Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Rastislav Vranka
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/29/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011749
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114011749.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému J. P. pre pokračovací zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Tr. zák. a iné, prejednal na
verejnom zasadnutí dňa 22. júna 2016 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podané v
neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. januára 2016, sp. zn.
3T/124/2014 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. januára 2016, sp. zn. 3T/124/2014, bol obžalovaný
J. P. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžalôb Okresnej prokuratúry v Trenčíne zo dňa
09.10.2014 pod sp. zn. 1Pv 942/12/3309-34 pre skutky uvedené pod bodmi 1/, 3/, 5/ rozsudku a
právne kvalifikované obžalobou ako pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., pre skutky uvedené pod bodmi 2/, 4/, 6/ rozsudku a právne kvalifikované
obžalobou ako pokračovací prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. zák. a
spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne zo dňa 13.04.2015 pod sp. zn. 1Pv 910/14/3309-14
pre skutok uvedený pod bodom 7/ rozsudku a právne kvalifikovaný obžalobou ako zločin nedovedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a pre skutok uvedený pod bodom 8/ rozsudku
a právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák.,
ktoré mal spáchať na tom skutkovom základe, že
1/ ako konateľ spoločnosti ALMA-BAU, s.r.o., Sládkovičova 520, Dubnica nad Váhom, IČO 36 702
366 a ako zamestnávateľ, ktorý bol povinný podľa § 141 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnompoistenínazákladenímpredloženýchmesačnýchvýkazovplatiťaodvádzaťnaúčetSociálnej
poisťovne poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie
v nezamestnanosti, toto svojim zamestnancom z ich vymeriavacieho základu za obdobie mesiacov máj
2011 až júl 2012 a november 2012 až január 2013 zrazil a v deň splatnosti neodviedol na účet Sociálnej
poisťovne, pobočka Považská Bystrica, hoci v dobe splatnosti mal finančné prostriedky na ich úhradu,
čím tak spôsobil Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica, škodu v celkovej výške 18 004,68 Eur,
2/ ako konateľ spoločnosti ALMA-BAU, s.r.o., Sládkovičova 520, Dubnica nad Váhom, IČO 36 702
366 a ako zamestnávateľ nezaplatil na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica podľa
ním predložených mesačných výkazov poistného a príspevkov splatné poistné na sociálne poistenie
za obdobie od septembra 2011 do júla 2012 a obdobie od novembra 2012 do januára 2013, hoci v
dobe splatnosti mal finančné prostriedky na ich úhradu, čím tak spôsobil Sociálnej poisťovni, pobočka
Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, IČO 30 807 484 škodu v celkovej výške 48 022,97 Eur,3/ ako konateľ spoločnosti ALMA-BAU, s.r.o., so sídlom v Dubnici nad Váhom, Sládkovičova 520, IČO
36 702 366, ktorý bol ako zamestnávateľ povinný podľa § 141 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnompoistenínazákladenímpredloženýchmesačnýchvýkazovplatiťaodvádzaťnaúčetSociálnej
poisťovne poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie
v nezamestnanosti, toto svojim zamestnancom z ich vymeriavacieho základu za mesiac február 2013
zrazil a v deň splatnosti neodviedol na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, hoci v
dobe splatnosti mal finančné prostriedky na ich úhradu, čím tak spôsobil Sociálnej poisťovni, pobočka
Považská Bystrica, škodu vo výške 1 719,60 Eur,
4/ ako konateľ spoločnosti ALMA-BAU, s.r.o., so sídlom v Dubnici nad Váhom, Sládkovičova 520, IČO 36
702 366, ktorý ako zamestnávateľ nezaplatil na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica
podľa ním predložených mesačných výkazov poistného a príspevkov splatné poistné na sociálne
poistenie za mesiac február 2013, hoci v dobe splatnosti mal finančné prostriedky na ich úhradu, čím
tak spôsobil Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica, škodu vo výške 4 610,51 Eur,
5/ ako konateľ spoločnosti ALMA-BAU, s.r.o., so sídlom v Dubnici nad Váhom, Sládkovičova 520, IČO 36
702 366, vykonal ako zamestnávateľ podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení na základe
predložených mesačných výkazov v mesiacoch január, február a máj roka 2010, ďalej v období august
2010 až marec 2011, máj 2011 až júl 2012, november 2012 až február 2013, zrážky poistného na verejné
zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť za svojich zamestnancov, avšak tieto následne neodviedol
na účet Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s., so sídlom v Bratislave, hoci v dobe splatnosti mal finančné
prostriedky na ich úhradu, čím zadržal a neodviedol splatné poistné na verejné zdravotné poistenie vo
výške 3 366,50 Eur.
