu pôsobiť
ako pisateľ. V konaní pri tom bolo preukázané, že odporkyňa v 2. rade prepísala dňa 21.03.2011 závet
z 08.12.2010 na počítači u seba doma za prítomnosti odporkyne v 1. Namietali, že súd prvého stupňa
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že slobodný a vážny prejav vôle urobiť
závet do notárskej zápisnice bol preukázaný výsluchom svedkyne P. P., JUDr. B. Q. a RNDr. B. T.,
ako aj, že v konaní nebolo preukázané, že by bol závet do notárskej zápisnice spísaný inak, ako je v

notárskej zápisnici uvedený. Poukázali na rozpory vo výpovediach svedkýň, na ktoré súd prvého stupňa
neprihliadol. Svedecká výpoveď notárky JUDr. B. Q. sa výrazne odlišovala od výpovedi svedkýň P. P.,
RNDr. B. T., aj odporkyne v 2. rade, v trvaní spisovania notárskej zápisnice, samotnom priebehu tohto
úkonu, aj prítomnosti odporkyne 2/ na tomto úkone. Kým svedkyňa JUDr. Q. tvrdila, že spísanie notárskej
zápisnice trvá minimálne 1 hodinu, z toho komunikácia so závetcom približne pol hodinu, obe svedkyne
aj odporkyňa uviedli, že celý akt vyhotovenia notárskej zápisnice trval 20-30 minúť. Odporkyňa v 2. rade
výslovne uviedla, že vonku, teda kým G. M. prejavovala pred notárkou svoju vôľu, bola asi 10-15 minúť.
Obe svedkyne, teda pani P. P. a RNDr. B. T., ako aj odporkyňa v 2. rade zhodne uviedli, že po prejave vôle
poručiteľky za ich prítomnosti v domove dôchodcov notársku zápisnicu následne podpísali po jej spísaní
až na notárskom úrade, teda už v neprítomnosti poručiteľky G. M.. Prečítanie notárskej zápisnice, jej
schválenie účastníkmi a podpísanie sa pri tom podľa § 47 Notárskeho poriadku musí vykonať vždy na
jednom mieste, ktoré sa označí ako miesto spísania notárskej zápisnice. Nakoľko notárska zápisnica
bola svedkyňami podpísaná až na notárskom úrade, G. M. sa nemohla oboznámiť s textom hotovej
notárskej zápisnice, nemohla si ju ani sama prečítať, ani jej nemohla byť notárkou nahlas prečítaná.
Žiadna zo svedkýň tak nemohla svojím vlastnoručným podpisom potvrdiť, že notárska zápisnica bola
po jej prečítaní poručiteľkou G. M. schválená, čo je v hrubom rozpore so zákonom a v dôsledku čoho
je podľa ich názoru notárska zápisnica neplatná. Súhlasia s názorom súdu prvého stupňa, že každý
môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, avšak musí to byť jeho vôľa, jeho rozhodnutie
potvrdené vlastnoručným podpisom na notárskej zápisnici. S názorom súdu, že osobou, ktorá môže čítať
a písať nie je ten, kto dokáže písomne zaznamenať len svoj podpis, by bolo možné súhlasiť len v prípade,
ak podpis ich tety by tvorila nejaká šifra. Podpis ich tety však nebol zautomatizovaný. Ich teta sa až
do konca života vedela podpísať čitateľne, poznala jednotlivé písmenká. Nahradenie jej vlastnoručného
podpisu na notárskej zápisnici pribraním dvoch svedkov úkonu nebolo teda vôbec potrebné a je len
potvrdením premysleného plánu odporkýň. Žiadali prihliadnuť na všetky uvádzané skutočnosti, v súlade
s § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. nariadiť na prejednanie odvolania voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa
pojednávanie a po vykonaní navrhovaného dôkazu zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že ich
návrhu v celom rozsahu vyhovie. Súčasne žiadali, aby odvolací súd rozhodol o trovách konania v zmysle
§ 142 O.s.p. V prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa žiadali pripustiť možnosť podať voči
nemu dovolanie, nakoľko ohľadne pripustenia nimi navrhovaného zvukovo obrazového záznamu ako
dôkazu ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

