Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 23, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16Er/13/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707200571
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7707200571.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava proti povinnému V. N., nar. XX.X.XXXX, S. XX, U. V. o
vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Denise Regináčovej Mihalovej priznáva náhradu trov exekúcie vo výške
46,93 eur na ktorých úhradu zaväzuje povinného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Denise Regináčovej Mihalovej návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak Rozkaz o uložení

sankcie za priestupok zo dňa 25.5.2004, ktoré vydal Odbor Železničnej polície Čierna nad Tisou.
Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po
zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril
vykonaním tejto exekúcie.

Podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 3.7.2015 poverený súdny exekútor požiadal súd o rozhodnutie v
exekučnom konaní podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko šetrením majetkových
pomerov povinného zistil, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu,
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno

vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením

bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona
č.298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,

ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je
preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení
sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1

Zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie.
Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať
právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné
rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti
a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom
vznikli.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone
jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného,
osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta
výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna

úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta

nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne
platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej
normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v
zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase

aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa
nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a

nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba
použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne
platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka,
ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie
rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon
o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy

prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 Zákona o
priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa
nej aj skončiť. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 30.6.2007.

Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Podľaust.§200ods.1Exekučnéhoporiadku,trovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľaust.§196Exekučnéhoporiadku,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatríexekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len
„vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľaust.§14ods.1vyhlášky,aksúdnyexekútorjevylúčenýzvykonávaniaexekúciealeboakexekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Súdny exekútor žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie v sume 113,26 eur
pozostávajúce z časovej odmeny vo výške 39,84 eur podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky,
paušálnejodmenyzajednotlivéúkonypodľaust.§14ods.1písm.b/,ods.3vyhláškyvovýške46,48eur,
náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 64,01 eur a DPH z tejto odmeny a náhrad.

Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške 39,84
eur za 6 hodín vynaložených na výkon exekúcie za uskutočnené úkony exekučnej činnosti: spracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie - 55 min, spracovanie návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie - 60
min, spracovanie vyčíslenia trov exekúcie - 60 min, spracovanie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti
- 60 min, spracovanie vyčíslenia trov exekúcie - 60 min a vrátenie poverenia, ukončenie spisu, archív

- 60 min. Súd posudzujúc účelnosť úkonov dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o úkony
exekučnej činnosti za administratívnu prácu vykonávanú v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom v
zmysle ust. § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou a preto mu nepatrí časová odmena za dané úkony.
Súd tiež dodáva že za úkon spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie patrí súdnemu exekútorovi

paušálna odmena, ktorú si súdny exekútor uplatnil. Keďže v danom prípade si súdny exekútor uplatnil
duplicitne aj paušálnu odmenu za tieto úkony, ktorá mu je priznaná, časová odmenu mu preto v danom
prípade priznaná nebola.Súdny exekútor vykonal vrámci exekúcie 12 úkonov exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, §
14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur za každý uskutočnený úkon. Súd však preskúmajúc
uplatnený nárok dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi patrí paušálnu odmenu len vo výške 36,52

eur. Súdnemu exekútorovi patrí paušálna odmena tvoriaca odmenu za tieto jednotlivé úkony: získanie
poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 5 úkonov zisťovania
platiteľa mzdy povinného a 4 úkony zisťovania majetku povinného. Súdny exekútor si taktiež uplatnil
paušálnu odmenu za úkony: doručenie návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie, doručenie vyčíslenia
trov exekúcie a doručenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti doručenie rozhodnutia súdu vydaného v

exekučnom konaní vo výške 3,32 eur. K uplatnenému nároku však súd uvádza, že tento nie je dôvodný,
nakoľko v danom prípade sa nejedná o taxatívne určené úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 15 ods.
1 vyhlášky, za ktoré by súdnemu exekútorovi patrila odmena za jednotlivé úkony a preto súd považujúc
nárok na odmenu za nedôvodný a odmenu mu zaň nepriznal.

Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 2,59

eur, pozostávajúce zo skutočne vynaložených nákladov poštovného pre dané exekučné konanie. Tieto
výdavky súd priznal na podklade doručeniek (originál) založených v exekučnom spise, ktoré súdny
exekútor predložil súdu k nahliadnutiu. Súd považuje za potrebné uviesť, že súdnemu exekútorovi
vzniká v súlade s ust. § 22 ods. 1 vyhlášky nárok na úhradu ním skutočne vynaložených výdavok pri
výkone exekúcie. Z obsahu predloženej špecifikácie vyplýva, že súdny exekútor si uplatnil poštovné

za viacero dourčených listín. Ak súdny exekútor žiada priznať poštovné na základe dokladov, ktoré
nie sú súčasťou exekučného spisu nemožno také brať do úvahy. V zmysle ust. § 30 ods. 1 Výnosu
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 3873/2003-52, ktorým sa vydáva Kancelársky
poriadok pre súdnych exekútorov, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, spis (Exekučný spis) tvoria
všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú k tej istej veci (podania, listiny, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a

pod).Zuvedenéhovyplýva,žeakékoľveklistinyčiinédokladypreukazujúcevzniktrovexekúcie,samajú
nachádzať v spise súdneho exekútora. V zmysle uvedeného súd porovnával špecifikáciu trov súdneho
exekútora s priloženým exekučným spisom a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie tak,
ako to vyplývalo z uvedeného exekučného spisu, v zmysle ktorého mu vzniká nárok na poštovné len
v súdom priznanej výške.

V danom prípade je súdny exekútor platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., čo preukázal predloženým Osvedčením o registrácií pre daň z
pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej
hodnoty, v danom prípade o sumu 7,82 eur.

Zohľadňujúc vyššie uvedené, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe
exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi,
vyčíslil súd sumou 46,93 eur.

O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že zaviazal
povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. Súd pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy
exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu,
zapríčiní vznik trov exekúcie. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie
znáša oprávnený. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola

exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok
povinnéhobolvyhlásenýkonkurz,(ust.§203ods.1,2a3Exekučnéhoporiadku).Ztýchtovýnimiekbydo
úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní
okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený

podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie
z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený
totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako
i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej
lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.

Poučenie:1./ Proti výroku, ktorým bola zastavená exekúcia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajší súd.

2./ Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.