Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204784
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815204784.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného I. F. s.r.o., so sídlom v E., G. XXX/A, IČO: 45 869
464, zastúpeného K.. G. R., I.., advokátkou, Bratislava, N. XX, korešpondenčná adresa: E., G. XXX/A,
proti povinnému G. E., bytom J. č. XXX, o vymoženie sumy 603,56 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XEr/XXX/XXXX - 15 zo dňa 14. októbra 2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. N. E., H.

úrad C., sp. zn. EX XXXX/XXXX - 3 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom
vo veci bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 04.01.2013 sp. zn. KS-B/0912/0010, vydaný STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so
sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere č. 9130493307 zo dňa
29.03.2007 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., právnym predchodcom oprávneného, pôvodným
veriteľom a povinným. S odkazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.

Exekučného poriadku, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), príslušné ustanovenia Smernice Rady
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady“), čl. 169
ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, opierajúc sa o rozhodnutia Súdneho dvora ES vo veciach
C-240/98 Océano Grupo Editorial SA, C-168/05 Mostaza Claro a prijaté závery stanoviska Súdneho
dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, využijúc

oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul a jeho
súlad so zákonom, pričom dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinným ide o spotrebiteľský
vzťah založený zmluvou uzavretou v rámci obchodných aktivít právneho predchodcu oprávneného s
fyzickou osobou, nepodnikateľom v pozícii spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť
právomoc rozhodcovského súdu prejednať vec, je upravená iba ako súčasť Obchodných podmienok
pre úver. Nebola osobitne dojednaná, nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený s tým, že prípadné

spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ nemá v tejto
situácii možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, resp. obsah obchodných podmienok, ten je vopred daný a
spotrebiteľjevpozícii,kedybuďzmluvuprijmeakocelok,vrátaneakceptovaniapredloženýchzmluvných
podmienok, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Spotrebiteľ sa týmto postupom banky, veriteľa, dostal
do znevýhodneného postavenia a takáto zmluvná podmienka je preto vyhodnotená ako neprijateľná,
t.j. v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Formulárová zmluva a

vopred pripravené nemenné obchodné podmienky s rozhodcovskou doložkou majú skôr povahu priamo
predloženej rozhodcovskej zmluvy, a nie podobu návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej doložkyv zmysle príslušných ustanovení Zákona o bankách. Dojednanie rozhodcovskej doložky v uvedenej
podobe a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že
spotrebiteľovi, povinnému, bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia OZ

a Smernice Rady. Ak súd konštatuje neplatné uzavretie rozhodcovskej doložky, spor nemohol byť
prejednaný rozhodcovským súdom. Na základe týchto skutočností exekučný súd žiadosť o udelenie
poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods. 2
písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.). Oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa svojou preskúmavacou činnosťou vo
vzťahu k rozhodcovskej doložke a samotnému rozhodcovskému rozsudku prekročil oprávnenia dané

exekučnému súdu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť
konať pred súdom, možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k otázke prieskumu exekučného
titulu, pričom mu týmto postupom zároveň odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči
povinnej v exekučnom konaní, čím došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného na súdnu ochranu.
Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného

súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicata a exekučný súd je ním viazaný rovnako ako
rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným
rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň týmto postupom exekučný
súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú
odlišne bez primeraného právneho základu a primeraného zdôvodnenia. Exekučný súd týmto postupom

vylúčil možnosť pre oprávneného riešiť svoje spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje
dozákonomdanýchprávoprávneného.Zákonorozhodcovskomkonaníarokovacíporiadokpríslušného
rozhodcovského súdu poskytuje obom stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich
práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom
postavení povinnej v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde.

Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si
právnypredchodcaoprávneného,Poštovábanka,a.s.,ponukounávrhurozhodcovskejdoložkyplnilalen
svoju zákonnú povinnosť. Forma využívaná bankou rovnako spĺňa podmienku písomnej formy. Postup
banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za
neprijateľnú zmluvnú podmienku a byť tak postihovaný neplatnosťou. Exekučný súd svojím postupom

znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané právoplatným exekučným titulom, ktorého účinky sú
bezpochyby zhodné s právoplatným rozsudkom všeobecného súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských

veciach exekučný súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc
vo veci konať, pričom nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky,jenamiestekonštatovaťrozporrozhodcovskéhorozsudkusozákonom,znamenajúcimateriálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Tým je daný podklad pre taký postup exekučného súdu

v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že medzi oprávneným a povinným ide o
spotrebiteľský vzťah. Aplikácia príslušných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa je preto
dôvodná.Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako
neoddeliteľná súčasť Obchodných podmienok pre úver (bod 11.2), na ktoré odkazuje Zmluva o

úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného, Poštovou bankou, a.s. a povinným dňa
29.03.2007, nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu.

Neexistencia platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy znamená, že v konaní nebola splnená základná
podmienka na to, aby súd v exekučnom konaní akceptoval predložený rozhodcovský rozsudok ako

vykonateľný exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je
základnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu. Neplatná rozhodcovská
doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy
o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným došlo iba k naplneniu ustanovenia §

93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách sú banky povinné
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona; a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú

pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

K tomu je však potrebné uviesť, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s povinným osobitnú
rozhodcovskú zmluvu, ani nepredložil povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným

poučením, ale rozhodcovská doložka je koncipovaná len ako neoddeliteľná súčasť všeobecných
obchodných podmienok, na ktoré odkazuje všeobecný odkaz v uzavretej Zmluve o úvere. Stanovenie
zákonnej povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však v žiadnom
prípade neznamená, že banka v pozícii veriteľa je oprávnená včleniť do svojich zmlúv také znenie
rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Všeobecný odkaz na obchodné podmienky priamo v Zmluve o úvere
spochybňuje jej individuálne predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením, ako
aj výslovné prijatie tejto zmluvnej podmienky povinným. Uvedené zákonné ustanovenie Zákona o
bankách, ktorým oprávnený ospravedlňuje postup právneho predchodcu pri uzatváraní zmlúv však
nepochybne vyžaduje individuálne vyjednanie, resp. výslovné prijate rozhodcovského konania zo strany

spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi, návrh neprijať (§ 93b ods. 2 Zákona o bankách).
V tomto prípade nie je rozhodcovská doložka koncipovaná ako návrh, ale text rozhodcovskej doložky je
súčasťou obchodných podmienok, na ktoré odkazuje uzavretá zmluva, čo nesporne vylučuje možnosť
meniť obsah tejto rozhodcovskej doložky, či možnosť druhej zmluvnej strany rozhodcovskú doložku
odmietnuť. Je viac než pravdepodobné, že povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť a vôľu si

výhradnú rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Súd poukazuje na to, že aj banková inštitúcia v
pozícii veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, je povinná rešpektovať príslušné zákonné normy
chrániace práva spotrebiteľa.

Osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky, sa má sledovať

predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, t.j. či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne
vymieni istú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho nejaký osobitný, prospešný význam. Odvolací
súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať
rozhodcovskú zmluvu resp. doložku, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve to je zmyslom osobitného vyjednania istých

zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka
predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu
ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných
podmienok.

Podstatnou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje odspotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste,
spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora
ESvoveciC-243/08zodňa4.6.2009PannonGSMZrt.c/aErzsébetSustiknéGyörfi,bod40,akouviedol

aj exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku
považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni
judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle
generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ, pre rozpor s § 53 ods. 4 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému

nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný
súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na
prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 04.01.2013 sp. zn.
KS-B/0912/0010, vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ ako nulitného právneho aktu) vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku

voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou
k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu,
ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, pretože

tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne
vyjednané, je bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská
doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo

možné kvalifikovať v zmysle príslušných ustanovení Smernice Rady ako nekalú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu tým odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu

nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu
prvého stupňa, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného
porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS

38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia
zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na

každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).Odvolací súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej absencie
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími
odvolacími námietkami.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.