K podanému odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadrili aj odporkyne v 1. a 2. rade, ktoré žiadali
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať im aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 66,73 eur. Napadnutý rozsudok považujú za vecne správny, výrok o zamietnutí
návrhu považujú za spoľahlivo odôvodnený a teda sa v plnom rozsahu stotožňujú so záverom súdu,
že vykonaným dokazovaním neboli preukázané tvrdenia navrhovateľov o neplatnosti závetu a zároveň
neboli zistené iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci samej. Súd správne
jednotlivo ako aj súhrnne vyhodnotil všetky dôkazy dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a vykonaným
dokazovaním zároveň správne zistil skutkový stav veci a tento posúdil tak, že neexistuje žiadny právne
relevantný dôvod, prečo by predmetný závet mal byť určený za neplatný a teda privoliť k tvrdeniam
navrhovateľov. Vo veci boli vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého boli vypočutí
svedkovia tak označení navrhovateľmi, ako aj odporcami, ako i boli vypočuté osoby z prostredia domova
dôchodcov, ktoré sa v minulosti podieľali na výkone zdravotnej starostlivosti o poručiteľku. Z rozhodnutia
nepochybne vyplýva, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a teda žiadnym právne relevantným
a zároveň zákonom prípustným spôsobom nepreukázali, že predmetný závet zo 07.04.2011 by mal
byť urobený s vadou vôle, a to nedostatkom vôle u poručiteľky. Zdôraznili, že navrhovatelia počas
celého pojednávania, ako aj v podanom odvolaní účelovo vytvárajú dojem, že konanie odporcov a
ich záujem o poručiteľku, teda nebohú počas jej života bol tendenčný a neúprimný s cieľom získať
dedičský podiel, čo opäť dôrazne popierajú. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že oni obe boli
v príbuzenskom pomere k poručiteľke a ich starostlivosť o poručiteľku bola dlhodobá a všestranne
zameraná, a to aj v čase, keď navrhovateľka 1/ bola dlhodobo v zahraničí (4 roky na Ukrajine) a
kedy teda starostlivosť o tetu a uja nemohla vykonávať v rozsahu primeranom zdravotnému stavu
a veku oboch týchto starších ľudí. Oni odmietajú akúkoľvek formu nátlaku vo vzťahu k poručiteľke
pri spisovaní notárskej zápisnice a to bez ohľadu na jeho prípadnú formu. Hoci navrhovatelia u nich
zhodne vylúčili akúkoľvek formu fyzického nátlaku, nedostatok prejavu vôle poručiteľky vidia v tom, že
predmetný závet poručiteľka spisovala pod bezprávnou vyhrážkou, pričom k takémuto konaniu mala
byť pohnaná najmä „ich citovým vydieraním“. Toto vydieranie podľa navrhovateľov spočívalo v ich
opakovaných návštevách, v ich údajnom vedomom a citovom nátlakovom pôsobení na tetu, v prosbách