6/ ako konateľ spoločnosti ALMA-BAU, s.r.o., so sídlom v Dubnici nad Váhom, Sládkovičova 520, IČO
36 702 366 a ako zamestnávateľ nezaplatil na účet Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s., so sídlom v
Bratislave, poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie september 2011 až júl 2012 a november
2012 až február 2013 v celkovej sume 6 275,55 €, hoci v dobe splatnosti mal finančné prostriedky na
jeho úradu,
7/ ako konateľ spoločnosti ALMA-BAU, s.r.o., Sládkovičova 520, Dubnica nad Váhom, IČO 36 702
366 a ako zamestnávateľ v období od 27.09.2010 do 31.03.2013 vykonal na základe poisťovni
predložených mesačných výkazov zrážky poistného na verejné zdravotné poistenie, ktoré je povinný
platiť za svojich zamestnancov podľa zákona NR SR č. 580/2004 Z.z.. o zdravotnom poistení, avšak
tieto následne neodviedol na účet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. krajská pobočka Trenčín,
Partizánska, hoci v čase splatnosti mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného, ktoré
nevyhnutne nepotreboval na udržanie chodu spoločnosti, čím Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,
krajská pobočka Trenčín, spôsobil dlh na nezaplatenom poistnom vo výške 6 744,79 Eur,
8/ ako konateľ spoločnosti ALMA-BAU, s.r.o., Sládkovičova 520, Dubnica nad Váhom, IČO 36 702
366 a ako zamestnávateľ za obdobie od 30.12.2011 do 31.03.2013 nezaplatil na základe poisťovni
predložených mesačných výkazov na účet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. krajská pobočka
Trenčín, na verejné zdravotné poistenie poistné odvody za zamestnávateľa, ktoré je povinný platiť podľa
zákona NR SR č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, hoci v čase splatnosti mal dostatok finančných
prostriedkov na úhradu poistného, ktoré nevyhnutne nepotreboval na udržanie chodu spoločnosti, čím
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Trenčín, spôsobil dlh na nezaplatenom poistnom
vo výške 11 277,50 Eur.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o
oslobodení obžalovaného J. P., t. j. výrokov o vine a treste.
Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania sa nestotožnil s argumentáciou okresného súdu vo
vzťahu k hodnoteniu vykonaných dôkazov a ani s jeho záverom o oslobodení obžalovaného J..
