Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Rastislav Sikorjak

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216229
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114216229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci navrhovateľa: BL

Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 47 150 513, právne
zastúpeného advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08
Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi: T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. L. M. X, XXX XX T., za
účasti vedľajšieho účastníka žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie
legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom
Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 479,35 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 45,10 € spolu s úrokmi z omeškania:

- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 15,10 € od 18.06.2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 15 € od 18.07.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 15 € od 18.08.2011 do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Tarife ST, a.s. na poskytovanie služby Magio Sat,
účinnej od 01.08.2010, nachádzajúca sa v bode 7.13.2 v znení:

„Obnovenie služby Magio Sat, ktorá bola prerušená z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy o
poskytovaní služby Magio Sat - 11,85 €.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Cenníku služieb ST, a.s. v časti „Iné poplatky“
v znení:

„Upomienka oneskorenej platby - 3,50 €.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 9,57 €, a to v prospech
jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Vedľajšiemu účastníkovi Združeniu Pomoc a ochrana spotrebiteľa POS náhradu trov konania
nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 09.06.2014 sa žalobca domáhal na žalovanej pôvodne zaplatenia sumy
479,35 € s prísl. a po čiastočnom späťvzatí sumy 60,45 € s prísl.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s.
uzavrel zmluvu o pripojení v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Slovak
Telekom a.s. vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré žalovaný neuhradil.
Žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom
a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013.

Súd rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledujúce:

Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a.s. T - Mobile
a.s. podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za poskytnuté služby boli právnym

predchodcom žalobcu žalovanému vystavené nasledujúce faktúry:

a) faktúru č. 9727923258 s dátumom splatnosti do 17.06.2011 na sumu 26,65 €,
b) faktúru č. 4728928848 s dátumom splatnosti do 17.07.2011 na sumu 18,50 €,
c) faktúru č. 7729932397 s dátumom splatnosti do 17.08.2011 na sumu 15,00 €,

d) faktúru č. 5730935990 s dátumom splatnosti do 25.03.2014 na sumu 418,90 €.

Žalobca požadoval zaplatiť z faktúry

a) sumu 26,65 €,

b) sumu 18,50 €,
c) sumu 15,00 €,
d) sumu 0,00 € (z dôvodu späťvzatia).

Listom zo dňa 14.04.2016 požiadal súd žalobcu o vysvetlenie

-čovofaktúreč.972792358predstavujepoplatok„ObnovenieposkytovaniaVTS-9,96€,zčohovyplýva
povinnosť jeho zaplatenia, aké plnenie je za neho klientovi poskytnuté a aké sú skutočné náklady na
spoplatnený úkon,
- z čoho plynie povinnosť klienta zaplatiť „Zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti“ - 3,50 €
uvedenú vo faktúre č. 4728928848.

Žalobca súdu zaslal výňatok z Tarify ST, a.s. na poskytovanie Služby Magio Sat kde sa nachádzajú
poplatky s názvom:
· Obnovenie Služby Magio Sat, ktorá bola prerušená z dôvodu nedodržania podmienok Zmluvy o
poskytovaní Služby Magio sat - 11,85 € (vrátane DPH),

· Upomienka oneskorenej platby - 3,50 €.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich úvah:

a) Faktúra č. 9727923258 s dátumom splatnosti do 17.06.2011 na sumu 26,65 €.

V rámci tejto faktúry bol vyúčtovaný poplatok za Obmedzenie služby - 11,85 €. Tento súd nepriznal a
priznal sumu 15,10 €.

Poplatok za obmedzenie služby - 11,85 € nepriznal súd z nasledujúcich dôvodov:

Vo veci OS Prešov sp. zn. 16C/160/2014, ktorá sa týkala zmluvy iného telekomunikačného operátora
okresný súd uviedol:

„Určuje, že zmluvné podmienky uvedené v cenníku služieb spoločnosti Orange a.s. platného od

15.05.2009 ako- poplatok za odpojenie vo výške 3,95 €,
- poplatok za znovupripojenie po omeškaní platby vo výške 19,75 €,

- poplatok za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky vo výške 31,56 €

sú pre svoju neprijateľnosť neplatné.“

Okresný súd v odôvodnení pokračoval:

„Podľa § 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za
vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak
podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,

že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej
zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje
nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými

podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným
a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.

Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť
podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.
Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a
Sadzobníka poplatkov. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné
obchodné podmienky a Sadzobníky poplatkov uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne

obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a
malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o

ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ
urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
Tiež je potrebné zdôrazniť, že sadzobník poplatkov nemôže slúžiť na to, aby v ňom uvedený poplatok
nahradzoval sankciu - zmluvnú pokutu za porušenie povinností spotrebiteľa, na ktorú by tento mal byť
v súlade so zásadou transparentnosti osobitne upozornený.

Poplatky uvedené vo výroku rozsudku, tak súd nepriznal a vyhlásil ich za neprijateľné z nasledujúcich
dôvodov:
Možnosť preskúmania poplatkov ako bolo uvedené vyššie vyplýva z toho, že nepredstavujú cenu/úhradu
za hlavný predmet zmluvy ako aj z toho, že nie sú vyjadrené zrozumiteľne.

Súd výzvou zo dňa 01.07.2015 požiadal žalobcu, aby tento vysvetlil výšku týchto poplatkov, odôvodnil
prečo je výška rozdielna a aké sú skutočné náklady na uvedené úkony.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 30.07.2015 iba lakonicky konštatoval, že poplatky vyplývajú zo

sadzobníka poplatkov.

Súd na základe vyššie citovaných predpisov konštatuje, že nie zrejmé, na základe čoho je stanovená
výška poplatkov, aké sú skutočné náklady na spoplatnené úkony a prečo pri rovnakom úkone(znovupripojenie) je výška poplatkov rôzna, resp. žiadna (znovupripojenie po odpojení z iného dôvodu
ako neplatenia účtov - 0,00 €; znovupripojenie po omeškaní platby - 19,75 €; znovupripojenie po
vymáhaní pohľadávky - 31,56 €).

Súd má teda za to, že žalobca týmito poplatkami obchádza ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka
o zmluvnej pokute (a možnosť súdu posúdiť jej výšku korektívom dobrých mravov, resp. pristúpiť ku jej
moderácii), tieto poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie
zisku žalobcu.
Súd má teda za to, že vyššie uvedené poplatky (pre nezdôvodnenie ich výšky, dôvodov pre ich

použitie, rozdielnosti pomenovania a nepreukázanie skutočných nákladov na ne) vytvárajú pre klienta -
spotrebiteľa v jeho neprospech hrubo nerovnovážny stav a preto sú neplatné.

Súd možnosť uvedených poplatkov neodmieta ale určenie ich výšky musí byť transparentné a
zodpovedajúce maximálne skutočným nákladom na ich vyhotovenie.

Nezákonnosť uvedených poplatkov možno v súčasnosti subsumovať pod § 53 ods.4 písm.v)
Občianskeho zákonníka - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré
spotrebiteľ nedostáva dohodnuté (pozn. súdu - primerané) protiplnenie.

Zo zmluvy, všeobecných podmienok a sadzobníka poplatkov je tak zrejmé, že za jedno porušenie
zmluvných podmienok vo forme neuhradenia alebo oneskoreného uhradenia faktúry je spotrebiteľ
sankcionovaný
a) prerušením, resp. dočasným obmedzením služieb,

b) poplatkom za prerušenie, resp. dočasné obmedzenie služieb,
c) odpojením,
d) poplatkom za odpojenie,
e) poplatkom za znovupripojenie,
f) úrokom z omeškania,

g) zmluvnou pokutou,

z čoho tiež vyplýva, že poplatok za znovupripojenie nie je úhradou nevyhnutných nákladov dodávateľa
ale zvyšovaním zisku prostredníctvom zmluvne vnútených sankčných mechanizmov.“

S vyššie uvedeným odôvodnením sa okresný súd stotožňuje a má ho za relevantné aj v prejednávanej
veci. Okresný súd vyzval žalobcu, aby uviedol aké sú skutočné náklady na úkon nazvaný ako
„Obmedzenie služby - neplatenie“. Na uvedené žalobca nereagoval.
To, že je predmetný poplatok uvedený v Cenníku, neznamená, že je bez ďalšieho zákonný. Podľa
slovníka slovenského jazyka význam slova poplatok je - dávka, suma určená na zaplatenie za užívanie niečoho, za nejaký úkon (obyč. úradný ) al. za nejakú službu. Procesný súd má za to, že cena za vedľajšie plnenie vyžadovaná
dodávateľom od spotrebiteľa vo forme poplatku má slúžiť na refundáciu nevyhnutných nákladov

dodávateľa vzniknutých v dôsledku konania spotrebiteľa a nemôže slúžiť na vytváranie zisku a
obchádzanie sankčných mechanizmov. Pokiaľ sa tomu funkcia poplatku spreneverí, ide podľa súdu o
neprijateľnú zmluvnú podmienku.
To, že v prejednávanej veci ide o skrytú formu sankcie je zrejmé zo samotného Cenníka kde za rovnaký
úkon sú účtované rôzne sumy a to uvedeným spôsobom

