Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 11, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 22P/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515210286
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1515210286.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: K. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: I. práce, sociálnych vecí
a rodiny L., Y. č. X/A, L., dieťa rodičov: matka - X. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom P. č. XX, L.,
štátna občianka R. republiky, zastúpená advokátom: E.. Z. R., X. č. XXXX/XX, G. R. a otec - U. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Al - H. XXXX, L., A., štátny občan A. republiky, na návrh matky o udelenie súhlasu
k podaniu žiadosti o zmenu priezviska a návrh otca na úpravu styku takto

r o z h o d o l :

Súd u d e ľ u j e matke maloletého K. C., nar. XX.XX.XXXX s ú h l a s k podaniu žiadosti na príslušný
orgán na zmenu priezviska maloletého na priezvisko H.

Súd návrh otca na úpravu styku s maloletým z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2015 matka maloletého K. žiadala o udelenie súhlasu
na podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého z doterajšieho priezviska C. na nové priezvisko
H.. Návrh bol odôvodnený tým, že po rozvode manželstva rodičov maloletého bol maloletý zverený
do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa vrátila k svojmu rodnému priezvisku. Otec maloletého krátko
po jeho narodení odišiel do A. s odôvodnením, že si musí usporiadať svoje záležitosti, avšak na R.

sa vrátil iba na X dní v mesiaci február XXXX a podobne v roku XXXX, aby si podal žiadosť o znovu
priznanie trvalého pobytu, ktorá mu bola zamietnutá. Za celé obdobie až do podania návrhu matky sa
otec o dieťa nezaujímal, neprejavil žiadnu iniciatívu byť s maloletým a podieľať sa na jeho výchove.
Dokonca neprispieva na výživu maloletého v rozsahu stanovenom súdom. Od narodenia syna na jeho
výživu prispel sumou cca X.XXX eur a k XX.XX.XXXX bol jeho dlh na výživnom cca XX.XXX eur,
ktorého dôvodu sa matka obrátila so žiadosťou o pomoc na M. pre medzinárodnoprávnu ochranu detí
a mládeže. H. teda otca nepozná, nemá a ani nemôže mať k nemu vybudovaný žiaden vzťah. Matka

vyjadrila presvedčenie, že hľadiska ďalšieho duševného vývoja a bezproblémového zaradenia sa do
života maloletého a to najmä v súvislosti s nástupom do školy je pre neho nanajvýš prospešné mať
priezvisko zhodné s priezviskom matky ako osoby, ktorá sa o neho trvale stará, vychováva ho a dáva
mu i všetku rodičovskú lásku. Na list matky so žiadosťou o udelenie súhlasu so zmenou priezviska otec
nereagoval.

Otec maloletého, ktorý sa od začiatku súdneho konania nezdržuje na území R. republiky, na ktorého sa

však podarilo súdu nakontaktovať elektronickou poštou s návrhom matky nesúhlasil, pričom vo svojej
prvej bezprostrednej reakcii uviedol, že po rozvode bol so synom tri krát a kúpil mu všetko a platil tiež
výživné, keď mohol prísť na územie R. republiky, ale ak je zrušený jeho pobyt na území R. republiky sa
z A. platiť nedá. Súčasne súdu zaslal kópiu rozhodnutia J. J. zboru, úrad hraničnej a cudzineckej políciezo dňa XX.XX.XXXX, ktorým mu bol zrušený trvalý pobyt na území R. republiky. Vo svojom neskoršom
vyjadrení prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu spresnil, že v dôsledku odmietnutia vydania
potvrdenia o trvalom pobyte na území R. republiky a neudelenia víz príslušnými orgánmi sa tu otec

nemôže zdržovať a ani sem pricestovať. Odmietnutím udelenia víz sú odporcove možnosti starostlivosti
o maloletého obmedzené, avšak má záujem sa s maloletým stretávať hneď, ako mu bude umožnené
pricestovať na územie Slovenskej republiky a preto podal aj návrh na úpravu styk s maloletým. Čo
sa týka výživného, medzinárodné bankové prevody sa dajú uskutočniť iba cez banku W. N. a aj to za
značných komplikácií. Otec však matke posiela výživné podľa svojich možností a možností bankových