Podľa názoru prokurátora bolo dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní
nepochybne preukázané, že skutky uvedené v obžalobe sa stali a že vykazujú znaky stíhaných a
žalovaných trestných činov. Vina obžalovaného J. P. v zmysle podaných obžalôb je podľa názoru
prokurátora nepochybne preukázaná znaleckými posudkami Ing. Ladislava Januru, znalca z odboruekonómia a manažment, odvetvie účtovníctva a daňovníctva, na ktoré podrobne poukázal a z ktorých
podľa neho vyplýva, že spoločnosť ALMA - BAU, s.r.o. disponovala v rozhodujúcich obdobiach
dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu svojich zákonných povinností, resp. aspoň z časti
mohla predmetné zákonné povinnosti pomerne uhrádzať. Dostatok voľných finančných prostriedkov
spoločnosti na úhradu svojich zákonných povinnosti podľa prokurátora umocňujú, okrem iného, aj
zistené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že spoločnosti ALMA - BAU, s.r.o. v období neplatenia
zákonných platieb správca dane poukázal na bankový účet Prima banka č. XXXXXXXXXX, ktorého
majiteľom je H. P., celkom sumu 111.845,82 Eur ako vratky DPH, pričom finančné prostriedky vo výške
78.420,20 Eur neboli následne zaúčtované v spoločnosti ALMA - BAU, s.r.o., a tým výrazne skreslili
jej finančnú situáciu. Poukázal tiež na skutočnosť, že v roku 2011 sa najviac prostriedkov hradených
v hotovosti vynaložilo na vrátenie pôžičky spoločníkovi vo výške 1.075.000 Eur, čo podľa názoru
prokurátora malo taktiež podstatný vplyv na úhradu zákonných povinností. Podľa názoru prokurátora
bola naplnená subjektívna stránka žalovaných trestných činov, pretože obžalovaný J. P., konateľ
spoločnostiALMA-BAU,s.r.o.vplnejvýškealeboaspoňzčasti,vzmyslezáverovznaleckýchposudkov,
mohol a mal uhrádzať zákonné platby v plnom rozsahu, resp. čiastočne, avšak tieto v jednotlivé dni
splatnosti neuhrádzal, hoci mal dostatočné voľné finančné prostriedky. S poukazom na to, že podľa jeho
názoru súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho posúdenia skutkových zistení a dostatočne
sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, prokurátor navrhol, aby krajský
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s
písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.
por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný J. P. v písomnom vyjadrení zo dňa 10. apríla 2016 podanom prostredníctvom obhajcu k
písomným dôvodom odvolania i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu spolu so svojím obhajcom
navrhli,abyodvolacísúdpodľa§319Tr.por.zamietolodvolanieprokurátoraakonedôvodnéspoukazom
na to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a postupoval vecne správne,
keď ho spod obžaloby oslobodil.
Na margo dôvodov odvolania prokurátora poukázal na to, že pokiaľ prokurátor argumentoval znaleckými
posudkami i okolnosťou, že časť prostriedkov bola poukázaná na účet H. P. a časť prostriedkov
bola vyplatená spoločníkovi spoločnosti ako vrátka pôžičky, žiadna z týchto okolností podľa neho
nepreukazuje subjektívnu stránku žalovaných trestných činov a už vôbec nie vo vzťahu ku konateľovi,
ktorý v oblasti odvodov v mene právnickej osoby vôbec nekonal. Znalecké posudky považoval za
zmätočné a nepreukazné už len z toho jediného dôvodu, že znalec vôbec nevychádzal z relevantného
termínu splatnosti toho - ktorého odvodu, pričom podľa § 141 ods. 1,2 zák. č. 461/2003 Z. z. je termínom
splatnosti vo vzťahu k sociálnym odvodom 8. deň nasledujúceho mesiaca (zamestnanci) alebo deň
určený na výplatu miezd (zamestnávateľ) a podľa § 17 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z. z. je týmto dňom vo
vzťahu k zdravotným odvodom deň určený na výplatu miezd (zamestnanci aj zamestnávateľ), z čoho
vyplýva, že ide o štyri termíny splatnosti. Poukázal pritom na to, že spoločnosť určila viacero termínov na
výplaty miezd pre zamestnancov, avšak žiaden z nich nebol posledným dňom nasledujúceho mesiace, z
ktorého vychádzal v znaleckých posudkoch znalec. Poukázal tiež na to, že orgány prípravného konania
vôbec nezisťovali tieto termíny splatnosti a rovnako sa nimi nezaoberal ani znalec, pričom ani z jedného
z jeho znaleckých posudkov nevyplýva, prečo splatnosť toho - ktorého odvodu (sociálne, zdravotné) v