O Obnovenie Služby Magio Sat, ktorá bola dočasne prerušená na žiadosť Užívateľa - 1,98 €,
O Obnovenie Služby Magio Sat, ktorá bola prerušená z dôvodu nedodržania podmienok Zmluvy o
poskytovaní Služby Magio sat - 11,85 €,
O Obnovenie Služby Magio Sat, ktorá bola prerušená z dôvodu poruchy alebo plánovaného prerušenia
služby - nespoplatňuje sa.

Sankcie účtované dodávateľom spotrebiteľovi nesmú byť obsahom Všeobecných obchodných
podmienok alebo rôznych Cenníkov (ktorým spotrebiteľ prikladá zväčša menší význam a zameriava
sa iba na cenu toho-ktorého konkrétneho paušálu, o ktorý má záujem a nie aj o ďalšie poplatky, ktorézjavne nahrádzajú sankciu - zmluvnú pokutu) ale z dôvodu transparentnosti majú byť súčasťou zmluvy
samotnej. Aj z tohto dôvodu ich „zapracovanie“ medzi poplatky za poskytované služby treba považovať
za neprijateľné.

b) Faktúra č. 4728928848 s dátumom splatnosti do 17.07.2011 na sumu 18,50 €.

V rámci tejto faktúry bola vyúčtovaná zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti - 3,50 €, ktorú súd
nepriznal (v predloženom Cenníku je však táto „zmluvná pokuta“ označená ako upomienka oneskorenej
platby). Priznaná suma má výšku 15 €.
Ústavný súd ČR vo veci sp. zn. I. ÚS 3512/2011 uviedol: „V rámci spotřebitelských smluv ujednání
zakládající smluvní pokutu zásadně nemohou být součástí tzv. všeobecných obchodních podmínek,
nýbrž toliko spotřebitelské smlouvy samotné (listiny, na niž spotřebitel připojuje svůj podpis).“

28. Ve spotřebitelském právu je dodavatel ve fakticky výhodnějším postavení, neboť má odbornou
převahu nad spotřebiteli, kterým své služby poskytuje. A proto kromě omezení vyplývajících z výše
uvedenéhoprincipurovnostíprostředkůlzeoddodavateletakéočekávat(případněivyžadovat),žeseve
vztahu ke spotřebiteli bude chovat v obecné poloze poctivě. Nepostupuje-li tímto způsobem, zpronevěří
se důvěře druhého účastníka smluvního vztahu v poctivost svého jednání, a takovému nepoctivému

jednánínelzeposkytnoutprávníochranu[srov.§265obchodníhozákoníkunebo§6novéhoobčanského
zákoníku].
29. V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím, že text spotřebitelské smlouvy, obzvláště jedná-
liseosmlouvuformulářovou,mábýtproprůměrnéhospotřebiteledostatečněčitelný,přehlednýalogicky
uspořádaný. Například smluvní ujednání musí mít dostatečnou velikost písma, nesmějí být ve výrazně

menší velikosti, než okolní text, nesmějí být umístěna v oddílech, které vzbuzují dojem nepodstatného
charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikaci všeobecných obchodních podmínek. Jak
bylo uvedeno v bodě 9, i ve spotřebitelských smlouvách je možno všeobecné obchodní podmínky
uplatnit, nicméně taková aplikace má nejen uvedená formální omezení, nýbrž i omezení obsahová.
30. Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od

obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat
ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často
nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro
spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například
rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v

právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“
V danom prípade bola sankcia - zmluvná pokuta uvedená v rozsiahlom Cenníku, ktorý obsahuje značné
množstvo údajov a súm. Keďže nejde o poplatok, za ktorý patrí spotrebiteľovi plnenie, z hľadiska
transparentnostiapoctivostijenevyhnutné,abybolspotrebiteľnamožnosťsankcieosobitneupozornený
alebo aby sa sankcia nachádzala v zmluve v užšom zmysle slova (v listine, ktorú klient podpisuje).

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že ustanovenie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
c) Faktúra č. 7729932397 s dátumom splatnosti do 17.08.2011 na sumu 15,00 €.

Priznaná v plnom rozsahu.

Spoločné ustanovenia.

