Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/274/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512211975
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7512211975.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice - okolie, samosudca JUDr. Natália Štrkolcová, v právnej veci žalobcu: BL Telecom
debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, zast. Advokátska kancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému:
M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX I. T. H., v konaní o zaplatenie 47,80 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 47,80 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 47,80 eur od 06.08.2009 do zaplatenia ako aj trovy konania
titulom zmluvnej pokuty, poskytnutých jej právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom,

a.s.

Žalovaný bol v konaní nečinný.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor (žalovaná suma neprevyšuje 1.000 eur) a že o veci možno
rozhodnúť na základe predložených listín, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne

vyhlásil dňa 31.03.2016.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrel so
žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a že

povinnosťou žalovaného bolo o.i. odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V
prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla
povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve. Účelom tejto pokuty bolo
naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v
dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené

od elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný postupne
splnilsvojzáväzok,ktorémuzodpovedalzáväzokprávnehopredchodcužalobcuzabezpečiťžalovanému
mobilný telefón za zľavnenú cenu.

Právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu v sume 47,80 eur vyúčtoval žalovanému faktúrou č.
7906557809 splatnou 05.08.2009, ktorú nezaplatil a od 06.08.2009 je v omeškaní.Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, zodpovedajúcu tejto zmluvnej pokute, nadobudol žalobca
zmluvou o postúpení pohľadávok v sume 47,80 eur.

Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení
zo dňa 07.03.2008, z ktorej súd zistil, že žalovaný bol pripojený k elektronickej sieti v programe Relax 60.

Podľa uvedenej zmluvy súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom 0904
766 762, ktorá bola aktivovaná 16.03.2008 Z obsahu zmluvy o pripojení súd o.i. zistil (súd uvádza

skrátene), že:

Podľa bodu 2:
- účastník sa zaväzuje platiť cenu služby riadne a včas podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje
povinnosti v súlade so zmluvou, VOP a Cenníkom ...
- záväzok účastníka riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy

- po dobu 12 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania
a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení
odstúpením od nej alebo ju vypovedať....

Podľa bodu 3: sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností žalovaného,

najmä hociktorej povinnosti upravenej v bode 2 alebo čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP a
následného vypojenia SIM karty zo siete je žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu v sume 47,80 eur.)

Faktúrou č. 7906557809 splatnou 05.08.2009 bola žalovanému vyúčtovaná „zmluvná pokuta“ v sume
47,80eur,avšakbezuvedeniakonkrétnehodôvodut.j.zmluvnejpovinnosti,zaporušeniektorejsaúčtuje

a na ktorú bola viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a žiadne iné obsahové, na vec sa vzťahujúce
skutočnosti z nej nevyplývajú.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty žalobca v žalobe špecifikuje tým, že ním bolo porušenie
povinnosti zaplatiť cenu riadne poskytnutých služieb, resp. ich pomernú časť, takáto skutočnosť zo
žiadnej, žalobcom predloženej listiny, nevyplýva.

Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba

presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri
pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil,
vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť,
či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia
zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má

zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú
špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a
teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca
účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je
pre veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7906557809 (pri jej posudzovaní z pohľadu

právneho úkonu, ktorým bol žalovaný vyzvaný na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35
ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa
ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice
srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným
způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je
jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle

je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani
u třetích osob.

Okrem toho, súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi
z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá, samozrejme
pri existencii jej platného dojednania, obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok.

V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu
podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu
poškodzujú spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere)

spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino:
Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka
vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto
spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej

záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky.
Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje
vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť
obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu
priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom,

že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje
menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok.
Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia
by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich
neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.

V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné
takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah.
Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvekzmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s
pravidlami vnútroštátneho práva.

Podľa ust. § 120 ods 4 Občianskeho súdneho poriadku je súd povinný okrem vecí podľa odseku 2
poučiťúčastníkov,ževšetkydôkazyaskutočnostimusiapredložiťalebooznačiťnajneskôrdovyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len

za podmienok uvedených v § 205a.

Všetky zákonom predpísané procesné poučenia, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP boli
účastníkom riadne doručené a to: právnemu zástupcovi žalobcu dňa 28.12.2012 a žalovanému
29.12.2012.

Podľa ust. § 5 Občianskeho súdneho poriadku:
(1) Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich
procesných právach a povinnostiach.
(2) Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený
advokátom.

Podľa ust. § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby
sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia

nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena

jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1
vety prvej Občianskeho súdneho poriadku, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná
vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty nepredložil súdu dôkaz o tom, že zmluvná

pokuta bola dojednaná individuálne ani o tom, ktoré z viacerých do úvahy prichádzajúcich porušení
zmluvy viedlo k uplatneniu zmluvnej pokuty. Tento dôvod totiž nemožno meniť.

Zo zmluvy o pripojení vyplýva, že bol zvolený program Relax 60, ale čím mala byť viazanosť
žalovaného po dobu 12 mesiacov vyvážená, zo žiadneho dôkazu nevyplýva. Žalovaný sa zaviazal o.i.

nepožiadať o zmenu programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu
s telefónnym operátorom a iné. V tomto zmysle je zabezpečovanou povinnosťou násobok povinných
mesačných platieb, ktorým žalobca vôbec neargumentuje, ale v kontexte zabezpečenia pohľadávky zo
spotrebiteľského vzťahu tunajší súd aj tak považuje dojednanú zmluvnú pokutu za príliš všeobecnedojednanú, akoby opakovane uplatniteľnú za rôzne porušenia zmluvy. Zmluva, podľa ktorej bola služba
vyššie uvedená dohodnutá, nie je jasná ani v základných náležitostiach t.j. najmä vo výške jej ceny.

S poukazom na vyššie uvedené argumenty súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, neurčitosti
právneho úkonu - faktúry, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, ako aj z dôvodu, že sa jedná
o neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobca nepreukázal, že zmluvná pokuta bola dojednaná
individuálne, súd žalobu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech mal.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu, v konaní mal plný úspech
žalovaný. Nakoľko však žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, rozhodol

súd o náhrade trov konania tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.