prevodov. Poprel, že by ho maloletý nepoznal, na potvrdenie čoho založil do spisu spoločné fotografie z
r. XXXX. Navštevuje ho podľa svojich možností a snaží sa udržať si s dieťaťom citový vzťah, pričom má
záujem podieľať sa na jeho výchove väčšou mierou, s ktorým cieľom využíva všetky dostupné právne
prostriedky na to, aby mu bol udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky práve preto, aby bol ich
vzťah s dieťaťom intenzívnejší. Poprel, že by ho matka kontaktovala kvôli zmene priezviska maloletého
pred podaním návrhu a o jej zámere sa dozvedel až z doručených súdnych písomností v prebiehajúcom

konaní.

Dňa 31.08.2015 bol súdu doručený návrh otca, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletým a to tak, že
bude oprávnený stretávať sa s maloletým každú druhú nedeľu v mesiaci v čase od XX.XX hod do XX.XX
hodacezletnéprázdniny,t.j.odXX.XX.doXX.XX.každúnedeľu,pričomvtomtočasesnímmôžestráviť

dovolenku v trvaní XX dní. R. návrh odôvodnil tým, že o styku otca s maloletým nebolo rozhodnuté ani
v rozhodnutí o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky ani v rozsudku o rozvode manželstva
jeho rodičov. S matkou sa na úprave styku doposiaľ nedohodli, avšak otec sa chce podieľať na výchove
dieťaťa a plniť si ostatné rodičovské povinnosti a tiež realizovať práva, ktoré mu vyplývajú zo zákona o
rodine. F. o návrhu otca sa na tunajšom súde začalo viesť pod sp. zn. XXP XXX/XXXX.

Právny zástupca otca neskôr vo svojom vyjadrení na pojednávaní doplnil, že otec mal vždy objektívne
dôvody, kvôli ktorým sa nezdržoval na území R. republiky. H. sa snaží využiť všetky možné prostriedky
na to, aby sa mohol dostať na naše územie a aby jeho vzťah so synom mohol byť intenzívnejší. K.
však na obavy matky, netrval na úprave styku v požadovanom rozsahu, ale akceptoval by jeho úpravu

každý pondelok a stredu od XX:XX hod. do XX:XX hod. za prítomnosti matky eventuálne sociálneho
pracovníka. Vo vzťahu k neplneniu vyživovacej povinnosti poukázal mal za to, že v prípade, ak otec
bude mať víza, značne mu to zjednoduší aj možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému.
Nevedel sa však vyjadriť k tomu, čo otcovi bránilo plniť si jeho vyživovaciu povinnosť, resp. intenzívnejšie
sa stretávať s maloletým, kým mal povolený trvalý pobyt na území R. republiky.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 22P 69/2015 súd spojil konanie o návrhu matky na udelenie súhlasu
so zmenou priezviska a konanie o návrhu otca na úpravu styku na spoločné konanie, ďalej vedené pod
sp. zn. 22P 69/2015.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s obsahom pripojených spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 17P 109/2012 a 17P 186/2012, ako aj ďalšími na vec sa vzťahujúcimi listinnými
dôkazmi a spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rodičovské práva povinnosti k maloletému K. boli upravené na čas do rozvodu rozsudkom tunajšieho

súdu č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol maloletý K. zverený do osobnej
starostlivosti matky s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok; otcovi bola uložená
povinnosť od XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne.

Manželstvo rodičov maloletého uzavreté dňa XX.XX.XXXX bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu

č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že na čas po rozvode súd o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodol totožne ako na čas do rozvodu manželstva.

