Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16C/138/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512204148
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7512204148.2

Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Natáliou Štrkolcovou v právnej veci žalobcu: BL
Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 45 535 108, zn. TD - 22756, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom na Šoltésovej č. 14 v Bratislave, IČO
36 862 711, proti žalovanému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., za účasti vedľajšieho
účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO 42 247 268, zastúpeného JUDr.
Ladislavom Miklušom, advokátom Advokátskej kancelárie Stará baštová 2, 040 01 Košice, v konaní o
zaplatenie 250,61 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.03.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 250,61 eur s prísl. a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol dňa
06.12.2011 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti Slovak Telecom a.s., predmetom
ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť Slovak Telecom, a.s., ako poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby v zmysle § 43
zák. č. 610/2003 Z.z. uzavrel so žalovaným zmluvu na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby.
Žalovaný sa v zmluve zaviazal odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v
aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania zmluvných povinností zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu.
Žalovaný svoje zmluvné povinnosti nedodržal, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená
z prevádzky. Doručené faktúry za poskytnuté služby nezaplatil včas, čím sa dostal s plnením do
omeškania. V dôsledku toho mu žalobca, resp. jeho právny predchodca fakturoval v zmysle uzavretej
zmluvy oneskorenie platby vo výške 1,66 eur a zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 03.09.2012 uviedol, že predmetný vzťah
medzi účastníkmi je spotrebiteľským vzťahom, a preto je potrebné ho posúdiť podľa § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na to, že z obsahu žaloby ani z jej príloh nie je možné
určiť, či právo na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi vôbec vzniklo, keďže nie je zrejmé, v akom
rozsahu spotrebiteľ nesplnil svoju povinnosť uhrádzať riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z obsahu
predloženej zmluvy nevyplýva právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal, že
došlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute. Zároveň žiadal priznať náhradu trov tohto konania.

Návrh spolu s poučením bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 12.12.2012. Na tunajší súd
bolo dňa 07.04.2016 doručené vyjadrenie žalovaného, pričom žalovaný súhlasil s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania, súhlasil s účasťou vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a žiadal,
aby súd žalobu zamietol.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi konania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch a v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak
v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.
Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 03.05.2016.

Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzavreli dňa 29.10.2008 zmluvu o pripojení
podľa ust. § 43 a nasledujúcich Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a následne
dodatok k zmluve o pripojení. Na základe uzavretých zmlúv právny predchodca žalobcu zapožičal
žalovanému jednu mikroprocesorovú SIM kartu, umožňujúcu žalovanému využívať telekomunikačné
služby. SIM karte bolo pridelené účastnícke číslo 0904 534 342. Právny predchodca žalobcu sa v
zmluve zaviazal poskytnúť žalovanému program služieb 20+20 Viac s dobou viazanosti 24 mesiacov
od účinnosti zmluvy a žalovaný sa zaviazal riadne využívať poskytnuté služby právneho predchodcu
žalobcu (najmä riadne a včas platiť za poskytnuté služby) a zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym
predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov. Zároveň sa žalovaný v zmluve a v jej dodatku zaviazal,
že po dobu viazanosti sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého
by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu
porušenia povinnosti zo strany účastníka. Na základe Dodatku k Zmluve o pripojení bol žalovanému
odpredaný mobilný telefón zn. Samsung E250 black za maximálnu kúpnu cenu 1Sk, s dohodnutou dobou
viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 248,95 eur.

Žalovaný si svoje povinnosti, a to platiť odplatu za poskytnuté telekomunikačné služby zo strany
právneho predchodcu žalobcu, nesplnil, preto žalobca následne faktúrou za zúčtovacie obdobie od
08.02.2009 do 07.03.2009, č. faktúry 7902212241, splatnou dňa 27.03.2009, fakturoval žalovanému
oneskorenie platby vo výške 1,66 eur a od 08.11.2009 do 07.12.2009, č. faktúry 7911498697 splatnou
dňa 27.12.2009, fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Z faktúry nie je zrejmé,
za aké porušenie zmluvných povinností je zmluvná pokuta fakturovaná.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách,
podnik - žalobca má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej
vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia,
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník - žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti.

Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb
v mobilnej sieti právneho predchodcu žalobcu. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp. ich
dodatku, bolo povinnosťou žalovaného uhradiť cenu poskytnutých služieb v zmysle objednaného
mesačného programu 20+20 Viac, čo žalovaný porušil.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Súd mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa Zákona 634/1992 Zb. v znení
Zákona 616/2004 o ochrane spotrebiteľa, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách a tiež Zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

Podľa ust. § 23 a) ods. 1 Zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení Zákona 616/2004 Z.z.
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23 a) ods. 2 citovaného zákona na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného
predpisu sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (§ 52 - 60 Občianskeho zákonníka).