a nárekoch, čoho dôsledkom malo byť to, že teta mala údajne ustúpiť a konať tak, ako údajne oni chceli.
Hoci sa stotožňujú s názorom, že pre dispozíciu s majetkom pre prípad smrti je právne irelevantné,
kto a akým spôsobom preukazoval starostlivosť o poručiteľa počas života, je potrebné dodať, že
intenzita a spôsob vzájomnej komunikácie medzi poručiteľom a dedičom môžu podstatným spôsobom vo
všeobecnosti ozrejmiť prípadnú pohnútku poručiteľa odkázať ten ktorý majetok tomu ktorému dedičovi.
Z dokazovania vyplynulo, že najbližší vzťah mala poručiteľka pravdepodobne k navrhovateľke v 1. rade,
čoho dôkazom je aj to, že sa rozhodla je ponechať výrazne väčšiu časť zo svojho majetku ako zvyšným
dedičom. Zvyšným závetným dedičom rovnomerne odkázala po 1/10 zo svojho majetku, pričom v závete
„opomenula“ navrhovateľov v 4.-7. rade, pričom z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že týmito
„opomenutými“ osobami sú práve osoby, ktoré sa o poručiteľku nezaujímali a fakticky k nej nemali
žiadny iný bližší vzťah. V odvolaní navrhovatelia, hlavne navrhovateľka v 1. rade, opätovne zvýrazňujú
skutočnosť, že z ich pohľadu je absurdné, že im poručiteľka nič o svojom rozhodnutí spísať závet
nepovedala. Nie je pravdou, že navrhovateľka v 1. rade nebola informovaná o úmysle poručiteľky zriadiť
závet formou notárskej zápisnice, keďže priamo odporkyňa v 2. rade navrhovateľku v 1. rade o tomto
tetinom úmysle informovala a zároveň ju požiadala o pomoc pri zabezpečení svedkov počas spisovania
zápisnice, čo však navrhovateľka v 1. rade odmietla. K namietaným údajným obsahovým nedostatkom
spisovanej zápisnice sa plne stotožňujú s odôvodnením súdu, že v konaní nebolo preukázané, že by bol
závet do notárskej zápisnice spísaný inak, ako je v notárskej zápisnici uvedený a preto majú za to, že
notárska zápisnica obsahuje všetky náležitosti podľa § 476d Občianskeho zákonníka. Pokiaľ aj vznikli
mierne rozpory medzi výpoveďami osôb prítomných pri spisovaní notárskej zápisnice, tieto rozpory
možno vysvetliť dlhším časovým odstupom od spisovania zápisnice a skutočnosťou, že svedkovia
neboli vo veci osobne zainteresovaní, a teda nemožno od nich očakávať, že s odstupom času si budú
pamätať podrobnosti. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľov, že notárska zápisnica bola podpisovaná až
na notárskom úrade, a teda nie v samotnom domove dôchodcov uviedli, že podľa vyjadrenia JUDr. Q.
rukou vyhotovenú zápisnicu podpísali obaja svedkovia a to na mieste zariadení, následne na samotnom
notárskom úrade. Svedkyňa T. sa nevedela vyjadriť, či niečo podpisovala aj v domove dôchodcov a
svedkyňa P. na túto skutočnosť nebolo vôbec dotazovaná. Navrhovatelia v tejto časti poukazujú najmä
na výpoveď svedkyne RNDr. T., pričom je zrejmé, že táto svedkyňa si najmenej pamätala na predmetnú
udalosť, čo sama odôvodnila aj dlhším časovým odstupom. Ďalej poukázali na to, že medzi účastníkmi
nebolo sporné a teda nebolo dokazované, že poručiteľka v čase vyhotovenia notárskej zápisnice
bola absolútne nespôsobilá vlastnoručne si závet napísať. Je zrejmé, že pokiaľ poručiteľka prejavila
záujem zanechať závet, mohla tak prípade urobiť v inej zákonnom predpísanej forme za podmienky,
že budú splnené všetky zákonom predpísané náležitosti tohto úkonu. Medzi účastníkmi bolo sporné,
či v čase spisovania notárskej zápisnice bola poručiteľka spôsobilá vlastnoručne sa podpísať alebo
nie. Navrhovatelia tvrdili, že bola spôsobilá, odporkyne tvrdili, že táto spôsobilosť už u nej absentovala.
Súd v tejto súvislosti podľa ich názoru správne ustálil, že spôsobilosť schopnosti písania alebo aj
vlastnoručného podpisu je potrebné skúmať vždy ku dňu vyhotovenia toho ktorého úkonu, pričom z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto spôsobilosť u poručiteľky v čase priamo pred vyhotovením
notárskej zápisnice riadne skúmala notárska požiadaná o spísanie tohto úkonu, teda JUDr. B. Q.,
a to tak, že požiadala poručiteľku o „kontrolnú vzorku“ písanie, resp. podpisu. Z dokazovania je pri
tom zrejmé, že v čase spisovania notárskej zápisnice poručiteľka nebola spôsobilá vlastnoručne sa
podpísať. Súd v odôvodnení rozsudku s poukazom na ust. § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka
správne ustálil, že osobou, ktorá môže písať nie je ten, kto dokáže zaznamenať len svoj podpis. K
námietkam navrhovateľov, že súd nevykonal dôkaz, a to zvukovo obrazový záznam s poručiteľkou zo
dňa 12.08.2011 sa plne stotožňujú s odôvodnením súdu v tejto časti, keďže od počiatku tvrdili, že tento
dôkaz je sám o sebe neprípustný, a to pre jeho rozpor so zákonom. Je potrebné zdôrazniť, že tento
dôkaz bol vyhotovený bez vedomia a súhlasu poručiteľky, pričom poručiteľka bola zámerne zo strany
navrhovateľov manipulovaná do vopred z ich strany pripravenej situácie, podľa vopred ich pripraveného
scenára (a to 3 dni pred poručiteľkinou smrťou). Sú toho názoru, že aj v prípade jeho vykonania by
v zásade nedošlo k zásadnej zmene v skutkových zisteniach, o ktoré svoje rozhodnutie prvostupňový
súd oprel. Dodali, že poručiteľka mohla kedykoľvek závet zmeniť, prípadne ho odvolať, čo však nikdy
neurobila, nakoľko závet zo 07.04.2011 vyjadroval jej skutočnú vôľu a poručiteľka s jeho obsahom bola
spokojná.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné
a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a) - f) O.s.p.

