Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 27, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228297
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114228297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s.,

Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného spoločnosťou Bobák, Bollová a spol. s
r.o., advokátska kancelária, Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: Ž. S., C..
X.X.XXXX, S. W. XXX, XXX XX W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpené
JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátom, Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie
418,99 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 98,99 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5%

ročne od 26.7.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 23.10.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu

418,99 Eur z titulu ceny za neuhradené služby vo výške 98,99 Eur, zmluvnej pokuty „za službu LITE TV“
vo výške 90,- Eur a náhrady škody vo výške 230,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
z dlžnej sumy od 26.7.2013 do zaplatenia a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so
žalovaným zmluvu č. A6882590, v zmysle ktorej zriadil prístup s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, ktorý
umožňuje žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, a zmluvu č. A6882565
v zmysle ktorej vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanej využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. Pri uzavretí dodatku k tejto zmluve aktivoval odporcovi v prístupe službu

TV EXTRA, Mobilná TV s tým, že odporca má nárok na poskytnutie cenového zvýhodnenia na službu
“LITE TV“ a odporca sa zaviazal, že zotrvá v zmluvnom vzťahu podľa čl. II bod 2.9, v opačnom prípade je
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu podľa článku II bod 2.13, t.j. vo výške 90,- Eur. Škoda žalobcovi vznikla
za odpredané telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad 7 Lite vo výške 230,- Eur, a predstavuje
rozdiel medzi jeho predajnou cenou 249,- Eur a akciovou cenou 19,- Eur. Podľa žalobcu uvedenú škodu
mu odporca spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej
tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne

porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti)
a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná podľa neho riadne a včas nezaplatila cenu
poskytnutýchslužiebvovýške98,99Eurvyfakturovanýchvobdobí2013/03-2013/05.Úrokzomeškaniažalobca uplatnil poukazom na Všeobecné podmienky článok 11, bod 11.14 počnúc dňom nasledujúcim
po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci jej to súd pri príprave pojednávania uložil a žalobu s prílohami
mu doručil dňa 4.12.2014.

Do konania na podporu žalovaného vstúpil vedľajší účastník. Podaním zo dňa 5.11.2014 oznámil svoj
vstup dokonania s tým, že ak bol vydaný platobný rozkaz, podáva proti nemu odpor, v ktorom namieta

(všeobecne) „neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, nekalé obchodné praktiky a
z opatrnosti aj námietku premlčania“, a to aj za situácie, že platobný rozkaz vydaný nebol. Neskôr
podaním zo dňa 15.12.2014 vedľajší účastník doplnil, že do konania vstúpil len čo sa týka uplatňovanej
náhrady škody. Poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov a uviedol, že podľa jeho názoru
ide o paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra
zakázala. Nepopiera, že porušenie záväzku viazanosti môže spôsobiť žalobcovi škodu, malo by však

ísť o skutočnú škodu, a považuje skôr len za teoreticky možné, aby táto skutočná cena zodpovedala
presne rozdielu trhovej a akciovej ceny telekomunikačného zariadenia.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti,
ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná
povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi

skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením predloženej zmluvy o poskytovaní služby Lite TV
zo dňa 21.3.2013, dodatku k zmluve o poskytovaní služby Lite TV zo dňa 21.3.2013, zmluvy o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.3.2013, dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 21.3.2012, listu žalobcu pre žalovanú označeného ako pokus o pokonávku zo dňa 11.7.2013, faktúr

žalobcu pre žalovanú, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb žalobcu, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3
O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Dňa 21.3.2013 uzavreli účastníci písomnú zmluvu o poskytovaní služby Lite TV, na základe ktorej