V oboch konaniach bol otec, ktorému sa nepodarilo doručiť súdne zásielky na adresu jeho trvalého
pobytu na území R. republiky a ani na jeho známu adresu v cudzine, zastúpený opatrovníkom. Čo sa

týka otca bolo zistené, že rodičia maloletého nikdy nemali spoločné bydlisko, otec sa dlhodobo zdržiaval
vo svojom domovskom štáte, kam vycestoval po ukončení štúdia na R. v L. krátko po narodení dieťaťa
s tým, že si musí usporiadať svoje záležitosti. Na R. sa vrátil až vo februári XXXX na X dní a odcestoval
naspäť. Matku s maloletým zanechal bez finančných prostriedkov a prestal o nich javiť záujem, z ktoréhodôvodu boli odkázaní na finančnú pomoc rodičov matky, ktorá zo svojho príjmu nezvládala pokryť v
dostatočnej miere všetky výdavky spojené s chodom domácnosti a starostlivosťou o dieťa.

Matka maloletého vo svojej výpovedi odkázala na skutkové okolnosti uvedené v návrhu a vo vyjadrení
podanom prostredníctvom jej právneho zástupcu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom poukázala na to, že
kontakt otca s maloletým od jeho narodenia predstavoval niekoľko hodín (spolu cca XX hodín) počas X
stretnutí, z ktorého dôvodu dieťa otca v podstate nepozná, čo je spôsobené výlučne nezáujmom otca
o dieťaťa a o veci, ktoré sa maloletého týkajú, keďže matka otcovi nikdy v stretávaní sa s dieťaťom

nebránila. V. pobyt bol otcovi zrušený až XX.XX.XXXX, a teda od narodenia sa syna v r. XXXX mal
dostatok času a možností stretávať sa s ním, keď neexistovali ani faktické ani právne prekážky, ktoré
by tomu bránili. Materiálne vzhľadom na nezáujem otca aj v tomto smere bola matka od narodenia
syna odkázaná na pomoc svojich rodičov, ktorí jej zabezpečujú bývanie. Pre dlhodobé neplatenie
výživného, dlh na ktorom do decembra 2015 narástol na sumu takmer XX.XXX eur matka na otca podala
trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy. M. pre

medzinárodnoprávnu ochranu detí, na ktoré sa obrátila jej pomoc s vymáhaním výživného poskytnúť
nemohli, nakoľko A. republika nie je účastníkom medzinárodného dohovoru v tejto oblasti. Matka má
podozrenie, že otec sa o maloletého začal zaujímať výlučne z dôvodu snahy o získanie trvalého pobytu
na území R. republiky, a teda čisto účelové, motivované osobným záujmom otca a nie záujmom dieťaťa.
Vyjadrila tiež obavy, že v prípade, ak by bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým XX dní nepretržite,

mohlo by dôjsť k únosu maloletého do cudziny, pričom vzhľadom na krajinu pôvodu otca, ktorá nie je
účastníkom Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí by neexistovala
žiadna možnosť Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí ako príslušného orgánu žiadať orgány
v A.publike o návrat dieťaťa do krajiny trvalého pobytu, pričom by bolo potrebné žiadať o súhlas s
vycestovaním dieťaťa vnútroštátne orgány A. republiky podľa vnútroštátneho práva A.. Vzhľadom na

túto obavu napriek pretrvávajúcej vôli umožniť otcovi stretávať sa s maloletým však trvá na svojej
stálej prítomnosti, resp. na prítomnosti zamestnanca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Čo sa týka
zmeny priezviska dieťaťa záujem maloletého v tomto smere odôvodňovala predovšetkým zriedkavosťou
kontaktov maloletého s otcom a neprejavovaným záujmom zo strany otca o dieťa, ktorého okrem
sporadických osobných stretnutí nikdy nekontaktoval listom, e-mailom, cez skype a nezaujímal sa, ako

dieťa vyrastá, či nemá nejaké zdravotné problémy, o to, ako sa mu darí v materskej a neskôr v základnej
škole, aké výsledky dosahuje, aké má voľnočasové aktivity a v neposlednom rade si neplnil ani svoju
vyživovaciu povinnosť. Naopak mala za to, že je v plnom záujme maloletého, aby niesol jej meno, keď
je to práve ona, ktorá sa o dieťa od narodenia plnohodnotne stará, vyživuje ho, má s ním úprimný a
bezproblémový vzťah a pristupuje k jeho výchove ako zodpovedná matka. Z odlišnosti ich priezvisk