Nárok na zaplatenie priznaných súm vyplýva okrem Zmluvy o pripojení z nasledujúcich ustanovení
právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm.a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia
dokladu o vyúčtovaní.

Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:

§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 01.02.2013 - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti faktúry vo výške 1,25% ročne a 1,50% ročne a
potom výška úrokov z omeškania je 9,25% a 9,50% ročne, tak ako to požaduje žalobca.

Neprijateľné zmluvné podmienky vyhlásil súd podľa nasledujúcich právnych predpisov:

§ 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

§ 153 ods.3 O.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v

takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v
spotrebiteľskej zmluve.

§ 153 ods.4 O.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Trovy konania.

Predmetom konania bolo a) zaplatenie služieb vo výške 56,95 € (26,95 € + 15 € + 15 €) a b) zaplatenie
ZP vo výške 422,40 € (418,90 € + 3,50 €).

a) Žalobca bol úspešný v sume 45,10 € (15,10 € + 15 € + 15 €). Úspech žalobcu - 79 %, neúspech
žalobcu - 21 %, čistý úspech žalobcu - 58%.
b) Žalobca bol neúspešný.

Súdny poplatok bol zaplatený vo výške 28,50 €. Súdny poplatok vzťahujúci sa k predmetu konania po

čiastočnom späťvzatí žaloby predstavuje 16,50 € (zvyšok bude po krátení vrátený osobitným postupom).
Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 58% zo sumy SP - 16,50 € = 9,57 €.Náhradu trov súd konania teda priznal za zaplatený súdny poplatok, nie však za trovy právneho
zastúpenia.
Pri tomto závere vychádzal súd z aktuálneho rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, v ktorom bolo

uvedené: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah
jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej
republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom
zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a

náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo
na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí
od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno
dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva
(napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a
účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná

náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ
teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov
konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi
zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.

Súdu je známe, že žalobca podáva množstvo žalôb vo veciach skúpených pohľadávok, vrátane
pohľadávok týkajúcich sa nedoplatkov za elektronické služby. Takéto žaloby a ich spisovanie sú iba

administratívnou činnosťou, pri ktorej dochádza iba k zmene účastníkov konania a súm požadovaných
na zaplatenie, preto má súd za to, že náhradu trov konania priznať nemožno, nakoľko náhrada trov
právneho zastúpenia v tomto prípade nebola účelná.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje ďalej na - Nález Ústavného

súdu ČR z 25.7.2012 sp. zn. I. ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci

samej úspešný,

- ako aj na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní soud ve svém usnesení
sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem soudům zachovává
prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování

účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst.
1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit
účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde
-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),

- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o

přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb
informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační
poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).
Pravidelným (nikoli nutným) rysem je, že právo na peněžní plnění vymáhá jiný než původní

(originární) věřitel a žalobce s žalovanými pohledávkami obchoduje, přičemž očekává, že výše náhrady
nákladů řízení bude soudem přiznána právě podle vyhlášky Ministerstva spravedlnosti č. 484/2000
Sb.; symptomatické je dále, že zisk takového podnikatele není dán kupř. rozdíly cen při vlastním
obchodováním s pohledávkami, ale má být generován paušálně stanovenými náhradami nákladůsoudního řízení, které v těchto případech významně převyšují skutečně vynaložené náklady potřebné k
účelnému uplatňování nebo bránění práva (nález sp. zn. I. ÚS 3923/11, bod 27). “.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru ako vyplýva z vyššie citovaných rozhodnutí NS SR a
Ústavného súdu ČR možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania
v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné
ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie,
či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba

rozumieť.Neprimeranosťoupodľasúdunemožnorozumieťibazjavnýnepomermedzivýškouuplatnenej
drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu ako taký neprimeraný. Tomu bolo podľa súdu aj v danom prípade, kde sa žalobou
vo forme kvázi administratívneho úkonu uplatňovala pohľadávka bežne uplatňovaná na súdoch SR,
pri uplatňovaní ktorej nebolo potrebné využiť právne zastúpenie a to o to viac ak ide o spoločnosť,
ktorá sa zaoberá skupovaním pohľadávok a u ktorej možno predpokladať administratívny aparát na ich

uplatňovanie.

O náhrade trov vedľajšieho účastníka v písomnom vyhotovení rozsudku rozhodol súd podľa § 151
ods.2 O.s.p. - Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania
vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému

účastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradutrovkonania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí., keďže VÚ trovy konania nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3

vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.