žalovaná žiadala o zriadenie prístupu s prideleným číslom za účelom užívania služby Lite TV, a
dodatok k tejto zmluve, podľa ktorého sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej ďalšie výhody uvedené
v dokumente Bonusy ponuky „LITE - Nový zákazník - 12 mesačná viazanosť“ zo dňa 26.9.2012, a
zároveň podľa článku II bod 2.13 písm. b) tohto dodatku sa žalovaná zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 90,- Eur, ak počas doby viazanosti poruší svoju zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu

so žalobcom. Dňa 21.3.2013 uzavreli účastníci aj písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na
základe ktorej žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom, a dňa 21.3.2013 uzavreli účastníci k tejto zmluve aj dodatok, podľa
ktorého žalobca predal žalovanej telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad 7 Lite so zľavou z jehospotrebiteľskejceny249,-Eurzakúpnucenu19,-Eurstým,žežalovanásapodľabodu2.3zaviazala,že
po dobu 12 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Žalovaná nezaplatila cenu poskytnutých
služieb vo výške 98,99 Eur vyfakturovaných v období 2013/03 - 2013/05. Pokusom o pokonávku zo

dňa 11.7.2013 žalobca oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace vo výške
98,99 Eur a sumu označenú ako zmluvná pokuta/náhrada škody vo výške 320,- Eur, a vyzval ho na
ich úhradu v dodatočnej lehote do 25.7.2013, na ktorý žalovaná nereagovala žiadnou ani čiastočnou
úhradou pohľadávky.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb žalobcu. Podľa článku 5 bod 5.1 písm. b) týchto podmienok má
žalobca právo na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.
Podľa článku 11 bod 11.14 týchto podmienok žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05%
z dlžnej ceny za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo
fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 545a veta prvá Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť

s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.,

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase vzniku omeškania - výška úrokov zomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že žalobca na základe zmluvy o
pripojení umožnil žalovanej využívať telekomunikačné služby za čo má nárok na úhradu ceny za službu,
a keďže žalovaná doposiaľ cenu poskytnutých služieb vo výške 98,99 Eur na základe faktúr žalobcovi
nezaplatila a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti
ako dôvodný a žalovanej uložil povinnosť na jej úhradu spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 %

ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom po jej splatnosti odo dňa nasledujúceho po
dodatočnej lehote na úhradu uvedenej v pokuse o pokonávku.

Vedľajším účastníkom všeobecne namietané premlčanie, keď táto pohľadávka bola na súde uplatnená
po jej splatnosti pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby, a ani neprijateľné zmluvné
podmienky vo vzťahu k tomuto nároku, súd nezistil.

V časti uplatnenej zmluvnej pokuty a náhrady škody však súd považoval žalobu za nedôvodnú.

Predpokladom nároku na zmluvnú pokutu (okrem možnosti jej moderácie) je jednak jej platné
dojednanie urobené určitým a zrozumiteľným zmluvným vymedzením zabezpečovanej povinnosti a

záväzku povinnej osoby zaplatiť konkrétnu zmluvnú pokutu pri jej porušení, a zároveň porušenie
takto vymedzenej povinnosti povinným subjektom. Ak bolo pritom zmluvnou pokutou zabezpečené
splnenie viacerých povinností, pre posúdenie skutkového stavu a nároku uplatneného v súdnom konaní
(pre vymedzenie predmetu konania a odlíšenie od iných nárokov na základe iných skutočností) je
rozhodujúce skutkové vymedzenie porušenia povinnosti (a z nej vyplývajúceho nároku) uvedené v

návrhu.

V prejednávanej veci však žalobca predmet konania v časti zmluvnej pokuty vymedzil iba dojednaním
zmluvnej pokuty, t.j. povinnosťou žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu (ktorý bližšie neurčil) s
povinnosťou v opačnom prípade zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 90,- Eur, porušenie tejto povinnosti

všakvnávrhunetvrdilanároknazmluvnúpokutuaninijakokonkrétnejšienevymedzil.Žalobcavovzťahu
k tomuto nároku teda, okrem potenciálneho záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu, netvrdil a ani nepreukázal
porušenie povinnosti, teda ostatné predpoklady (právne skutočnosti), ktoré by k tomuto potenciálnemu
záväzku pristúpili a odôvodňovali ho. V tejto súvislosti, nad rámec žalobcom vymedzených skutkových
okolností (keďže v súvislosti so zmluvnou pokutou výslovne a konkrétne ani len netvrdil porušenie