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady
č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a túto smernicu je
nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim
spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere
uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,
čo zodpovedá poctivému prístupu k podnikaniu. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenia § 53 sa týkajú iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky,
ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje
absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné
dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah.

V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže
ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od žalovaného zaplatiť vždy v nezmenenej
výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých právny
predchodca žalobcu dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú
spotrebiteľa a sú preto neplatné.

Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať
náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí
byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.

Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností
(aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej
výške, podmienky určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj všeobecné
obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená
formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou
pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre
svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej
povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj
rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/20/2009,
41Cob/267/2008 a ďalších. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp.zn. 7C/16/2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove 2Co/132/2011 bola obdobná zmluvná podmienka vyhlásená za
neplatnú.

Navyše, v tejto právnej veci nedošlo k žiadnej dohode medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným ohľadom zmluvnej pokuty, nakoľko z predloženej Zmluvy o pripojení nevyplýva žiaden
spôsob dohody zmluvných strán ohľadom zmluvnej pokuty a zo všeobecných obchodných podmienok,
ktoré žalobca ako dôkaz predložil konajúcemu súdu, z bodu 10.3. vyplýva, že v prípade, ak bola medzi
právnym prechodom žalobcu a žalovaným dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo
Zmluvy zmluvná pokuta, zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty, nezaniká právo dotknutej zmluvnej
strany na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá jej vznikla porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú
sa vzťahuje daná zmluvná pokuta. Po preštudovaní zmluvy o pripojení konajúci súd zistil, že medzi
účastníkmi konania nebola uzavretá žiadna dohoda ohľadom zmluvnej pokuty, ktorú by si mohol žalobca
nárokovať v prípade, ak žalovaný poruší svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení. Pričom aj
z faktúry č. 7911498697 nie je jasné, akého porušenia zmluvnej povinnosti sa mal žalovaný dopustiť, a
preto považuje súd nárok žalobcu v rozpore so zákonom a návrh v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti
vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške
pri porušení povinností žalovaného bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je
sankciou neprimeranou, pretože podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Na základe týchto skutočností súd mal teda za to, že nárok zo strany žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ v konaní nebol úspešný, teda náhrada trov konania mu
neprislúcha. Odporca, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nežiadal priznať, súd preto
vyslovil, že náhradu trov konania mu nepriznáva. Vo veci vystupoval vedľajší účastník, ktorý žiadal
priznať náhradu trov konania.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. súd je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania,
uplatnených úspešným účastníkom konania v spore.

Čo sa však týka trov vedľajšieho účastníka konania, ktorý si za vynaloženú právnu pomoc žiadal priznať,
súd mu tieto trovy nepriznal. Súd považuje trovy vedľajšieho účastníka za neúčelne vynaložené, pretože
vedľajší účastník vo viacerých právnych veciach vstupuje opakovane, permanentne sa opakujúcim
takmer totožným podaním, pričom nedisponuje ani so základnými informáciami o danom konaní, iba sa
domnieva, že daná právna vec sa dotýka spotrebiteľa.

Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to
oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov
konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá
žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o
spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočností, že žalovaným je spotrebiteľ bez akýchkoľvek vedomostí
o predmete a stave konania je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v tej-ktorej právnej veci, a teda
naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie zastúpenia. Vedľajší účastník niektoré podania
nadbytočne opakuje, bez uvedenia nových, významných skutočností, vzťahujúcich sa na predmet sporu.
(Uznesenie Krajského súdu v Prešove spzn.: 1Co/254/2013 zo dňa 19.12.2013).

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje
v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány
uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní
pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti
ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v rámci zák. upravených možností,
t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná
náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli

v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004
Ústavného súdu SR) nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov
v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi
trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast.,
ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho
účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho
konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť
cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie
oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do
konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje
zast. advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi
konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy
za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu súdu z iných vecí, v ktorých je ten
istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako
vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje
zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie
je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa. (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 5Co/546/2013
zo dňa 15.07.2014)

V tomto prípade vstúpil vedľajší účastník do konania bez vedomia a súhlasu žalovaného a vykonal
prostredníctvom svojho právneho zástupcu úkony a podania, ktoré sa opakujú v množstve iných,
obdobných vecí, súd preto tieto úkony nepovažoval za účelne vynaložené aj s prihliadnutím na
rozhodovaciu prax súdov v takýchto veciach, a preto trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.