Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/139/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414209753
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414209753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a

členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: C. F., W..
XX.XX.XXXX, F. K. F. XX, F., zastúpeného advokátom R.H.. R. F., Č. XX, F., proti odporcovi: C. F.,
W.. XX.XX.XXXX, F. X. XX, F., o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.12.2014, č.k. 6C/160/2014-50, pomerom hlasov 3:0,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.12.2014, č.k. 6C/160/2014-50 v
napadnutých častiach a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Zročné výživné za obdobie od 01.12.2014 do 30.04.2016 v sume 1.020,- eur je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľovi v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 130,54 eur k rukám
jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.06.2012,
č. k. 15P/32/2012-27, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.02.2013, č. k.

11CoP/503/2012-58 v časti výživného pre navrhovateľa zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť
odporcu zo sumy 160,- eur mesačne na 220,- eur mesačne od 01.06.2014, vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca. Zaviazal odporcu zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.06.2014 do 30.11.2014 v sume
360,- eur. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2 a 4, § 75, § 78 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.05.2014 domáhal, aby

súdzaviazalodporcunazvýšenievýživnéhozosumy160,-eurmesačnena240,-eurmesačne.Odporca
s poukazom na jeho príjmy, ktoré mu neumožňujú platiť zvýšené výživné, žiadal návrh zamietnuť.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že o výživnom pre navrhovateľa bolo naposledy rozhodované
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15P/32/2012-27, zo dňa 20.06.2012, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/503/2012-58, zo dňa 05.02.2013 tak, že bola
zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi zo sumy 120,- eur mesačne na 160,-

eur mesačne, počnúc dňom 15.02.2012. Súd mal za preukázané, že v súčasnosti je navrhovateľ
študentom 4. ročníka Q. E. U. F., ktorá je 5-ročná a končí maturitou. Vedie spoločnú domácnosť so
svojou matkou v 3-izbovom byte patriacom starej matke navrhovateľa. Matka si vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľovi riadne plní. Odporca bol do marca 2014 zamestnaný ako vodič v H. T. U. F., odapríla 2014 je zamestnaný v Č. Q., E.. L.. ako vodič, s priemerným netto zárobkom 17.170,- Kč. Už
nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére Monike. Náklady odporcu na nájom predstavujú
6.000,- Kč mesačne, čo preukázal zmluvou o nájme. Ďalšie náklady odporcu spočívajú v cestovnom 2

až 3 krát mesačne vlakom z Hodonína do Bratislavy a späť 700,- Kč a na telefón 500,- Kč mesačne.
Z predloženého potvrdenia o príjme matky navrhovateľa mal súd preukázaný jej priemerný mesačný
netto zárobok vo výške 721,68 eur. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo stavu v čase
vyhlásenia rozhodnutia, pričom dospel k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu
voči navrhovateľovi je čiastočne dôvodný.

Podľa názoru súdu sú zmeny pomerov trvalého charakteru, preto súd na ne musel pri svojom rozhodnutí
prihliadnuť a dospel k názoru, že vzhľadom na pomery odporcu je primerané výživné 220,- eur mesačne.
Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že naposledy bolo rozhodované o výživnom pre navrhovateľa v čase,
keď už bol študentom Q. E.Y. U. F. a k podstatnej zmene pomerov na jeho strane odôvodňujúce vyššie
výživné zo strany navrhovateľa dôjde až po tom, keď ukončí štúdium maturitou a bude pokračovať v

štúdiu na vysokej škole. Odporca si doteraz riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť v sume 160,- eur
mesačne. S ohľadom na všetky skutočnosti súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu na
sumu 220,- eur mesačne, vo zvyšku návrh zamietol. Pri určovaní splatnosti nedoplatku na výživnom
za obdobie od 01.06.2014 do 30.11.2014 v sume 360,- eur súd vychádzal z ust. § 160 ods. 1 O.s.p..
O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p, pretože účastníci mali vo veci úspech len

čiastočný, nepriznal ich náhradu žiadnemu účastníkovi.

