Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230014
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112230014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava,

IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 17C/562/2012-83 zo dňa 20.3.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žaloby na náhradu majetkovej škody,
ako aj na náhradu nemajetkovej ujmy podané na Okresný súd Prešov pod sp.

zn. 11C/196/2012, 11C/197/2012, 11C/199/2012, 11C/232/2012, 11C/234/2012, 11C/238/2012,
11C/240/2012, 11C/241/2012, 11C/252/2012 a 11C/254/2012. Náhradu trov konania žalovanej
nepriznal. Zároveň zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.

Po vykonaní dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že v prejednávanej veci a v spojených
veciach si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkových škôd a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné poverenie exekútora na vykonanie exekúcie,
s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku. Ustálená súdna
prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností, či neexistuje
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je oprávnený
uznesenímzamietnuťžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,pričomnatakétozamietnutie

žiadostioudeleniepoverenianiejevexekučnomporiadkustanovenážiadnalehota.Materiálnyprieskum
súladnostiexekučnéhotituluinávrhuažiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciesozákonom
je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý v zmysle § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok
má nedostatok uvedený v § 40 ods. a/ a b/ - rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže

byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súdu alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré jeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Dôležitouokolnosťoujeto,že
exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo exekučného konania
aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o rozhodcovskom

konaní. V tejto súvislosti konštatoval, že vo všetkých preskúmavaných veciach súd prvého stupňa
zastavil exekučné konanie z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a
v tomto kontexte po vykonaní tohto materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom,
rozhodol o zastavení exekučného konania a nebol teda viazaný lehotou 15 dní, ktorá platí pre prípad, ak
bydošlokpovereniuexekútoranavykonanieexekúcie.Zároveňkonštatoval,žepripotrebemateriálneho

prieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom je 15 dňová lehota na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie veľmi problematickým činiteľom a práve preto zákon pri predpokladanom zistení
rozporu exekučného titulu so zákonom nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo na zastavenie exekučného konania, tak ako sa to stalo v
predmetných preskúmavaných veciach, čo je dôvod na konštatovanie, že k prieťahom nedošlo. Žalobca
sa domáha náhrady materiálnej škody vo výške nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky za

obdobie od podania žiadosti o vydanie poverenia do rozhodnutia, pričom žalobcom tvrdená majetková
škoda nebola nijako objektívne preukázaná. Podľa súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky
ktoré si uplatňuje, sú hypotetické. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukazovaní existencie
škody a jej výšky. Žalobca v konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania

pohľadávky. Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcovi je
dôkazná povinnosť. Žalobca svoje tvrdenia o škode v žalobe všeobecne popísané nijako nedokladoval.
Určenie výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Žalobca síce predložil znalecký posudok,
ten sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje náklady na administratívne činnosti, ktoré
podľa jeho tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie so súdom, účastníkom, exekútorom a

podobne. Žalobca v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vynaloženie
uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky a nepreukázal, že sa jedná o škodu.
Nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu
o vynaložení nákladu. Súd poukázal na to, že žalobca v danom prípade nepreukázal ani ostatné
podmienky na náhradu škody. Ďalšou z nevyhnutných podmienok pre priznanie nároku žalobcovi

je preukázanie tzv. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii
nesprávneho úradného postupu nevznikla. Pre naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu je
potrebné preukázať, či nedodržanie zákonnej lehoty malo za následok zníženie, či zánik možnosti
žalobcu získať z titulu vedenej exekúcie plnenie. Toto žalobca nepreukázal a nedokladoval. Žalobca na

podporu svojich tvrdení nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz a teda v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno. Z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a postupom
príslušného súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny, nemožno ustáliť, že následkom takého postupu
súdu vznikla žalobcovi škoda, spočívajúca v rozdiele medzi reálne a hypoteticky vymoženou sumou.
Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou nemožno len predpokladať, ale

táto musí byť jednoznačne preukázaná. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich,
nie je táto zodpovednosť daná. Žalobca tiež uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu. Tu opomína, že pri
uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu

nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v
peniazoch. Konštatoval, že žalobca nepreukázal dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorú žiadal.
Anijedenzdôvodovprepriznanienemajetkovejujmyvpeniazochničímnepodložilanepreukázalapreto
nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinností,

alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu
vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné
riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania. Uviedol, že nemožno skúmať nedodržanie
lehoty bez ohľadu na konkrétne okolnosti každej veci (napr. v tomto prípade rozhodcovské rozsudky,
spotrebiteľské vzťahy). Konštatované okolnosti veci, ako sú reálne nepreukázanie škody, neexistencia

konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia povinností, prístup oprávneného, chýbajúca príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, prípadne exekučný titul v rozpore
so zákonom, viedli súd prvého stupňa k zamietnutiu žaloby. Žalobca žiadal rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom o základe nároku tak, že žalovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvospravodlivosti SR, je zodpovedná za škodu, ktorá žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom
OkresnéhosúduPrešov,pretožetentonerozhodoložiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúcie
v exekučnom konaní. Súd zamietol nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy čo

do základu a teda nepriznal žalobcovi materiálnu škodu a nemajetkovú ujmu v žiadnom rozsahu. Teda
rozhodnutie o základe nároku žalobcu stratilo svoje opodstatnenie a preto súd medzitýmny rozsudok
vo veci nevydal. Rovnako zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania a to z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na prerušenie konania stanovené v § 109 O.s.p.. Poukázal na to, že pri rozhodovaní
vo veci samej a aj o návrhu na prerušenie konania vychádzal z už právoplatných rozhodnutí súdov celej

SR v obdobných konaniach o náhradu škody, kde už rozhodovali aj odvolacie súdy a kedže sa jedná o
tých istých účastníkov, toho istého advokáta žalobcu, rovnaký predmet konania a rovnaký skutkový stav,
účastníkom tohto konania sú tieto ostatné rozhodnutia súdov SR známe a boli im aj doručené. Z dôvodu
nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 151 ods. 1,2 O.s.p.. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak trovy konania v lehote troch

pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia si nevyčíslila a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia jej
žiadne trovy konania nevyplývali, preto prvostupňový súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd rozhodol v merite veci
na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednosti právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti

súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z.,
pretože svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Súd nevysvetlil názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania

ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej agendy a podobne. Nemožno pochopiť,
ako môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom.

Vytkol súdu, že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým

posudkom č. 1/2014, ani nerozhodol o návrhu na prerušenie konania.

Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na
odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom

zistenýmsúdomprvéhostupňa(§213ods.1,3,4,5a§214ods.2O.s.p.).Nakoľkovšakrozsudokvoveci
samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom
stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods.1,3 O.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že neboloprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1,3 O. s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré

mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu v konečnom dôsledku nie je
opodstatnené.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu skutočnej (majetkovej) škody a na zaplatenie
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatňovaný podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - ďalej len ZZŠ. Žalobca si uplatňuje
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súduOkresnéhosúduPrešov,ktorývpôvodnýchexekučnýchveciachnerozhodoložiadostiachsúdneho
exekútora o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote.

V prejednávanej veci odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že postup exekučného súdu v žalobcom

namietaných veciach bol nasledovný:

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 11C/196/2012 v exekučnej veci proti povinnému
L. Q., vedenej pod sp. zn. 17Er/852/2010, bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená súdu dňa 29.11.2010 a dňa 17.1.2011 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 11C/241/2012 v exekučnej veci proti povinnému
L. R. Q., vedenej pod sp. zn. 11Er/117/2009 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená súdu dňa 18.9.2009 a dňa 4.4.2011 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 11C/252/2012 v exekučnej veci proti povinnému
T. U., vedenej pod sp. zn. 20Er/228/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená súdu dňa 27.4.2010 a dňa 8.2.2011 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 11C/254/2012 v exekučnej veci proti povinnej