vznikajú rôzne zmätočné situácie, keď matka musí preukazovať svoj príbuzenský vzťah k vlastnému
dieťaťu. Práve ona je pri tom jediný perspektívny a stabilný faktor v živote syna. Priezviskom matky
bude zachovaná aj kontinuita príbuzenského vzťahu s vetvou rodiny matky (starými rodičmi), ktorých
má maloletý rád a má s nimi vybudovaný úprimný a pevný vzťah, pričom žiadnych príbuzných zo strany
otca nepozná. Na priezvisko C. nikdy nereagoval, pochopiteľne si myslí, že má rovnaké priezvisko ako

rodina, s ktorou žije. Tak v materskej škole ako aj základnej, ktorú začal navštevovať od školského
roka XXXX/XXXX ho oslovujú po mene, teda K.. K tvrdeniam otca, že sa ho kvôli zmene priezviska
nepokúsila kontaktovať uviedla, že list so žiadosťou o dohodu adresovala otcovi na jedinú jej známu
adresu otca v A., čo aj preukázala listinnými dôkazmi, a teda využila všetky dostupné prostriedky, aby
sa vyhla súdnemu sporu. V. spochybnila tvrdenie otca o problematickom bankovom spojení s A., keď

v októbri XXXX bola na účet matky poukázaná symbolická suma XXX eur práve z A. republiky. K tomu
dodala, že po tom, čo otehotnela, otec nechcel aby sa narodil. B. sa až na jej naliehanie, keď mu tvrdila,
že sa to patrí a to tri dni pred narodením syna. Do A. po promóciách odišiel asi keď mal syn týždeň,
pričom ho dovtedy videl iba raz. Nikdy spolu nežili v spoločnej domácnosti. Po sobáši mal ale na území
R. republiky trvalý pobyt X rokov. Otca pravidelne vyzýval na platenie výživného a to aj s poukazom

na synovo dedičné ochorenie krvi V., ktorou ako chorobou typickou pre ľudí z regiónu pôvodu otca syn
trpí zjavne po ňom. R. bol štyri krát v nemocnici a všeobecne býva často chorý kvôli slabšej imunite.
V škole si deti zatiaľ neuvedomujú priezviská a všetci syna volajú K.. R. nevie, že má priezvisko C.. F.
sa predstavuje, predstaví sa jednoducho K. alebo H., keďže vie, že sa tak volá ona. V styku so synom
otcovi nikdy nebránila, naopak ho vyzývala, aby sa o neho zaujímal a stretol sa s ním, ale urobil tak

X alebo X x za X rokov. Ak aj sa na syna opýtal, vždy iba z podnetu matky, keď začala komunikáciu
s výčitkou, prečo sa na syna nespýta. Konkrétne sa jej otec tým, že by mal v úmysle vziať si syna do
krajiny svojho pôvodu nevyhrážal.Z rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ L. Č.p.: J.-P.-L zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otcovi
maloletého K. bol zrušený trvalý pobyt na päť rokov na území R. republiky podľa § 50 ods. X písm. c),
d) a e) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva, že otec si podal žiadosť o trvalý pobyt na neobmedzený čas dňa XX.XX.XXXX. Z
dôvodu upovedomenia o právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva otca s občiankou R. republiky
bolo začaté správne konanie o zrušení trvalého pobytu na päť rokov na území R. republiky. S. dňa
XX.XX.XXXX požiadal o aplikáciu ust. § 50 ods. 2 cit. zákona, kedy by dôsledky zrušenia trvalého
pobytu boli neprimerané dôvodu jeho zrušenia, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho

príslušníka tretej krajiny. Uviedol, že sa chce so svojim synom stretávať osobne, starať sa o neho a
je medzi nimi dobrý vzťah. Uvedené ustanovenie však nebolo možné aplikovať po vyťažení bývalej
manželky, ktorá uviedla, že jej bývalý manžel ihneď po svadbe odišiel do A., ozýval sa len sporadicky a
na R. bol asi tri krát počas piatich rokov na návšteve. J. orgán vychádzal aj zo zistenej skutočnosti, že
naposledy bol otec maloletého na území R. republiky XX.XX.XXXX.