Protitomutorozhodnutiupodalodporcavčasodvolaniepodanímzodňa05.01.2015,ktorýmsadomáhal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušil, aby potvrdil platnosť rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.06.2012, č.k. 15P/32/2012-27, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.02.2013, č.k. 11CoP/503/2012-58, a aby vyživovaciu povinnosť
ponechal na sume 160,- eur. Namietal porušenie rovnosti účastníkov konania, keď súd prvého stupňa
zjavne zvýhodňoval navrhovateľa a jeho matku. Súdom zvýšené výživné nezodpovedná podľa názoru
odporcu schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom a potrebám navrhovateľa. Odporca sa
domnieva, že takto zvýšené výživné nebude použité na „výživu“ navrhovateľa, ale skôr na jeho

aktivity (stretávanie sa s priateľmi, fajčenie, konzumácia alkoholu). Ďalej poukázal na to, že jeho
momentálny príjem, z ktorého súd pri určovaní výšky výživného vychádzal, zahŕňa aj mesačné nadčasy,
ktoré však nie sú pravidelné, a preto ho nie je možné brať za smerodajný. Po odpočítaní všetkých
mesačných nákladov mu neostane ani životné minimum garantované štátom. Potom by majetkové a
finančné pomery navrhovateľa po súdom zvýšenom výživnom znamenali vyššiu životnú úroveň, akú

by dosahoval odporca. Navyše, navrhovateľ navštevuje strednú hotelovú školu, kde ako študent má
možnosť si privyrábať vo svojom odbore a tak sa podieľať na svojej životnej úrovni. Odporca zároveň
namietal postup súdu, keď neskúmal skutočné pomery matky, jej tvrdené výdavky, ktoré reálne neboli
preukázané. Neskúmal ani výdavky navrhovateľa uvedené v návrhu, ktoré neboli podľa jeho názoru
presne špecifikované. Namieta predovšetkým nejasnosti týkajúce sa výšky nájmu.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa
20.02.2015 uviedol, že zmena pomerov, na ktorú sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti vždy
prihliada, je v prejednávanej veci odôvodnená jednak subjektívne na strane navrhovateľa i odporcu,
a jednak objektívne, t.j. vývojom životných nákladov. Účelom výživného je úhrada nielen priebežne

sa vyskytujúcich bežných potrieb dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešný k jeho všestrannému
vývoju. V rámci určenia jeho výšky treba zahrnúť aj potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšiu
dobu (napr. dovolenky, lieky na alergie a pod.), poprípade potreby úplne náhodné, ktorých uspokojenie
vyžaduje spravidla vyššie náklady ako predstavuje výživné stanovené pre určité obdobie. Nestotožnil
sa s tvrdením odporcu, ktorým odôvodňuje podanie odvolania o nerovnom prístupe súdu k účastníkom

konania. Súd nepristúpil k paušálnemu zvýšeniu vyživovacej povinnosti práve s ohľadom na zistené
pomery účastníkov. Navrhovateľ zároveň poukázal, že odporca bol ten, ktorý sa bez vážneho dôvodu
vzdal výhodnejšieho predošlého zamestnania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol,
aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a súčasne si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré vyčíslil vo výške 72,93 eur.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p., a po doplnenom dokazovaní na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že nie je dôvod
na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia.Pred odvolacím súdom navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti navštevuje maturitný ročník strednej školy a
podal si prihlášku na denné štúdium na Fakultu prírodných vied, so zameraním na geografiu a regionálny

rozvoj, na ktorú nepotrebuje robiť prijímacie skúšky, pretože rozhodujúcim je dosiahnutý prospech na
strednej škole. K možnosti zlepšenia svojich finančných pomerov formou brigád popri štúdiu uviedol,
že na strednej škole mali predpísaný povinný počet hodín praxe v stravovacích zariadeniach, ktoré
boli bezplatné. Brigádovať nad rámec praxe by ohrozovalo jeho štúdium. V súčasnosti je pre neho
prioritou dobre zvládnuť maturitu. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov si nemohol zabezpečiť

vodičský preukaz a nechodí na žiadne zahraničné dovolenky. Cielene sa pripravuje len na svoje budúce
zamestnanie, napr. aj pravidelným kurzom anglického jazyka, s výškou mesačných nákladov 40,- eur.
Od rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci nenastala na jeho strane a na strane jeho matky žiadna
zmena. S mamou bývajú v byte babky. Mama hradí všetky náklady spojené s užívaním bytu, nakoľko
babka v tomto byte nebýva. V tomto období majú s mamou zvýšené náklady v súvislosti s maturitou,
čo preukázal darovacími zmluvami zo dňa 12.04.2016, v zmysle ktorých jeho matka darovala vecný dar

Q. E. F. za účelom zabezpečenia občerstvenia na maturity, a to vo forme zakúpenej minerálnej vody v
hodnote 24,84 eur a vína v hodnote 90,16 eur. Okrem toho vynaložili náklady na zakúpenie oblečenia
na maturity v sume 150,- eur. Keď začne študovať na vysokej škole, zvýšia sa mu náklady za internát.

