Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115220646
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115220646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského vo veci starostlivosti o maloleté deti: U. U., nar. X. K. XXXX a I.
U., nar. X. T. XXXX, obe bytom u matky, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
matky: T. U., nar. X. J. XXXX, bytom O., X. XX, zast. advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová,
Trnava, Dolné Bašty 2 a otca: V. U., nar. XX. Y. XXXX, bytom O., V. XX, zast.: JUDr. O. X., nar. XX. Y.
XXXX, bytom O., Z. W. XXX/X, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo 7. apríla 2016 č. k. 8P/72/2015-170, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca, ktorým sa tento domáhal zníženia
výživnéhozosumy100eurmesačnenakaždúzmaloletýchnasumu60eurmesačneod1.augusta2015
z dôvodu, že došlo k trvalejšej zmene pomerov na jeho strane a taktiež vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ustanovením § 62
ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zák. o rodine (zákona č.
36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom prakticky tým, že oproti času ostatnej

úpravy výšky výživného (Rozsudok Okresného súdu Trnava č k. 26C/171/2010-52 zo dňa 15.10.2010
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/45/2010-69 zo dňa 2.3.2011) nedošlo k
žiadnejužskôrnezohľadnenejzmenepomerov,prektorúbynávrhvprejednávanejvecišlopovažovaťza
dôvodný. Tak ako v čase ostatného rozhodovania výšky výživného otec naďalej vykonáva živnostenskú
činnosť v rovnakom odbore, aj za roky 2010 až 2015 dosiahol kladný výsledok hospodárenia a to v
porovnateľnej výške oproti roku 2009. V rámci vyporiadania BSM nadobudol sumu 110.000 eur, ktorú
použil vo výške 85.000 eur na kúpu bytu a zvyšok na jeho prestavbu. Rozhodnutie o trovách konania

zdôvodnil právne citáciou ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne povahou konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec a navrhol ho zmeniť vyhovením jeho návrhu v plnom
rozsahu s praktickým zotrvaním na výhradách týkajúcich sa terajšieho priateľa matky T. I., keďže zo
súdnej praxe pozná prípady, že príjem partnera matky sa započítava do príjmu domácnosti. Taktiež
chcel položiť viaceré otázky súvisiace s tým, koľko tento financií dáva mesačne do domácnosti, kto je

vlastníkom objektu, v ktorom podniká matka detí, aká je výška prenájmu za kvetinárstvo, prečo sa terajší
priateľ matky nezamestnal a podobne.Matka navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny predovšetkým pre stotožnenie sa s jeho
odôvodnením. Opatrovník taktiež navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. v medziach odvolania celú vec,
keďže tu vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej šlo o konanie, ktoré bolo možné začať i bez návrhu
a v takomto konaní súd nebol viazaný návrhmi účastníkov na konkrétny spôsob rozhodnutia (vrátane
odvolacíchnávrhov)atotýmskôr,akvtejtokonkrétnejvecibolajedinýmpredmetomkonaniapožiadavka

na opravu výšky skôr určenej vyživovacej povinnosti a napokon rozhodnutie v časti trov konania malo
povahu rozhodnutia závislého na rozhodnutí vo veci samej a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a contrario
bez pojednávania, pretože tu síce šlo o vec samú, popritom však nie aj o žiaden z prípadov potreby
prejednávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
vovecisamejtrebapovažovaťzasprávny,keďsúdprvéhostupňazistilskutkovýstavvmieredostatočnej
pre ním zvolené rozhodnutia a vec správne posúdil po právnej stránke.

Odvolací súd totiž nemal dôvod nestotožniť sa s tým, ako súd prvého stupňa odôvodnil, prečo
návrhu nešlo vyhovieť, argumentácia pojatá do odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nevykazovala
žiadne vecné, právne ani logické medzery a javila sa kompaktnou a objektívne presvedčivou, pričom
za správny tu bolo treba považovať najmä rozhodujúci záver o neexistencii takej zmeny pomerov,

ktorá by odôvodňovala úpravu v smere zníženia vyživovacej povinnosti otca. Pre správnosť takejto
argumentácie,ktorápostačujetuzostranyodvolaciehosúdulenkonštatovaťaodvolaťsanaňuvzmysle
ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., však pre úplnosť a nevyhnutnosť vyporiadania sa aj s tzv. odvolacími
námietkami sa žiada doplniť (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) ešte toto:

Správny bol najmä ten názor súdu prvého stupňa vychádzajúci z právnej úpravy rozhodovania o
zmenách rozsahu vyživovacej povinnosti, podľa ktorého možno zmeny skoršieho rozhodnutia výživnom
je závislé výlučne na zmene pomerov. Existenciu takejto zmeny pomerov, t. j. možnosti a schopnosti
výživou povinného na jednej a potreby výživou oprávneného na druhej strane v smere porovnania
takýchto kritérií existujúcich v čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o navrhovanej

zmene potom súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu aj náležite vyhodnotil. Ako už uviedol
súd prvého stupňa zisťovanie skutočností o osobných a majetkových pomeroch priateľa matky, ktorý
nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom je z hľadiska predmetu konania právne irelevantné,
pretože v zmysle Zákona o rodine je na prvom mieste dobrovoľné plnenie si vyživovacej povinnosti
zo strany povinného rodiča, pričom výška výživného má odrážať ako potreby dieťaťa, tak i schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Taktiež platí, že dieťa má právo na rovnakú životnú
úroveň ako jeho rodič. Otec má s najväčšou pravdepodobnosťou na mysli to, že súdy zohľadňujú aj
príjem terajšieho či už manžela alebo priateľa povinného rodiča, pokiaľ žije v spoločnej domácnosti,
avšak táto okolnosť nemá mať vplyv na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča,
pretože týmto sa zvyšuje životná úroveň všetkých členov žijúcich v spoločnej domácnosti, čo však nemá

vplyv na ako už bolo uvedené vyživovaciu povinnosť povinného.

Pri riadení sa všetkými úvahami a tiež pre osvojenie si argumentácie súdu prvého stupňa preto odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods.
1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.