Dňa 09.12.2015 podala matka maloletého vysvetlenie na polícii ohľadom trestného oznámenie, ktoré
podala na otca maloletého pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy, v
ktorom presne špecifikovala 6 platieb otca na výživné od augusta 2013 do októbra 2015 v sumách od
XXX eur do XXX N. a to bez uvedenia ich presných dátumov, keďže platby jej boli uhrádzané priamo do
rúk bez toho, že by sa vypisoval príjmový doklad, prípadne iný doklad potvrdzujúci prijatú platbu. G. sa,

že výživné jej bude hradiť v hotovosti, alebo cez platobný systém W. N..

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka návrhu matky na udelenie súhlasu so zmenou priezviska odporučila
vyhovieť, keď sa stotožnila s dôvodmi uvádzanými matkou a jej právnym zástupcom. Zmenu priezviska
považovala za v súlade so záujmami malého. Návrh otca na úpravu styku navrhla zamietnuť, keď za

daného stavu by šlo o rozhodnutie čisto formálne a nevykonateľné, keď navyše vychádzajúc z okolností
prípadu nie je ani aktuálne v záujme maloletého upraviť jeho styk s otcom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov zmenu
mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé, alebo ak sú

na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 35 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon
o rodine) ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a
povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa,

o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a
o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Súd rozhoduje o nezhode rodičov pri výkone ich rodičovských práv a povinností, len ak sa nezhoda týka
podstatných vecí. Takýmito podstatnými vecami je okrem vyššie zákonom demonštratívne citovaných
záležitostí aj podanie žiadosti na zmenu jeho mena alebo priezviska.

Súd nerozhoduje o zmene mena alebo priezviska; rozhoduje iba o udelení súhlasu (ak sa rodičia
nedohodnú) na podanie žiadosti príslušnému obvodnému úradu (§ 9 zák. č. 300/1993 Z. z.
v znení neskorších predpisov), ktorý o
zmene mena alebo priezviska rozhodne. Náležitosti žiadosti o povolenie zmeny mena alebo priezviska
sú uvedené v § 11 cit. zákona. Podľa ods.

3 písm. a) cit. zák. ustanovenia žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú
jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho
ako XX rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak
o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj
písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie

súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že v danom prípade zabezpečuje osobnú starostlivosť o
maloletého výlučne matka za pomoci svojich rodičov, keď svojho otca, ktorého priezvisko nosí fakticky
nepozná (sporadické kontakty s otcom v trvaní niekoľkých hodín, pričom jedno z týchto stretnutí, z
ktorého pochádzajú jediné otcom predložené fotografie sa uskutočnilo XX.XX.XXXX, t.j. viac ako dva

roky pred rozhodnutím súdu, nemožno považovať kvalitatívne za dostatočné na „spoznanie“ rodiča
dieťaťom v pravom zmysle slova). Otec o dieťa neprejavuje skutočný a úprimný záujem a neplní si
riadne ani svoju vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že mu v tom nebránia žiadne objektíve prekážky.
Argumentáciuotcavtomtosmeresúdvyhodnotilakoúčelovú,keďjepotrebnéprisvedčiťmatke,žeaždomarca 2015 mal otec na území Slovenskej republiky povolený trvalý pobyt cudzina, a teda neexistovali
žiadne faktické ani právne prekážky brániace či už budovaniu vzťahu s maloletým prostredníctvom
pravidelných stretnutí otca so synom a spoločnými aktivitami, pokiaľ by mal o to otec skutočný záujem