Odporca k svojim súčasným majetkovým pomerom uviedol, že je vyučený automechanik, pracuje ako

vodič z povolania v Q. 6 dní v týždni. Jeho mesačný príjem zostal nezmenený, predstavuje výšku
17.170,- Kč, pravidelné mesačné výdavky sú za nájom 6.000,- Kč, výživné 4.600,- Kč, cestovné 700,-
Kč, telefón 500,- Kč a zvyšné finančné prostriedky vynakladá na základné životné potreby. Okrem toho
má nevyhnutné nárazové lekárske prehliadky, psychotesty, ročné školenia vodičov a obnovu vodičského
preukazu. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ už v minulosti chodil za svojim bratom H. U., kde

brigádoval a absolvoval povinnú prax v reštaurácii. Podľa jeho názoru plánom navrhovateľa po maturite
nie je štúdium na vysokej škole, ale práve zamestnanie na pozícii kuchára v spomínanej reštaurácii.
Túto informáciu má len z počutia. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd návrhu navrhovateľa
nevyhovel a ponechal výživné v nezmenenej výške 160,- eur.

Navrhovateľ potvrdil informáciu, že realizoval povinnú prax počas školského roka v trvaní 10 dní vo
Viedni, kde cestovné hradila škola. Mimo uvedeného tam bol asi 4 krát, čo mal aj zaplatené. Opätovne
potvrdil svoj zámer študovať na vysokej škole. Vylúčil možnosť chodiť brigádovať do Viedne popri štúdiu,
nakoľko je to veľká vzdialenosť.

Odvolací súd po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa a po doplnenom
dokazovaní v rámci odvolacieho konania vyhodnotil ako správne všetky skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

V súvislosti s odvolacími námietkami odporcu odvolací súd dopĺňa, že tieto neboli spôsobilé vyvolať

zmenu napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľ v skutočnosti nemá záujem
študovať na vysokej škole je právne irelevantné, nakoľko ak by po maturite začal pracovať, odporca
má možnosť podať návrh na súd na zrušenie uloženej vyživovacej povinnosti. Odporcovi sa nepodarilo
preukázať, že by navrhovateľ brigádoval dlhšiu dobu vo Viedni za odplatu, čo vzhľadom na vzdialenosť
od Bratislavy a záujem navrhovateľa riadne si plniť študijné povinnosti ani nie je dosť možné. V

konaní teda nebolo preukázané, že by si navrhovateľ brigádnickou činnosťou sám privyrábal na krytie
svojich životných nákladov, keďže išlo len o ojedinelé brigády. K výške vyčíslených životných nákladov
navrhovateľa odvolací súd uvádza, že tieto sú primerané k bežným potrebám študenta strednej školy
v jeho veku, a preto nepovažoval za pochybenie súdu prvého stupňa, že nepovažoval za potrebné
preukazovať každú položku vyčíslených nákladov. Odvolací súd zdôrazňuje aj to, že niektoré odvolacie

námietky odporcu sú založené len na jeho dohadoch, resp. vychádzajú zo získaných informácií od iných
osôb, ktoré nemal preverené. Pokiaľ odporca tvrdí, že nie je schopný výživné na syna vo výške priznanej
súdom prvého stupňa uhrádzať, odvolací súd poukazuje na to, že mu zanikla vyživovacia povinnosť na
dcéru Y. vo výške 100,- eur mesačne a zvýšené výživné na navrhovateľa nedosahuje čiastku výživného,
ktorú bol povinný platiť jej.

Vzhľadom na časový odstup od rozhodnutia súdu prvého stupňa odporca dlhuje na zročnom výživnom
za obdobie od 01.12.2014 do 30.04.2016 navrhovateľovi sumu 1.020 eur. Keďže ide o vyššiu sumu,odvolací súd umožnil odporcovi v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť ju v lehote 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. V zmysle citovaných ustanovení v konaní úspešnému navrhovateľovi
priznal ich náhradu podľa vyčíslenia jeho právnym zástupcom podaním zo dňa 19.04.2016, a to za dva
úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu z 20.2.2015 vo výške 64,53 eur a za účasť na pojednávaní

dňa 19.04.2016 vo výške 66,- eur) + 1- krát režijný paušál v sume 8,39 eur a 1 - krát v sume 8,58 eur,
čo je spolu 147,50 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca povinný zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa
na jeho účet vedený v Slovenskej sporiteľni, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.