tom ktorom jednotlivom mesiaci opiera práve o v posudku uvedený dátum, t. j. o posledný deň mesiaca
nasledujúci po dni splatnosti. Podľa názoru obžalovaného je však pre toto konanie rozhodujúci práve
deň splatnosti určený spoločnosťou a okolnosť, či práve v daný deň spoločnosť peniaze mala alebo
nie, pričom tento deň určený spoločnosťou má prednosť pred všeobecným dňom uvedeným v zákone
a existencia peňazí v akomkoľvek inom dni tu je bezpredmetná. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že
znalecsaorientovalnaposlednýmožnýdeňnasledujúcehomesiacaakonadeňsplatnosti,čovšaknieje
v súlade s realitou, preto podľa názoru obžalovaného sú všetky ním vypracované znalecké posudky bez
akejkoľvek dôkaznej hodnoty. Poukázal ďalej na to, že prokurátor sa subjektívnou stránkou skutkovej
podstaty ani v obžalobe ani v dôvodoch odvolania vôbec nezaoberal, v spise ani v obžalobe niet o
tom žiadnych dôkazov a v dôvodoch odvolania iba všeobecne poukázal na už uvedené tri okolnosti -
znaleckými posudkami, okolnosťou, že časť prostriedkov bola poukázaná na účet H. P. a okolnosťou, žečasťprostriedkovbolavyplatenáspoločníkovispoločnostiakovratkapôžičky.Subjektívnustránkupritom
nemožno prezumovať, ale musí byť dokázaná ako každá iná stránka skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu, v danej veci minimálne vo forme nepriameho úmyslu. Podľa názoru obžalovaného
sa však prokurátor nezaoberal zavinením ani pri okolnostiach podmieňujúcich použitie vyššej trestnej
sadzby a už vôbec sa nezaoberal tzv. druhým úmyslom (motívom, pohnútkou), ktorý je však pri
ustanovení § 277 Tr. zák. zákonným znakom, pričom podľa súdu prvého stupňa i podľa obhajoby
práve táto stránka skutkovej podstaty žalovaných trestných činov tu absentuje najmarkantnejšie, keď
spoločnosť (ako je zrejmé aj zo znaleckých posudkov) mala v inkriminovanom čase ročný obrat niekoľko
miliónov Eur a od 70 do 100 zamestnancov a keď tu bola štruktúra riadenia spoločnosti, pri ktorej konateľ
vo vzťahu k odvodom poistného vôbec nerozhodoval a nekonal v mene spoločnosti. Poukázal na to, že
spoločnosť mala riaditeľa spoločnosti (F.), ktorý rozhodoval a konal vo všetkých, teda aj v dotknutých
veciach, pričom riaditeľa zastupovali jeho traja zástupcovia a spoločnosť mala vlastného i externého
účtovníka, takže konateľ spoločnosť v podstate vôbec neriadil a jeho jedinou a najdôležitejšou úlohou
bolo zaisťovať zákazky pre spoločnosť, pričom ich realizáciu a všetky činnosti s tým súvisiace zaisťovali
zamestnanci spoločnosti. Opak preukázaný nebol, preto obžalovaný nemohol spáchať žalované trestné
činy len preto, že bol konateľom spoločnosti. Okrem toho poukázal aj na fakt, že priamo v znaleckých
posudkoch sa konštatuje, že v niektorých mesiacoch nemala spoločnosť žiadne finančné prostriedky
na odvody, v niektorých mesiacoch mohla zaplatiť len veľmi minimálne (často jednociferné) sumy a
v niektorých mesiacoch údajne mala vyššie sumy, pričom z uvedeného faktu podľa neho vyplýva,
že za týchto okolností nemohol byť u osoby konajúcej v mene spoločnosti úmysel nezaplatiť odvod,
navyše v nadväznosti na okolnosť, že znalec vôbec nevychádzal z relevantných termínov splatnosti
poistného. Podľa názoru obžalovaného len samotné neodvedenie, či nezaplatenie odvodu je síce
porušením zákona, avšak právnickou osobou v oblasti správneho práva (kde rozsah dokazovania i
dôkazné bremeno je koncipované úplne inak ako v trestnom práve), nie je však hneď trestným činom
spáchaným fyzickou osobou. namietal ďalej, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov, vrátane znaleckých
posudkov, nevyplýva prokurátorom v obžalobe tvrdená okolnosť, že prostriedky, ktoré obžalovaný
mal, nepotreboval nevyhnutne na udržanie chodu spoločnosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že v
dôvodoch odvolania prokurátor už netvrdil, že prostriedky mal obžalovaný, ale že z obsahu znaleckých
posudkov nepochybne vyplýva, že spoločnosť ALMA - BAU, s.r.o. disponovala v rozhodujúcich
obdobiach dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu svojich zákonných povinností, z čoho
možno vyvodiť, že prokurátor stotožňuje postavenie a povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti s