(aj z fotografií predložených otcom vyplýva, že matka otcovi v stretávaní sa so synom zjavne nebránila) a
ani riadnemu plneniu si vyživovacej povinnosti otca. O dieťa sa nezaujímajú neho ani príbuzní z otcovej
strany, žijúci v zahraničí. Maloletý prichádza do veku, kedy sa začne stotožňovať so svojim priezviskom,
ktoré je odlišné od priezviska matky a jej rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a ktorých
považuje za svoju primárnu rodinu. Napriek nesúhlasu otca, ktorý neodôvodnil žiadnym relevantnými

skutočnosťami a teda sa javí, že otec sleduje skôr svoj vlastný záujem, než objektívny najlepší záujem
dieťaťa, súd s poukazom na uvedené považoval návrh za podaný dôvodne. Vyhovenie návrhu súd
považoval za v súlade so záujmami dieťaťa a v záujme jeho ďalšieho zdravého psychosociálneho
vývoja, keď sa stotožnil s názorom matky, že týmto spôsobom bude zachovaná kontinuita s matkou
a jej rodinou ako jediným perspektívne stabilným faktorom v živote dieťaťa vzhľadom na odchod
otca do krajiny pôvodu v útlom veku maloletého a jeho následný výlučne sporadický a skôr formálny

záujem. Rozdielnosť priezvisk matky a dieťaťa je zdrojom komplikácii aj v bežnom občianskom živote pri
obstarávaní bežných záležitostí maloletého. Preto súd aj s poukazom na názor kolízneho opatrovníka
považoval návrh matky za dôvodný. V plnom rozsahu mu teda vyhovel a matke maloletého udelil súhlas
k podaniu žiadosti na príslušný úrad o zmenu priezviska maloletého tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh na úpravu styku otca s

maloletým K. nie je podaný dôvodne, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia doposiaľ
boli v tomto smere schopní dosiahnuť dohodu. Je zrejmé, že matka otcovi nebránila stretávať sa
so synom, pokiaľ o to prejavil záujem, ktorý však zjavne vzhľadom na svoj dobrovoľný odchod do
krajiny pôvodu krátko po narodení dieťaťa neprejavil častejšie, než k realizácii styku skutočne došlo.
Objektívne dôvody, ktoré by bránili otcovi zdržovať sa na území našej republiky počas trvania jeho

trvalého pobytu, a teda udržiavať so synom pravidelný kontakt v tomto období otec vo svojich podaniach
žiadnym spôsobom nekonkretizoval, a teda nepreukázal. Matka deklarovala vôľu s otcom sa dohodnúť,
pričom otec žiadnym spôsobom nenamietal, že by mu matka doposiaľ v styku s maloletým akýmkoľvek
spôsobom bránila, naopak možnosť dosiahnutia dohody medzi rodičmi vyplýva aj zo skutočnosti, že
otec je ochotný rešpektovať obavy a vôľu matky a stretávať sa s dieťaťom v jej prítomnosti, prípade

v prítomnosti tretích osôb. V čase vyhlásenia rozhodnutia teda neexistoval dôvod na autoritatívnu
úpravu styku, ktorá by otcovi garantovala stretávanie sa dieťaťom, keď v prípade, ak by sa otec reálne
kontaktu domáhal, matka je ochotná mu kontakt za vzájomne rešpektovaných podmienok umožniť.
Otcom požadované rozhodnutie by navyše nebolo prakticky vykonateľné a teda sa javí ako nadbytočné
a neúčelné, vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, kedy má otec na území Slovenskej

republiky zrušený trvalý pobyt a neboli mu udelené víza. Preto súd návrh otca v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré súd môže podľa 163 ods. 2 O.s.p. zmeniť
v prípade, ak sa zmenia pomery, otec má možnosť po usporiadaní si svojich osobných pomerov a
odstránení administratívnych prekážok brániacich mu v súčasnosti v zdržovaní na území Slovenskej
republiky za predpokladu, že by mu v budúcnosti matka styk so synom bez relevantných objektívnych

dôvodov neumožňovala, požiadať o jeho úpravu po zmene situácie na jeho strane.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i
bez návrhu.Záveromsúdpovažujezapotrebnédodať,žepodľakonštantnejsúdnejjudikatúry(napríkladrozhodnutie
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať

odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených
relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo
vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými
v priebehu konania jeho účastníkmi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave
do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.