P. U., vedenej pod sp. zn. 23Er/39/2009, bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená súdu dňa 12.1.2009 a dňa 19.1.2009 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 11C/238/2012 v exekučnej veci proti povinnej
M. W., vedenej pod sp. zn. 23Er/3227/2008, bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

doručená súdu dňa 30.10.2008 a dňa 15.12.2008 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 11C/234/2012 v exekučnej veci proti povinnému
T. T., vedenej pod sp. zn. 6Er/1368/2008, bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená súdu dňa 21.5.2008 a dňa 28.1.2009 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 11C/232/2012 v exekučnej veci proti povinnému
L. T., vedenej pod sp. zn. 15Er/118/2009, bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená súdu dňa 18.9.2009 a dňa 14.4.2011 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 11C/199/2012 v exekučnej veci proti povinnej L.
N., vedenej pod sp. zn. 6Er/39/2009, bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená
súdu dňa 12.1.2009 a dňa 19.1.2009 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 11C/197/2012 v exekučnej veci proti povinnému

M. Q., vedenej pod sp. zn. 38Er/357/2009, bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená súdu dňa 26.11.2009 a dňa 14.3.2011 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 11C/240/2012 v exekučnej veci proti povinnému
I. R., vedenej pod sp. zn. 23Er/3302/2008, bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

doručená súdu dňa 4.11.2008 a dňa 15.12.2008 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora.

V prvom rade je potrebné uviesť, že nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa aplikácie
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkoneverejnej moci a o zmene niektorých zákonov - ďalej len ZZŠ v znení účinnom od 1.1.2013 pri interpretácii
pojmu „nesprávny úradný postup“. Odvolateľ v podanom odvolaní konštatoval, že v tomto prípade súd
neprípustne „interpretoval“ zákon, že ho novelizované ustanovenie „inšpirovalo“.

Vo všetkých veciach spojených na spoločné konanie preskúmavaných v tomto odvolacom konaní bola
podaná žaloba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy dňa 27.9.2012, teda predo dňom účinnosti
novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 412/2012 Z.z.. V
súvislostistoutonovelizáciouneobsahujezákonžiadneprechodnéustanovenia.Vdôsledkutohomožno

ustanovenia uvedené v tejto novelizácii aplikovať len na konania začaté po dni 31.12.2012.

Prvostupňový súd však pri svojom rozhodovaní bol oprávnený a povinný vykladať pojem „nesprávny
úradný postup“, pričom nie je vylúčené, aby sa „inšpiroval“ novelizovaným znením zákona prípustnou
formou a rozsahom vyložil pôvodné znenie tohto zákonom stanoveného pojmu.

Podľa § 9 ods. 1 ZZŠ v znení účinnom do 31.12.2012, sa za nesprávny úradný postup považovalo aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný
nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa obsahu tohto pojmu mohlo ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu. „K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri
ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeraných lehôt vhodného vydania (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho

úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v
stanovenej lehote“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo24/2004 zo dňa 1.1.2011).

Z toho istého rozhodnutia Najvyššieho súdu je však možné zistiť, že pokiaľ „...orgány nepostupovali v
rozpore so záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na ... konanie ..., ich konanie nevykazuje

znaky nesprávneho úradného postupu...“

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty 15 dní uvedenej v § 44 ods. 1 Ex.por. môže byť nesprávnym
úradným postupom len v prípade oneskoreného vyhovenia žiadosti exekútora exekučným súdom. Aj v
takom prípade by však muselo ísť „o zbytočný prieťah“.

V tejto súvislosti možno odkázať na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze IV.ÚS 606/2012
zo dňa 14.12.2012. Ústavný súd tam, okrem iného, zdôraznil, že „... aj niekoľko mesačná nečinnosť
súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Poukázal na
to, že žalobca podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase

väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane
súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne
akceptovateľné.

Povinnosťou súdu je organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najrýchlejšie odstránil

stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so svojím návrhom na rozhodnutie súdu.

Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, právnou a faktickou
zložitosťou prejednávanej veci, legislatívnou úpravou súdneho procesu, správaním účastníkov konania
a v konečnom dôsledku objektívnou možnosťou súdu rozhodnúť vec včas pri zachovaní poradia veci

podľa dátumu ich nápadu na súd.

Odvolací súd je toho názoru, že v žiadnej z vecí spojených na spoločné konanie tvoriacich predmet tohto
odvolacieho konania, neboli splnené podmienky pre záver, že v nich došlo „k zbytočným prieťahom“
spĺňajúcimpodmienkynesprávnehoúradnéhopostupu.Vžiadnejztýchtospojenýchvecínebolapodaná

sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu a tento nekonštatoval pri prešetrovaní, že došlo zo strany súdu k
zbytočným prieťahom. Podobne v žiadnej z týchto vecí disciplinárny súd pre zbytočné prieťahy nezistil,
že by sa konajúci sudca dopustil disciplinárneho previnenia. Takýto zbytočný prieťah preskúmavanej
veci nevyplýva ani z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ani z právoplatného rozhodnutiaÚstavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo
právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ak žalobca v žalobe uviedol, že v exekučnom konaní podával písomné žiadosti o informácie o stave

konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym uplynutím času a požadoval nielen oznámenie
informácie o aktuálnom stave konania, ale aj konkretizovanie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu
o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, takéto podania v preskúmavaných sporoch neboli
zistené. Naviac tieto nie je možné považovať za sťažnosti podľa § 62 a násl. zák. č. 757/2004 Z.z..

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúcie aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná

osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, ako aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. S účinnosťou od 1.6.2011 sa to týka výslovne
aj rozhodnutí rozhodcovských súdov (z.č. 102/2011 Z.z.). Pretože rozhodcovské komisie na riešenie
pracovných sporov od roku 1991 neexistujú a právo priznané rozhodnutím takejto komisie sa premlčalo
uplynutím 10 rokov (§ 110ods. 1 Občianskeho zákonníka), je treba ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d)

Exekučného poriadku vykladať podľa medzinárodného práva, ktorým sme viazaní.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,
d/ Exekučného poriadku. Táto legislatívna zmena bola zavedená do Exekučného poriadku zákonom č.

144/2010 Z.z., ktorý novelizoval (okrem iného) Exekučný poriadok a zakotvil s účinnosťou od 1.6.2010
spomínanú okolnosť, že lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí pre
rozhodnutia rozhodcovských komisií a od 1.6.2011 ani pre rozhodcovské rozsudky.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,

či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.
Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §

45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom

rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou
okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo
exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona
o rozhodcovskom konaní.

Aj keď to má pre konečné rozhodnutie v preskúmavanej veci len doplňujúci význam, je možné súhlasiť
s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie uplatnenej náhrady škody
a nemajetkovej ujmy. Ani jeden z tvrdených dôvodov žalobca ničím nepodložil a nepreukázal. Pretonemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu

vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné
riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.

Jepotrebnézdôrazniť,ženebolapreukázanáanipríčinnásúvislosťmedzipostupomsúduprvéhostupňa
v predmetných exekučných veciach (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za

prieťahy v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Taktiež nijakým spôsobom žalobca nepreukázal údajný stav trvania právnej neistoty, ktorá mala byť
spôsobenátým,žesúdprvéhostupňavexekučnomkonanínerozhodolvzákonomstanovenej15-dňovej
lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 1/2014 odvolací súd poznamenáva, že tento znalecký posudok je
sumarizáciou možných nákladov, ale nie dôkazom ich skutočného vzniku. Obsah tohto posudku (aj keď
nie je obsahom tohto spisu) je odvolaciemu súdu známy z iných u neho vedených konaní (napr. sp.zn.
14Co/83/2014).

Nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalobcu, že súd nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania
z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, pretože z napadnutého rozsudku je zrejmé, že o
tomto návrhu žalobcu prvostupňový súd rozhodol a to tak, že tento návrh žalobcu zamietol.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov prvostupňového konania, dotknutou osobou oprávnenou podať

odvolanie mohla byť len žalovaná, ktorá takéto odvolanie nepodala.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí
a úspešnej žalovanej odvolacie trovy nevznikli a ani náhradu trov nepožadovala, preto odvolací súd
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.