Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/502/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206700
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714206700.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému G. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX/XX, XXX XX J., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky 487,83 Eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka

60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 10716/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č.k. 2Er/14/2014-27 zo dňa 26. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 2Er/14/2014-27 zo dňa 26. marca 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 2Er/14/2014-27 zo dňa 26. marca 2015 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
07515/12zodňa31.01.2013.Okresnýsúdzistil,žeoprávnenýapovinnýuzavrelidňa19.07.2011zmluvu
o úvere a že rozhodcovský súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania.

Predmetný právny vzťah okresný súd vzhľadom na postavenie účastníkov konania posúdil ako
spotrebiteľský vzťah podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Okresný súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Pri

posudzovaní tohto zmluvného ustanovenia okresný súd vychádzal z toho, že primárnym účelom
predmetnej zmenky je zabezpečenie záväzku dlžníka z uzavretej úverovej zmluvy. Konštatoval, že
samotná dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo zo spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Okresný súd
zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky považoval za také, ktoré umožňuje v rozpore s ust.
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu,

ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Okresný súd dospel k záveru, že dojednanie dohody
o vyplnení zmenky je podmienkou, ktorá je podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS v spojení s
ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku,
ktorej účinkom a dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za
neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový
úrok 0,25 % denne zo sumy 487,83 Eur od 09.08.2012 do zaplatenia, tak ako si ho oprávnený v

rozhodcovskom konaní uplatnil.Konštatoval, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia
sumy 487,83 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 487,83 Eur od 09.08.2012 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 487,83 Eur od 26.09.2012 do zaplatenia.

Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne. Plnenie v tejto výške okresný
súd považoval v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch účinné v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, podľa ktorého je zakázané
splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Z uvedeného mal okresný súd za
to, že je v priamom rozpore s týmto zákonným ustanovením, keď oprávnený prijal od povinného v

súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere zmenku, či už na účely splnenia záväzku povinného, alebo
na účely zabezpečenia splnenia jeho záväzku a navyše keď bol v zmenke obsiahnutý zmenkový úrok v
neprimeranej sadzbe 91,25 % ročne. Podľa názoru okresného súdu je zrejmé, že pri vystavení neúplnej
zmenky s úrokom 0,25 % ročne ide o obchádzanie ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného
od 15. 01. 2009 so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia
v neprimeranej výške. Sankčné plnenie v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami

vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v
príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Sankcia v uvedenej
výške je sama osebe v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas
a (alebo) riadne.

Okresný súd zistil, že predmetná zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len
„RPMN“), pričom podľa Zákona spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy
o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ. Zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom
prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetný rozhodcovský rozsudok
zaväzuje povinného nielen na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, ale aj na zaplatenie odplaty za

poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom rozpore so znením Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

Ďalej okresný súd zistil, že aj napriek tomu, že rozhodcovská zmluva je z hľadiska formy uzatvorená na
samostatnej listine, podľa terminológie smernice 93/13/EHS išlo o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp.
odmietnuť. Podľa názoru okresného súdu, aj keď by si dodávateľ a spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu
uzavreli skutočne individuálne, pričom adhézna forma rozhodcovskej zmluvy a jej previazanosť s
vopred stanoveným predpokladom použitia rozhodcovského konania tomu nenasvedčujú. Aj v takom
prípade by vôľa zmluvných strán rozhodcovskej zmluvy mohla smerovať len k dojednaniu náležitostí

a obsahu rozhodcovskej zmluvy v súlade s požiadavkami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Považoval za vylúčené, aby vôľa jednej zo zmluvných strán uzavretím rozhodcovskej zmluvy
(v tomto prípade spotrebiteľa) smerovala k tomu, aby sa vzdala svojho práva na spravodlivý proces.
V danom prípade bolo dôsledkom a účinkom rozhodcovského konania práve to, že konajúci
rozhodcovskýsúdpriznaloprávnenémuplneniavzjavnomrozporesprávnymipredpismiaspotrebiteľovi

bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia smernice 93/13/EHS a smernice
2008/48/ES, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru okresného súdu je teda z hľadiska vnútroštátneho práva
dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim
zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou.

Okresný súd dospel k záveru, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, na základe ktorej veriteľ získal oprávnenie vyplniť zmenku so
zmenkovýmúrokom0,25%dennejeneprimeranoupodmienkou,ktorávosvojichúčinkochadôsledkoch
viedla k tomu, že oprávnenému, ako veriteľovi boli priznané plnenia, ktoré sú v rozpore s jeho

zákonnými nárokmi vyplývajúcimi mu z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Exekučný titul, ktorý má byť podkladom na vykonanie exekúcie je v rozpore s
ustanoveniami Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Vzhľadom na to, že okresný súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania
ako neplatnú, rozhodcovský rozsudok na jej základe nemôže spĺňať a ani nespĺňa podmienky formálnej

a materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z
uvedených dôvodov okresný súd žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie zamietol.Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru

okresný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré
sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Okresný súd sa v rámci
materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k

niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Konštatoval, že postupom okresného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel
k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Uviedol, že
oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného
dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke okresného súdu ohľadom znemožnenia
voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva. V danej veci okresný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby
odvolacísúdnapadnutéuznesenieokresnéhosúduzrušilavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 04.03.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn.
SR 07515/12 zo dňa 31.01.2013. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola
žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 487,83
Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky vystavenej
dňa 19.07.2011, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah

vyplývajúcizozmluvyoúvere. Rozhodcovskýsúdsiprávomocsporrozhodnúťodvodilodrozhodcovskej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný dňa 19.07.2011 uzatvorili Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky. K zmluve
o úvere oprávnený priložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 14 si zmluvné
strany dohodli mediačnú doložku. Súčasne v ten istý deň, t.j. 19.07.2011, zmluvné strany uzavreli aj
rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie

pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu
a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského
konania. (čl. I. Rozhodcovskej zmluvy). V čl. II. je upravený predmet Rozhodcovskej zmluvy tak, ževšetkyspory,ktorévzniknúzozmluvyoúvere,vrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušenie,akoaj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené

pred rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov alebo pred všeobecným súdom, podľa toho, kde podá žalujúca strana žalobu. V
bode 2 toho istého článku je upravená rozväzovacia podmienky rozhodcovskej zmluvy, ktorá je viazaná
na podanie žaloby na všeobecnom súde vynímajúc konanie vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského

súdu. Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený

a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,
čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýmalprávomocvecrozhodnúť,pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce

žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,
ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).

Pokiaľ oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom a poukázal na to, že
okresnýsúdaplikovalust.§45ods.1a2Zákonaorozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisov,
odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú, pretože okresný súd v napadnutom uznesení na
predmetnú vec uvedené ustanovenie neaplikoval.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku oprávneného ohľadne neúplného zistenia
skutkového stavu, pretože okresný súd sa dostatočne oboznámil s rozhodcovskou zmluvou obsiahnutou
v súdnom spise a jej neprijateľnosť dostatočným spôsobom odôvodnil. Oprávnený nesprávne uviedol,
že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď namietal, že medzi zmluvnými stranami

nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Odvolací súd zdôrazňuje, že
rozhodcovské konanie, ako alternatíva pri riešení sporov, môže prebehnúť len vtedy, ak bola platne
založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na rozhodnutie sporu. Ako to vyplýva z
ust. § 3 zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva je
dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli

alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Podľa § 4 uvedeného zákona môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V predmetnom prípade je právomoc rozhodcovského súdu
preukazovaná písomnosťou označenou ako rozhodcovská zmluva zo dňa 19.07.2011, uzavretou medzi
oprávneným a povinným. Exekučný súd má v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepochybne

právo a zároveň aj povinnosť v zmysle vyššie uvedenej argumentácie zisťovať okrem iného aj rozpor
exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, teda
skúmať nielen to, či rozhodcovská zmluva (prípadne doložka) bola medzi oprávneným a povinným
vôbec uzavretá ale aj to, či bola uzavretá platne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, žemedzi oprávneným a povinným ide, ako už bolo uvedené, o spotrebiteľský vzťah a je preto na mieste
dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012 uviedol, že „princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (bdelým

patrí právo) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere

konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.“

V zmysle uvedeného bol preto správny postup okresného súdu, keď predloženú rozhodcovskú zmluvu
skúmal a následne ju v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neprijateľnú a tým

aj ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o
právomocirozhodcovskéhosúdunetvorilasúčasťzmluvyoúverealebosúčasťVšeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale bola uzavretá vo forme samostatnej
rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere, nie je dostatočným dôkazom o vôli povinného

pristúpiť na tento osobitný spôsob rozhodovania sporu. Povahu formulárovej zmluvy má totiž nielen
zmluva o úvere a zmluvné podmienky k nej, ale aj predformulované znenie rozhodcovskej zmluvy. V
predmetnom prípade má rozhodcovská zmluva podobu formulára, obdobného tomu, vo forme ktorého
bola uzavretá samotná zmluva o úvere. Povinnému neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva v skutočnosti v tomto

prípade navyše ani nie je alternatívou riešenia sporov, nakoľko ak oprávnený - veriteľ podal návrh na
začatie konania na rozhodcovský súd, uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve, a po
tomto výbere sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd ešte poukazuje na to, že v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je len

demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, z čoho vyplýva,
že ako neprijateľnú zmluvnú podmienku môže súd vyhodnotiť aj takú, ktorá nespadá medzi
neprijateľné zmluvné podmienky konkrétne vymedzené v tomto ustanovení. V predmetnom prípade
má rozhodcovská zmluva podobu formulárovej zmluvy, ktorá bola povinnému ako spotrebiteľovi
predložená spolu so zmluvou o úvere a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru k nej bez toho,

aby bol dostatočne informovaný o povahe, zmysle a následkoch takejto zmluvy, absentuje v nej teda
informovaný súhlas povinného.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne

vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.