povinnosti zo zmluvy v ktorej bola dojednaná), súd len pre úplnosť poznamenáva, že ani z predložených
príloh nie je zrejmé, že by žalovaná porušila povinnosť „zotrvať v zmluvnom vzťahu“. Vzhľadom na
uvedené mal preto súd za to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
neuniesol, teda v čase rozhodovania súd z tvrdených skutkových okolností nezistil právny dôvod, podľa
ktorého by bola žalovaná povinná túto sumu žalobcovi zaplatiť, a preto ho, podľa toho ako bol predmet

konania skutkovo vymedzený v návrhu, považoval za nedôvodný.

Okrem toho súd poukazuje aj na to, že s prihliadnutím na zabezpečovanú povinnosť, ktorou bolo v
podstate len 12-mesačné zotrvanie v zmluvnom vzťahu za dohodnutých podmienok - bez ďalšieho
osobitného protiplnenia (pri fakturovanom mesačnom poplatku za službu TV Extra vo výške 7,- Eur), a

ktorej hodnotu a význam žalobca v tomto prípade nijako bližšie nešpecifikoval, súd (ak by aj žalobca
tvrdil a preukázal porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu vyplývajúcom z dodatku) požadovanú
zmluvnú pokutu 90,- Eur, vzhľadom na kalkulovanú cenu služby za celé obdobie viazanosti 12 x 7,- Eur
= 84,- Eur (a to v prípade zotrvania v zmluvnom vzťahu aj s poukazom na záväzok žalobcu poskytovať
službu a potrebou odpočítať s tým spojené náklady) považoval v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k)

Občianskeho zákonníka aj za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (keďže
je dokonca vyššia ako hodnota záväzku). Z týchto vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v tejto
časti ohľadom uplatnenej zmluvnej pokuty pre neunesenie bremena tvrdenia (rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nárok na zmluvnú pokutu) ako aj jej neprimeranú výšku zamietol.

Vo vzťahu k náhrade škody súd poukazuje na to, že medzi nevyhnutné predpoklady vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 OZ patrí porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Škodou treba
rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie stavu majetku poškodeného oproti stavu pred škodnouudalosťou, resp. oproti stavu jeho rozmnoženia ak by ku škodnej udalosti nedošlo. Žalobca však žiadne
rozhodujúce skutočnosti o vzniku konkrétnej škody a jej výške v dôsledku porušenia právnej povinnosti
žalovaným netvrdil a ani nepreukázal.

Žalobca síce tvrdil, že žalovaná porušila svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby (ktorú nešpecifikoval), uplatnenú škodu však v tejto súvislosti vymedzil iba rozdielom medzi
predajnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia.

Za škodu však nie je možné považovať, ak žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva
telekomunikačné zariadenie za nižšiu cenu ako je jeho skutočná cena. V prípade ak by totiž žalovaná
aj v zmluvnom vzťahu zotrvala, nič by to nemenilo na zmluvnej cene telekomunikačného zariadenia,
ktorá bola nepodmienená a konečná. Rozdiel medzi žalobcom tvrdenou skutočnou a akciovou cenou
tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom ich zmluvného konsenzu. Tento
zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu neskôr reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia,

ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu v tejto súvislosti, ak obdŕžal dohodnutú kúpnu cenu, preto nedošlo.

V súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu, v porovnaní so
situáciou keby v ňom zotrvala (a žalobca jej ďalej poskytoval služby a žalovaná za to uhrádzala

dojednanú cenu), by do úvahy prípadne prichádzala škoda vo forme ušlého zisku, ani túto však nemožno
stotožňovať s poskytnutou zľavou na telekomunikačné zariadenie. Ušlý zisk je totiž ujma spočívajúca
v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ku
ktorému by inak s ohľadom na očakávaný pravidelný beh vecí došlo (predpokladaný príjem mínus
náklady - časové, pracovné, vecné, atď.) V danom prípade sa však cena telekomunikačného zariadenia,

ani pri ďalšom trvaní zmluvného vzťahu, už meniť a doplácať nemala. Vzhľadom
na uvedené, keďže žalobca vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 230,- Eur žiadne ďalšie konkrétne
skutočnosti (k inému zmenšeniu resp. nerealizovanému rozmnoženiu majetkových hodnôt) netvrdil a
nepreukázal, súd takto skutkovo vymedzený nárok zamietol aj v tejto časti.

O trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov
v konaní, keď v prevyšujúcej časti bola v konaní úspešná žalovaná a mala by tak nárok na náhradu
pomernej časti trov konania, keďže si však ich náhradu neuplatnila a žiadne trovy jej ani nevznikli,
a pomerne neúspešnejší žalobca na ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal
žiadnemu z nich.

O trovách konania vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania na podporu žalovanej, súd rozhodoval
tiež podľa § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na to, že žalovaná, popri ktorej sa konania zúčastnili, a od
ktorej postavenia svoj úspech odvodzujú, mala vo veci úspech len čiastočný. Vedľajší účastník tak mal
nárok na náhradu len pomernej časti trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

jeho práva, keďže však ich trovy pozostávali len z trov právneho zastúpenia, ktoré súd na uplatňovanie
alebo bránenie práva žalovanej proti žalobcovi v prejednávanej veci nepovažoval za účelné, súd mu
ich náhradu nepriznal.

V súvislosti s aplikáciou ust. § 142 ods. 2 Os.p., ktorá predpokladá len čiastočný úspech vo veci a

náhradu pomernej časti trov konania, súd poukazuje na to, že vedľajśí účastník vo svojom poslednom
písomnom podaní (v rozpore s obsahom predchádzajúceho) síce uviedol, že do konania vstupuje
iba ohľadom samostatného nároku titulom náhrady škody (kde mala napokon žalovaná plný úspech),
procesné predpisy v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. však neumožňujú vedľajším účastníkom vstup do konania
iba ohľadom časti predmetu konania, ale len popri účastníkovi konania - teda v rozsahu jeho postavenia

(podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p. majú rovnaké práva a povinnosti). Konanie (z pohľadu žalovanej) pritom
tvorí jeden celok, jeho predmet i žalovaných (na podporu ktorých do konania združenie vstúpilo) určuje
žalobca, ktorý je dominus litis, a vedľajší účastník ním nedisponuje. V tejto súvislosti, na podporu
záveru o vstupe vedľajšieho účastníka do celého konania (vzhľadom na dodatočné deklarovanie jeho
obmedzeného vstupu), súd poukazuje aj na to, že vedľajší účastník do konania vstúpil už svojim prvým

podaním, a to neobmedzene, a v písomnom podaní zo dňa 5.11.2014 vzniesol námietku premlčania
celej uplatnenej pohľadávky žalobcu. Napokon súd pripomína, že aj pri určení trov právneho zastúpenia
(odmeny advokáta za zastupovanie) podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa za tarifnú hodnotu úkonu(základ, z ktorého sa určuje sadzba odmeny) považuje výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo
práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.

Pri súčasnom posudzovaní účelnosti uplatnených trov konania súd prihliadal na celkový predmet
konania, postavenie konajúcich subjektov, a povahu a účelnosť ich úkonov vo vzťahu k ich potrebe na
uplatňovanie alebo bránenie bráva žalovaného, a k priebehu a výsledku konania.

Pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania sú ustanovené v § 142 až 150 O.s.p. Pre všetky

prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi
konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
(teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými
(pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013). Pri posudzovaní trov,
ako vyplýva z ust. § 150 O.s.p., pritom súd prihliada aj na okolnosti kedy (a teda aj či) účastník uviedol

skutočnosti a dôkazy (významné v konaní).