V prejednávanej veci navrhovatelia v podanom odvolaní ako odvolací dôvod uvádzajú ust. § 205 ods.
2 písm. c), d), f) O.s.p.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je
daný v prípade, pokiaľ súd nevykonal dôkaz navrhnutý účastníkom konania, čím vzniká nedostatok v
skutkových zisteniach, ktorý je potrebné odstrániť.

Navrhovatelia uvádzajú ako nevykonaný dôkaz zvukovo obrazový záznam rozhovoru s poručiteľkou
vyhotovený navrhovateľkou v 1. rade dňa 12.08.2011.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(napr. III. ÚS 197/02, III ÚS 284/08) a jeho súčasťou nie je ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci
ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa
návrh týka, v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu
sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd v občianskom súdnom
konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú
v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( §120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.
Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok (len) neúplnosť skutkových zistení, nie však
procesnú vadu.

Odvolací súd nepovažuje tento odvolací dôvod za daný. Je potrebné zdôrazniť, že aj odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že uvádzaný dôkaz bol vyhotovený navrhovateľkou v 1. rade
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi ( a to Občianskym zákonníkom) a vykonaním
tohto dôkazu bez súhlasu G. došlo k porušeniu jej práv. Nemožno sa v danom prípade stotožniť s
názorom navrhovateľov, že uvedený obrazovo zvukový záznam bol vyhotovovaný na úradné účely na
základe zákona (mal byť použitý v dedičskej veci nebohého manžela poručiteľky). Predovšetkým je však
potrebné zdôrazniť, že uvedený zvukovo obrazový záznam nemohol preukázať skutočnosti, z ktorých
by bolo možné vyvodiť iný právny záver v danej veci, zvlášť keď predmetný záznam sa týka skutočností
ohľadne spisovanie iného závetu, datovaného 08.12.2010, ktorý mal byť údajne G. M. nadiktovaný a
kvôli čitateľnosti ho prepísal jej nebohý manžel U. M.. Nevykonaním uvedeného dôkazu nedošlo teda
k porušeniu žiadnych práv navrhovateľov.

Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia neopodstatnene uplatňujú
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Navrhovatelia v podanom odvolaní ďalej vytýkajú prvostupňovému súdu, že dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d)
O.s.p.).

Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa
pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov, s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť zistených poznatkov.

Predmetom posúdenia danej veci je platnosť závetu poručiteľky G., urobený dňa 07.04.2011 do notárskej
zápisnice v Domove dôchodcov v F. pred notárkou JUDr. B. Q.. Navrhovatelia v odvolaní vychádzajú z
odlišných skutkových záverov než súd prvého stupňa a robia z vykonaných dôkazov vlastné skutkové

závery, týkajúce sa skutočností, či poručiteľka závet spísaný formou notárskej zápisnice urobila slobodne
a vážne, pričom majú za to, že jej vôľa nebola slobodná, vážna, bez omylu, nebola skutočne daná.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska
ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie
dôkazov odporuje ust. § 133 - 135 O.s.p.

Ust. § 376d ods. 5 Občianskeho zákonníka upravuje podmienky, na základe ktorých môže poručiteľ
jednostranným prejavom vôle pre prípad svojej smrti ľubovoľne naložiť so svojim majetkom, pričom ide
o poručiteľa, ktorý nemôže čítať alebo písať. Na platnosť prejavu vôle sa vzťahujú aj všeobecné ust.
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa posudzoval závet poručiteľky z uvedených aspektov. Splnenie
podmienok pre vyslovenie neplatnosti neplatného právneho úkonu z hľadiska ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, preukázané nebolo, ktoré skutočnosti vyvodil okrem iného z výpovedí svedkov
v konaní vypočutých, ktorí sa vyjadrovali k okolnostiam, ktoré predchádzali a ktoré nasledovali tomuto
úkonu. Nebolo preukázané, že by poručiteľka svoj prejav vôle neurobila slobodne, vážne. V tejto
súvislosti odvolací súd predovšetkým poukazuje na výsluch svedkýň, ktoré boli prítomné pri spisovaní
závetu, predovšetkým na podrobný výsluch notárky, ktorá predmetný závet spisovala. Z vykonaného
dokazovania je nepochybné, že v čase spisovania notárskej zápisnice poručiteľka nebola spôsobilá
písať, resp. sa ani podpísať. Z výsluchu notárky JUDr. Q. nepochybne vyplýva, že notárka tak ako v iných
prípadoch uskutočnila pokus o podpis poručiteľky na papier a po zistení, že poručiteľka sa nedokáže
riadne podpísať, bol závet spísaný do notárskej zápisnice za prítomnosti dvoch nezainteresovaných
svedkov. Z jej výpovede nepochybne vyplýva, že so závetcom viedla komunikáciu vo forme rozhovoru
a samotná závetkyňa sa vyjadrovala komu a čo chce odkázať, pričom na prejavenie vôle nepostačuje
iba odpoveď závetcu na otázky vo forme áno, nie. V tomto smere nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľov
v odvolaní, že závetkyňa odpovedala iba na otázky notárky. Prejav vôle závetcu bol diktovaný nahlas,
čo počula aj závetkyňa a svedkovia, pričom po nadiktovaní závetu do rukou písanej zápisnice bol závet
opäť prečítaný a po opakovanom súhlase závetcu, že so závetom súhlasí, rukou vyhotovenú zápisnicu
na mieste podpísali dvaja svedkovia a notárka. Následne aj na notárskom úrade bola notárska zápisnica
prepísaná do tlačenej podoby, kde aj takto vyhotovenú zápisnicu svedkovia podpísali. Ako zdôraznila
notárka, ale vyplýva to aj z výsluchu svedkýň, pri samotnom akte spisovania závetu do notárskej
zápisnice neboli prítomné žiadne iné osoby, tak ako to v odvolaní opakovane tvrdia navrhovatelia.