povinnosťami samotnej spoločnosti, navyše za okolnosti, že na inom mieste odvolania uviedol, že vina
obžalovaného je nepochybne preukázaná znaleckými posudkami. Vina je nepochybne podstatne širší
pojem než zavinenie, faktom však podľa obžalovaného je, že v interpretácii prokurátora zodpovednosť
fyzickej a právnickej osoby splýva. Napokon obžalovaný poukázal aj na okolnosť, že spoločnosť
v inkriminovanom období nezrážala reálne svojim zamestnancom odvody na zdravotné a sociálne
poistenie a tieto následne nezadržiavala, pričom táto okolnosť bola iba formálne vykázaná v príslušnom
hlásení príslušnej poisťovni. Spoločnosť totiž v dôsledku hospodárskej krízy a zlej platobnej disciplíny
spolupracujúcich subjektov veľmi často, ak nie takmer stále, nemala peniaze na mzdy zamestnancov a
z toho dôvodu si požičiavala od rôznych subjektov alebo často aj od svojho konateľa, preto vykázanie
zrážok poistného zo mzdy zamestnancov v hláseniach poisťovne v podstate nikdy neodrážalo reálny
hospodársky stav spoločnosti.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 12. apríla 2016, na
verejnom zasadnutí dňa 22. júna 2016 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby
(o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil,
že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia
správne oprel o výpovede obžalovaného J. P., o svedecké výpovede zástupcov sociálnej i zdravotných
poisťovní, ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov Ing. Ladislava Januru, znalcaz odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctva a daňovníctva i výpoveď tohto znalca na
hlavnom pojednávaní a listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Na ich podklade
dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a
právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje skutkové zistenia a právne závery
v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v
napadnutomrozsudkuapritompresvedčivovysvetlil,oktoréskutočnostioprelsvojezáveryooslobodení
obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného J. P. spod obžaloby podľa §
285 písm. b/ Tr. por. pre skutky uvedené pod bodmi 1/, 3/, 5/ rozsudku a právne kvalifikované obžalobou
ako pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., pre
skutky uvedené pod bodmi 2/, 4/, 6/ rozsudku a právne kvalifikované obžalobou ako pokračovací prečin
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. zák., pre skutok uvedený pod bodom 7/
rozsudku a právne kvalifikovaný obžalobou ako zločin nedovedenia dane a poistného podľa § 277 ods.
1, 2 písm. b/ Tr. zák. a pre skutok uvedený pod bodom 8/ rozsudku a právne kvalifikovaný obžalobou
ako prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu, že tieto skutky nie sú
žalovanými trestnými činmi, je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom
ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách
logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého
stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými súd prvého stupňa rozviedol a vysvetlil svoje zistenia
a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním
argumentov a námietok prednesených už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa ten dostatočne a
vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali
totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť
inak, než urobil súd prvého stupňa. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania
hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a
podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia
dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno
potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického
konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej
veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne
zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v
ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie, podľa ktorého konanie obžalovaného uvedené vo
výroku napadnutého rozsudku pod bodmi 1 až 8 nie je trestným činom, je takto správne a v súlade so
zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za
dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
JUDr. Rastislav Vranka
predseda senátu
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.