Vyššie uvedené pritom treba hodnotiť osobitne dôsledne práve v súvislosti s trovami vedľajších
účastníkov, ktorí do konania vstupujú dobrovoľne, a princípom proporcionality, právnej istoty a
predvídateľnosti práva. Žalobca síce nesie zodpovednosť za výsledok konania a s tým spojené trovy

(vrátane predvídateľných trov účastníkov), nemôže ale predvídať vstup všetkých vedľajších účastníkov
a regulovať ich počet, ktorý je prakticky neobmedzený, a ktorým povinná náhrada všetkých ich trov
žalobcom by tak bola v rozpore s princípom spravodlivosti. Vychádzajúc zo všeobecných zásad efektivity
a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku, a z ústavnoprávneho princípu proporcionality,
preto treba prihliadať aj na primeranosť súvisiacu s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako

vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Toto sa potom premieta do dôkladného
posudzovania úkonov vedľajších účastníkov (ktorí do konania vstupujú dobrovoľne po svojej úvahe), či
boli spôsobilé priniesť účastníkovi, popri ktorom sa vedľajší účastníci konania zúčastňujú, priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, a teda významné na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva, a zároveň aj
potrebné pre priaznivejšie rozhodnutie vo veci (s prihliadnutím na ich povahu, pravidlá súdneho konania

a spôsob realizácie), či už z hľadiska procesného alebo z hľadiska hospodárnosti, a teda na tento
účel aj efektívne (účelne) vynaložené. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní,
vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať

za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. ... Vedľajší
účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne
splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne
takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si
vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení

vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013).

V prejednávanej veci si pritom vedľajší účastník uplatnil náhradu trov konania už vo vstupe do konania,
a to už za samotné prevzatie a prípravu zastúpenia (hoci za účastníka označený nebol a do konania

vstúpiť nemusel) a všeobecne formulovaný odpor proti platobnému rozkazu (v ktorom vedľajší účastník
všeobecne namietal iba neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vzniesol všeobecne
formulovanú námietku premlčania), a za vyjadrenie (ktoré nebolo odôvodnené žiadnou zvláštnou
procesnou situáciou, a v ktorom iba všeobecne spochybnil nárok na náhradu škody a spochybnil jej
výpočet). Za stavu, kedy však

1. súd už z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,
2. vedľajším účastníkom tvrdené premlčanie a ani neprijateľné zmluvné podmienky, vo vzťahu k náhrade

škody, súd nezistil,
3. uplatnené úkony iba deklarovali (zrejmé) všeobecné právo resp. právne posúdenie (neprípustnosť
neprijateľných zmluvných podmienok a predpoklady náhrady škody), s poukazom na zásadu iura novit
curia (súd pozná právo), a4. z obsahu týchto úkonov vyplýva, že sa týkali a boli vypracované a uplatňované hromadne vo viacerých
obdobných prípadoch,
nemožno považovať trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za tieto úkony, ktoré neboli

spôsobiléalebopotrebnénaprivodeniepriaznivejšiehorozhodnutiaprežalovanú,zavynaloženéúčelne,
a teda za potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Za tejto situácie sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú
charakteristikutzv.hromadnýchvecí,zároveňjavíakoodporujúcerozumnosti,atedaakozneužitiepráva

na právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Len pre úplnosť súd dodáva, že rovnakým postupom by zrejme v tomto prípade nepriznal náhradu trov
právneho zastúpenia za doterajšie úkony ani prípadne úspešnému žalobcovi, nakoľko jeho zastúpenie
advokátom v doterajšom konaní sa javí byť rovnako iba formálne a neúčelné, keď aj žaloba vykazuje
znaky tzv. formulárového návrhu s adresou na doručovanie ďalších písomností (a zrejme tak aj pôvodu

žaloby) priamo u žalobcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.