Zhodne so súdom prvého stupňa bol aj s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania odvolací súd
toho názoru, že závet vyhotovený formou notárskej zápisnice dňa 07.04.2011 poručiteľkou G. M., je po
formálnej a aj obsahovej stránke v súlade so zákonom, pričom v čase jeho vyhotovenia nepochybne v
plnom rozsahu vyjadroval výslovnú, slobodnú a pochybnosti nevzbudzujúcu vôľu poručiteľky disponovať
so svojim majetkom pre prípad smrti. Uvedený záver nemôžu spochybniť ani rozpory medzi výpoveďami
osôb prítomných pri spisovaní notárskej zápisnice ohľadne celkového času spisovania závetu do
notárskej zápisnice, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu súvisia s dlhším časovým odstupom od
spisovania notárskej zápisnice.

Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní poukazujú na ďalšie skutočnosti, týkajúce sa spisovania iných závetov,
vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania a nebohou poručiteľkou, prípadne uvádzajú ďalšie
námietky v ich rozsiahlom odvolaní, odvolací súd uvádza, že sa nezaoberal všetkými týmito námietkami
(keď niektoré námietky vôbec nesúviseli s daným konaním), keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní nemá ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné
alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v

odvolacom konaní. Tento záver vyplýva jednoznačne aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj
Ústavného súdu SR.

Odvolací súd teda nezistil opodstatnenosť uplatneného dôvodu ani podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d)
O.s.p.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu
právnej normy na zistený skutkový stav alebo použite právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani tohto uplatneného dôvodu na odvolanie, keď sú prvého stupňa
v danej veci správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa náležitosti právneho
úkonu, ako aj spisovanie závetu do notárskej zápisnice osôb, ktoré nemôžu čítať v spojení s ust. §
49 a 50 Notárskeho poriadku, zaoberal sa všetkými relevantnými skutočnosťami a svoje rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na určenie neplatnosti závetu v odôvodnení aj náležite vysvetlil. Dôsledne sa
zaoberal dôvodmi, prečo nie je možné závet poručiteľky považovať za absolútne neplatný, s ktorým
odôvodnením rozsudku, s poukazom na vykonané dokazovanie, sa aj odvolací súd stotožňuje a vo
zvyšku naň poukazuje. Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za presvedčivé
a spĺňajúce parametre zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Okresný súd v odôvodnení
rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská
procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, správne citoval uvádzané
právne predpisy, ktoré aplikoval aj na daný prípad a z ktorých vyvodil aj správne právne závery.

S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní žiadali vo veci nariadiť pojednávanie
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., ktoré ustanovenie uvádza, že na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy,
ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd pojednávanie v danej veci nenariadil
z dôvodu, že v danej veci nešlo o prípad, kedy by odvolací súd považoval za potrebné zopakovať alebo
dopĺňať dokazovanie. Tým, že o odvolaní navrhovateľov bolo rozhodnuté bez nariadenia odvolacieho
pojednávania nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ navrhovatelia v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa žiadali voči nemu pripustiť
dovolanie z dôvodu, že ohľadne pripustenia nimi navrhovaného zvukovo obrazového záznamu ako
dôkazu ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd dovolanie na túto otázku
nepripustil, keď má za to, že ohľadne tejto skutočnosti nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešným odporkyniam 1/, 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 58,69 eur podľa § 11 ods.
1, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 2x polovica zo sumy 58,69 eur. Ďalej režijný paušál v
sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Spolu ide teda o sumu 66,73 eur, ktorú v zmysle § 149
ods. 1 O.s.p. majú navrhovatelia 1/ - 7/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť k rukám právneho
zástupcu odporkýň 1/, 2/. Odvolací súd ešte dodáva, že právneho zástupcovi odporkýň 1/, 2/ by správne
patrila odmena za uvedený úkon vo výške 61,85 eur, keďže ide o úkon uskutočnený v roku 2014, pričom
právny zástupca si uplatnil odmenu vo výške 58,69 eur, ktorá patrila za úkony uskutočňované v roku
2012. Keďže však ide o návrh právneho zástupcu odporkýň 1/, 2/, nad ktorý návrh odvolací súd nemôže
ísť, priznal mu odvolací súd odmenu za úkon tak, ako si uplatnil.

Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .