Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/235/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216260
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815216260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa B. O. X., s.r.o., so sídlom v
W., F. 5, G. XX XXX XXX, zastúpeného S. O., s.r.o., so sídlom v W., F. 5, G. XX XXX XXX proti odporkyni
U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., I. cesta XXXX/XA, o zaplatenie X.XXX,XX B. s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. marca 2016, č. k.

5C/313/2015-57, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa. Odporkyni náhradu trov konania
nepriznal. Nepovažoval za dôvodný návrh navrhovateľa podaný proti odporkyni o zaplatenie sumy
X.XXX,XX Eur spolu s X,XX % ročným úrokom z omeškania od 16.08.2015 až do zaplatenia.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Q.
úverová banka, a.s., so sídlom v W., P. A. X uzavrel s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX zmluvu, na základe
ktorej bola odporkyni vydaná kreditná platobná karta Z.. Právny predchodca navrhovateľa odporkyni
poskytol úverový rámec vo výške XXX,- Eur s tým, že odporkyňa mala úver splácať za podmienok
zmluvne stanovených. Odporkyňa celkom vyčerpala sumu XXX,XX Eur s tým, že naposledy čerpala
finančné prostriedky dňa 22.05.2012. Navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi uhradila

celkom sumu XX,- Eur. Právny predchodca navrhovateľa následne odporkyni účtoval úroky, sankčné
úroky a poplatky za správu kartového účtu, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti,
prípadnepoplatokzapostúpeniepohľadávkynavymáhanie.Kudňu31.07.2015týmtospôsobomvznikol
odporkyni dlh vo výške X.XXX,XX Eur (súčet debetných operácií vo výške X.XXX,XX
Eur - úhrady odporkyne vo výške XX,- Eur). Dňa 30.09.2012 bola pohľadávka navrhovateľa voči
odporkyni zosplatnená. Okresný súd uzavretú zmluvu o úvere, uzavretú podľa Obchodného zákonníka,
považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka s

tým, že podlieha režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného
zákonníka, sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka),
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa
( vzťahuje sa aj na premlčanie). S ohľadom na to, že odporkyňa s nárokom navrhovateľa nesúhlasila a

uplatnila námietku premlčania, ktorou sa súd zaoberal aj bez návrhu (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa.), zaoberal sa otázkou premlčania. Nakoľko dňa 30.09.2012 došlo k zosplatneniu
celého úveru, t. j. úver sa stal splatným k uvedenému dňu, začala od tohto dňa plynúť premlčacia dobana uplatnenie nároku. Na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikoval premlčaciu dobu podľa
Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného
zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu

spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Keďže splatnosť úveru nastala 30.09.2012, navrhovateľovi uplynula trojročná
premlčacia doba najneskôr 30.09.2015. Návrh vo veci samej podal dňa 02.10.2015, t. j. po uplynutí
trojročnej premlčacej lehoty, preto súd považoval jeho návrh v celom rozsahu za premlčaný, a preto
nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na
ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu.
Súdu vytýkal, že na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa
premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o

zmluvu o úvere, a teda absolútne obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných
strán je spotrebiteľ. Uviedol, že zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty je úverová zmluva
uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a krajských súdov, z ktorých odôvodnení citoval.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil

skutočnostirozhodnépreposúdenieveci,vpotrebnejmierevykonaldokazovanieapreukázanýskutkový
stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Nakoľko odvolací súd sa stotožňuje so
skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa a s jeho právnym posúdením, osvojil si dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že navrhovateľ podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, avšak súdu vytýka len to, že
na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby,
keďže v danom prípade ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý
treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie veci bolo zistiť, či súd
prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. V predmetnej veci
odvolací súd názor odvolateľa, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný, nezdieľa.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V posudzovanej veci právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzatvorili dňa 02.02.2012 zmluvu
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Q., a.s., na základe ktorej sa zaviazal odporkyni poskytnúť
kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Zároveň poskytol odporkyni úverový rámec vo výške

XXX,- Eur, ktorý odporkyňa mala splácať štandardnou mesačnou splátkou vo výške XX,- Eur, vždy k
15. dňu v mesiaci. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, a teda nijako nepopiera, že
by uzavretá zmluva nebola absolútnym obchodom a spravuje sa Obchodným zákonníkom. Odvolací
súd však zdôrazňuje, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťoušpeciálnejprávnejúpravyvoblastispotrebiteľskéhopráva,vrátaneustanovení§52až§54Občianskeho
zákonníka. O tom, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie sú žiadne pochybnosti. Navrhovateľ
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a naopak, odporkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, preto navrhovateľovi dôvodne patrí postavenie dodávateľa a odporkyni postavenie spotrebiteľa.
Odvolací súd preto nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej
3-ročnej dobe podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej doby 4-ročnej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Napriek predostretej
argumentácii odvolateľa o aplikácii Obchodného zákonníka na predmetnú právnu vec odvolací súd
poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súvislosti s novelou
zákona č. 250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od
01.05.2014 v článku VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,
ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie, ktoré ukladá súdu ex
offo povinnosť skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Súd má tak

povinnosť prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Vzhľadom
na to, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť
prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch, vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase
svojho rozhodovania, keďže od nadobudnutia účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom (napr. 3MCdo/14/2014, 4MCdo/17/2014). Použitie Občianskeho zákonníka na posúdenie

otázky premlčania práva z uzavretej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa
02.02.2012 tak bolo správne.

V odvolacom konaní mala úspech odporkyňa, ktorá náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto
odvolací súd odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224

ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .